Analytik o ekonomických dôsledkoch klimatických zmien: Rastú potraviny aj energie

Horúčavy môžu priniesť ďalšiu vlnu zdražovania

Podľa Vaňa sa čoraz častejšie hovorí o fenoméne „heatflation“, teda raste cien spôsobenom klimatickými extrémami. Vyššie teploty znižujú úrodu poľnohospodárskych plodín a zároveň zvyšujú náklady na energie, čo sa následne premieta do cien pre spotrebiteľov.

Analytik pripomenul, že len júlová vlna horúčav podľa odhadov Európskej asociácie pestovateľov obilnín znížila úrodu o približne deväť miliónov ton. Dopady klimatických zmien sa prejavujú aj mimo Európy, napríklad v Indii, kde slabšie monzúny ovplyvňujú poľnohospodársku produkciu.

„Odhaduje sa, že len v dôsledku fenoménu El Niño by globálne ceny poľnohospodárskych komodít mohli vzrásť o takmer 16 percent,“ upozornil Vaňo. Dodal, že zdražovanie najviac zasiahne nízkopríjmové domácnosti, ktoré vydávajú väčšiu časť svojich príjmov na potraviny.

Prečítajte si tiež

Takáč: Ľudia sa môžu radovať, že ceny sú nízke. Aká je realita?

Sucho ohrozuje energetiku aj priemysel v Európe

Klimatické extrémy podľa analytika neovplyvňujú len poľnohospodárstvo. Rekordne nízke hladiny Dunaja či Rýna môžu obmedziť výrobu elektriny aj fungovanie priemyslu.

+19 fotiek

Dunaj je na historickom minime

Vaňo upozornil, že nižší prietok Dunaja môže prinútiť jadrové elektrárne v Maďarsku a Rumunsku znižovať výkon, čo následne zvýši dopyt po elektrine z okolitých krajín vrátane Slovenska a môže tlačiť ceny energií nahor.

Prečítajte si tiež

Gabčíkovo vyrába len zlomok elektriny. Analytik: Situácia je historicky výnimočná

Veľkým problémom je podľa neho aj rieka Rýn, ktorá predstavuje jednu z hlavných dopravných tepien nemeckého priemyslu. Pripomenul skúsenosť z roku 2018, keď nízka hladina rieky ubrala nemeckej ekonomike približne pol percentuálneho bodu HDP. Podobný scenár podľa neho hrozí aj tento rok, keďže prietok dosiahol historicky nízke hodnoty.

Klimatické zmeny znižujú produktivitu práce

Vyššie teploty podľa analytika neovplyvňujú iba výrobu potravín či ceny energií. Významný dosah majú aj na pracovný trh. Vaňo upozornil, že najmä pri teplotách nad 30 stupňov Celzia výrazne klesá produktivita zamestnancov a zároveň rastie počet pracovných úrazov. Týka sa to najmä odvetví, ktoré sú odkázané na prácu vonku, ako poľnohospodárstvo, stavebníctvo či doprava.

Pripomenul aj analýzu Národnej banky Slovenska, podľa ktorej môže zvýšenie priemernej teploty o jeden stupeň Celzia v najzraniteľnejších odvetviach priniesť dvojciferný pokles tržieb. Niektoré podniky sa tak môžu dostať do straty. „Tie vyššie teploty sa podpisujú pod nižšiu celkovú produktivitu práce a znižujú aj hospodársku výkonnosť,“ skonštatoval analytik. Zároveň pripustil, že čoraz častejšie sa diskutuje aj o potrebe prispôsobiť pracovnoprávne pravidlá opakujúcim sa vlnám extrémnych horúčav.

Prečítajte si tiež

Peniaze na účte strácajú hodnotu. Analytik radí, čo s nimi nerobiť

Dôsledky pocítia aj spotrebitelia

Klimatické zmeny podľa Vaňa zasiahnu aj konkrétne komodity. V Európe očakáva nižšie úrody obilnín, kukurice či cukrovej repy, čo sa môže prejaviť rastom cien potravín.

V Španielsku pestovatelia podľa neho upozorňujú na približne 28-percentný pokles úrody olív, čo môže zdražiť olivový olej. Podobné riziká sa týkajú aj kávy či kakaa dovážaných z Latinskej Ameriky a Afriky.

Analytik zároveň upozornil, že ekonomické riziká spojené s klimatickou zmenou Slovensko stále podceňuje. OECD už vo svojej analýze označila napríklad Žitný ostrov za jednu z oblastí, ktoré môžu byť v budúcnosti výraznejšie ohrozené suchom napriek tomu, že ide o strategický rezervoár pitnej vody.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.