Skoro jasno
33°
Bratislava
Vavrinec
10.8.2026
Slováci minú mesačne v priemere 444 eur na osobu. Takmer polovicu na jedlo a bývanie
Zdielať na

Slováci minú mesačne v priemere 444 eur na osobu. Takmer polovicu na jedlo a bývanie

BRATISLAVA / Slovenské domácnosti minuli v roku 2025 v priemere 444,30 eura mesačne na jedného člena. Najväčšiu časť rozpočtu pohltili potraviny a nealkoholické nápoje spolu s bývaním a energiami. Na tieto dve oblasti smerovalo 46 percent všetkých spotrebných výdavkov. Výrazné rozdiely však Štatistický úrad SR zaznamenal medzi jednotlivými krajmi aj medzi domácnosťami s deťmi a bez nich.

Archívne video Archívne zábery

Pozrite si reláciu Ekonomika 24 o vplyvoch horúčav na ekonomiku.

Potraviny a bývanie stoja priemerne 205 eur

Najväčšou položkou v rozpočtoch slovenských domácností boli vlani potraviny a nealkoholické nápoje. Každý člen domácnosti na ne minul v priemere 112 eur mesačne, čo predstavovalo približne štvrtinu všetkých spotrebných výdavkov.

Ďalších takmer 93 eur mesačne pripadalo na bývanie a energie vrátane vody, elektriny, plynu a ďalších palív. Táto kategória tvorila ďalších 21 percent výdavkov. Potraviny a bývanie tak dohromady stáli jedného člena domácnosti v priemere približne 205 eur mesačne.

Treťou najväčšou položkou bola doprava. Slováci na ňu vynaložili v priemere 46,40 eura mesačne na osobu, teda 10,4 percenta spotrebných výdavkov. Nasledovali reštauračné a ubytovacie služby s výdavkami takmer 37 eur, informačné a komunikačné služby s 29,90 eura a rekreácia, šport a kultúra s priemernou sumou 25,70 eura mesačne.

Na opačnom konci rebríčka bolo vzdelávanie. Naň domácnosti v priemere vynaložili iba 3,50 eura mesačne na osobu, čo nepredstavovalo ani jedno percento ich spotrebných výdavkov.

Úrad výdavky sleduje v 13 základných kategóriách podľa medzinárodnej klasifikácie individuálnej spotreby COICOP. Nový štatistický produkt vychádza zo zisťovania priamo vo vybraných domácnostiach, teda zachytáva ich skutočné výdavky na mikroúrovni. Ide o odlišný pohľad od údajov o spotrebe domácností sledovaných na makroekonomickej úrovni v rámci HDP.

Najviac míňajú domácnosti v Trnavskom kraji

Rozdiely medzi regiónmi sú pomerne výrazné. Až v šiestich z ôsmich krajov boli výdavky na jedného člena domácnosti nižšie ako celoslovenský priemer.

Najnižšie celkové spotrebné výdavky zaznamenali štatistici v Košickom kraji – 417,40 eura mesačne na osobu. Naopak, najvyššie boli v Trnavskom kraji, kde dosiahli 542,40 eura. Rozdiel medzi týmito dvoma regiónmi tak predstavoval takmer 125 eur mesačne.

Veľké rozdiely sú viditeľné aj pri jednotlivých položkách. Na potraviny a nealkoholické nápoje míňali najviac obyvatelia Trnavského kraja – 128,80 eura mesačne na osobu. Najnižšiu sumu, iba 80,30 eura, zaznamenal Bratislavský kraj.

Takmer vo všetkých regiónoch boli potraviny najväčšou položkou spotrebných výdavkov. Výnimkou bola Bratislava. Najväčší podiel svojho rozpočtu dávali na jedlo obyvatelia Nitrianskeho kraja, kde išlo o takmer 29 percent všetkých výdavkov. V Bratislavskom kraji to bolo menej ako 20 percent.

Bratislava sa od ostatných krajov odlišuje

Rozdiely sú aj pri bývaní a energiách. Najmenej na ne vynakladali obyvatelia Prešovského kraja – 83,50 eura na osobu mesačne, zatiaľ čo v Nitrianskom kraji to bolo 100,20 eura. Vo všetkých regiónoch išlo o druhú najvýznamnejšiu položku s jedinou výnimkou – v Bratislavskom kraji bolo práve bývanie s energiami najväčšou kategóriou výdavkov.

Trnavský kraj vedie aj vo výdavkoch na dopravu. Domácnosti tam na ňu dávali priemerne 58,30 eura mesačne na osobu. Najmenej to bolo opäť v Bratislavskom kraji – 34,50 eura.

Bratislavský kraj však výrazne vyčnieval pri reštauráciách a ubytovaní. Obyvatelia na tieto služby minuli takmer 63 eur mesačne na osobu, zatiaľ čo v Nitrianskom kraji iba 19,10 eura. Kým v ostatných siedmich krajoch predstavovali reštauračné a ubytovacie služby maximálne 9,4 percenta spotrebných výdavkov, v Bratislavskom kraji tvorili až 15 percent.

​Bratislavský kraj mal zároveň najvyššie výdavky na informácie a komunikáciu – takmer 37 eur mesačne na osobu. Najnižšie boli v Prešovskom kraji, kde dosiahli 25,40 eura. Podiel tejto kategórie sa pohyboval od 5,8 percenta v Prešovskom po 8,8 percenta v Bratislavskom kraji.

Naopak, pri rekreácii, športe a kultúre bola Bratislava na poslednom mieste. Domácnosti tu minuli v priemere 20,30 eura mesačne na osobu. Najvyššiu sumu zaznamenal Trnavský kraj – takmer 42 eur, teda 7,7 percenta jeho spotrebných výdavkov.

Čím viac detí, tým nižšie výdavky na jedného člena

Výrazné rozdiely ukázalo zisťovanie aj podľa typu domácnosti. Ľudia žijúci v domácnostiach bez závislých detí minuli priemerne 497,30 eura mesačne na osobu. V domácnostiach so závislými deťmi to bolo podstatne menej – 391,60 eura.

Rozdiel sa ešte zväčšuje s počtom detí. V domácnosti s jedným závislým dieťaťom pripadalo na jedného člena priemerne 440,20 eura mesačne, zatiaľ čo pri troch a viacerých deťoch už iba 267,50 eura.

Osamelí rodičia s jedným alebo viacerými deťmi mali priemerné mesačné výdavky 492,20 eura na osobu. Pre porovnanie, človek žijúci v páre v bezdetnej domácnosti minul takmer 584,50 eura mesačne.

Úplne najnižšie výdavky štatistici zaznamenali v kategórii ostatných domácností, kam patria napríklad viacgeneračné domácnosti, dvaja dospelí súrodenci žijúci bez rodičov či ďalšie kombinácie. V ich prípade išlo v priemere o 369,20 eura mesačne na osobu. Za závislé dieťa štatistika považuje osobu mladšiu ako 18 rokov alebo človeka vo veku 18 až 24 rokov, ktorý je ekonomicky neaktívny a žije aspoň s jedným rodičom.

Dáta pochádzajú zo Zisťovania rodinných účtov, ktoré je slovenskou verziou európskeho zisťovania Household Budget Survey. Jeho cieľom je sledovať výšku, vývoj a štruktúru peňažných aj nepeňažných výdavkov a príjmov rôznych typov domácností. Údaje následne slúžia okrem iného na hodnotenie stavu ekonomiky, spoločnosti či životnej úrovne obyvateľstva.

Súvisiace články

Najčítanejšie