31°
Bratislava
Ekonóm: Takmer 50% výdavkov dávajú domácnosti na jedlo a bývanie. Šetria čoraz menej
Ekonóm: Takmer 50% výdavkov dávajú domácnosti na jedlo a bývanie. Šetria čoraz menej
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Slovenské domácnosti minú na bežné spotrebné výdavky v priemere viac ako 444 eur mesačne na osobu. Takmer polovica peňazí smeruje na potraviny, nealkoholické nápoje, bývanie a energie. Hoci si ľudia podľa ekonóma chcú napriek náročnejšiemu obdobiu udržať životnú úroveň, má to aj druhú stránku – na budúcnosť si dokážu odkladať čoraz menej. O výsledkoch Štatistického úradu sa v Štúdiu 24 rozprával moderátor Adam Zavřel s makroekonómom VÚB banky Michalom Lehutou.
Samotná suma 444 eur podľa Lehutu ešte veľa nevypovedá. Dôležitejšie je porovnať výdavky s príjmami domácností. Práve v tomto pohľade podľa neho vidieť, že obyvatelia Slovenska vzhľadom na svoje príjmy míňajú pomerne veľa.
„Míňame vzhľadom na tie naše nižšie príjmy celkom dosť, viac možno ako je priemer Európskej únie, ale aj viac, ako je to v podobných krajinách, a o dosť menej sporíme. O dosť menej si vieme odložiť na budúcnosť,“ povedal Lehuta.
Dôvodom môžu byť aj náročnejšie ekonomické podmienky, pomalší rast hospodárstva, inflácia či konsolidácia verejných financií. Zároveň však podľa ekonóma ľudia uprednostňujú zachovanie svojej životnej úrovne a skôr pokračujú v spotrebe, než aby väčšiu časť príjmov odkladali.
Takmer polovica výdavkov ide na základné potreby
Na potraviny, nealkoholické nápoje, bývanie a energie smeruje približne 46 percent spotrebných výdavkov domácností. V ekonómii pritom vo všeobecnosti platí, že čím väčšiu časť rozpočtu musia ľudia venovať základným životným potrebám, tým nižšia je ich životná úroveň.
„Ak sa pozrieme na rebríček krajín napríklad Európskej únie, kde sme v príjmoch, patríme k tým chudobnejším, ak nie úplne k najchudobnejším,“ skonštatoval Lehuta. Slovensko má podľa neho pomerne vysoký aj podiel výdavkov na základné potreby. V podstatne chudobnejších krajinách sveta však môžu potraviny a bývanie predstavovať 50 až 70 percent všetkých výdavkov.
Výrazné rozdiely existujú aj medzi jednotlivými regiónmi. Najvyššie spotrebné výdavky majú obyvatelia Trnavského kraja, kde presahujú 542 eur na osobu. Podľa Lehutu však nemožno automaticky povedať, že je tam jednoducho najdrahší život. Do výsledku vstupujú miestne ceny, príjmy aj životný štýl obyvateľov.
Príkladom je Bratislavský kraj. Jeho obyvatelia dávajú na potraviny nakúpené v obchodoch najmenší podiel svojho rozpočtu – necelých 20 percent. Na reštaurácie a ubytovacie služby však minú priemerne 63 eur, teda približne trojnásobok oproti Nitrianskemu kraju.
„Bohatší ľudia si naozaj môžu potom dovoliť viac jedál mimo domu. Nemusia si variť doma,“ vysvetlil ekonóm. Podobný vývoj by podľa neho mohol s rastom reálnych príjmov postupne prichádzať aj v ďalších regiónoch.
Rozdiely vidieť aj pri doprave. Priemerne na ňu pripadá viac ako 46 eur mesačne na osobu, pričom najviac míňajú obyvatelia Trnavského kraja a najmenej Bratislavského. Jedným z vysvetlení môže byť podľa Lehutu dochádzanie za prácou. Do Bratislavy totiž denne cestujú ľudia aj z veľkej časti Trnavského kraja.
Najviac sú ohrození osamelí rodičia a viacdetné rodiny
Oveľa náročnejšia je situácia niektorých typov domácností. Lehuta poukázal najmä na osamelých rodičov a rodiny s viacerými deťmi. Podľa údajov, ktoré citoval, je chudobou alebo príliš nízkym príjmom ohrozených približne 45 percent domácností osamelých rodičov a 37 percent viacdetných rodín.
Rozdiel sa prejavuje aj v štruktúre ich výdavkov. Domácnosti s tromi a viacerými deťmi dávajú na potraviny a bývanie viac ako polovicu svojich výdavkov, zatiaľ čo pri domácnostiach s jedným dieťaťom ide približne o 45 percent.
Relatívne nízke sú naopak priemerné priame výdavky domácností na vzdelávanie – približne 3,50 eura mesačne na osobu. Lehuta vysvetlil, že veľkú časť nákladov na materské, základné, stredné či vysoké školy hradí štát. Niektoré krúžky navyše môžu byť zaradené v iných kategóriách a ďalšie vzdelávanie často financujú zamestnávatelia alebo úrady práce.
Po inflačnom šoku z rokov 2022 a 2023 si však domácnosti podľa ekonóma opäť začali viac dopriavať aj rekreáciu, kultúru a ďalšie výdavky, ktoré nepatria medzi základné potreby. Aj to podľa neho ukazuje snahu zachovať si životnú úroveň. Problémom je, že na druhej strane zostáva menej peňazí na tvorbu úspor.
Miera úspor klesla na šesť percent
Práve vývoj úspor považuje Lehuta za varovný. Za prvý štvrťrok tohto roka podľa neho miera úspor slovenských domácností klesla približne na šesť percent. Navyše sa do nej započítava aj druhý a tretí dôchodkový pilier či splácanie nehnuteľností prostredníctvom hypoték.
„Ak by sme to očistili, tak tá miera úspor, tá čistá miera úspor je veľmi, veľmi nízka a blíži sa k minimu, ktoré sme zaznamenali práve v čase tej obrovskej inflácie v roku 2022,“ upozornil Lehuta.
Nízke rezervy môžu byť problémom najmä v prípade neočakávaného výpadku príjmu. Domácnosť bez dostatočného finančného vankúša môže mať podľa ekonóma pri dlhšej práceneschopnosti, strate zamestnania, recesii alebo zdravotnej kríze vážne existenčné problémy.
V minulosti pritom Slováci dokázali odkladať väčšiu časť príjmov. V období okolo finančnej krízy, keď bola vyššia nezamestnanosť a príjmy boli podstatne nižšie, dosahovala podľa Lehutu miera úspor približne desať percent.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.
