Koniec tajností o platoch: Zamestnanci môžu hovoriť o svojej mzde, firmám hrozia pokuty

BRATISLAVA / Slovensko patrí medzi krajiny Európskej únie s najväčšími rozdielmi v odmeňovaní mužov a žien, hoci diskriminácia je už roky zakázaná. Zmeniť to má nový zákon o transparentnom odmeňovaní, ktorý reaguje na európsku legislatívu. Čo sa mení pre zamestnancov aj zamestnávateľov, vysvetlila v relácii Štúdio 24 moderátorovi Brunovi Ciberejovi odborníčka na mzdy z Grant Thornton Martina Švaňová.

Slovensko podľa odborníčky stále patrí medzi štáty s najväčšími rozdielmi v odmeňovaní mužov a žien. Dôvody sú podľa nej najmä historické, ale aj praktické.

„Slovensko naozaj patrí medzi krajiny s najvyššími rozdielmi okolo 16 percent. Ten celoeurópsky trend je okolo 11 percent,“ uviedla Švaňová.

Rozdiely podľa nej ovplyvňuje aj to, že ženy častejšie pracujú v menej platených odvetviach, dlhšie zostávajú na materskej a rodičovskej dovolenke alebo sa po návrate vracajú na flexibilné úväzky. Spomenula aj to, že muži bývajú pri vyjednávaní o plate často asertívnejší.

Prečítajte si tiež

Bytov je málo, ceny rastú rýchlejšie ako platy. Bratislava nestíha pokrývať dopyt

​Mlčať o plate už zamestnanci nemusia

Platia nové pravidlá, ktoré zakazujú zamestnávateľom vyžadovať od pracovníkov mlčanlivosť o výške mzdy. „Už teraz je zákaz, aby zamestnanci mali v pracovných zmluvách klauzuly o tom, že majú mlčať o svojej mzde. Tomuto je naozaj koniec,“ zdôraznila odborníčka.

Firmy by preto mali podľa nej prehodnotiť pracovnoprávnu dokumentáciu a odstrániť ustanovenia, ktoré zamestnancom zakazujú hovoriť o výške ich odmeny. Zároveň však upozornila, že nový zákon neznamená, že zamestnanci môžu zverejňovať platy svojich kolegov. Každý môže hovoriť iba o vlastnej mzde.

Prečítajte si tiež

Z výplaty ostáva čoraz menej. Štát na daniach a odvodoch zhltne stovky eur mesačne

Firmy čakajú nové povinnosti

Do 31. júla musia všetci zamestnávatelia bez ohľadu na veľkosť zaviesť transparentný systém odmeňovania. Ten musí jasne určovať pravidlá prideľovania základnej mzdy, odmien, bonusov či benefitov.

Švaňová vysvetlila, že zamestnanci sa už teraz môžu pýtať, podľa akých kritérií dostávajú odmeny alebo benefity. Právo požiadať zamestnávateľa o informáciu o priemernej mzde kolegov na rovnakej pozícii však začne platiť až neskôr. Prvé takéto žiadosti bude možné podávať v roku 2028 na základe údajov za rok 2027.

Rozdiely v odmeňovaní budú musieť firmy obhájiť

Nová legislatíva neznamená, že všetci zamestnanci na rovnakej pozícii musia zarábať rovnako. Rozdiely sú podľa odborníčky prípustné, pokiaľ ich zamestnávateľ vie objektívne zdôvodniť. „Ak je ten rozdiel objektívne vysvetlený a obhájený zo strany zamestnávateľa, tak je v poriadku,“ povedala.

Za objektívne dôvody označila napríklad dlhšiu odbornú prax, lepšie pracovné výsledky, špecifické certifikované zručnosti alebo náročnejšie pracovné podmienky.

Nové pravidlá aj na súdoch

Významnou novinkou je aj prenesenie dôkazného bremena. Ak sa zamestnanec bude cítiť diskriminovaný a obráti sa na súd, nebude musieť dokazovať samotnú diskrimináciu „Zamestnancovi stačí predložiť fakty, ktoré naznačujú možnú diskrimináciu. Zamestnávateľ bude musieť na súde dokázať, že pravidlá neporušil,“ vysvetlila Švaňová.

Ak zamestnanec uspeje, môže žiadať doplatenie rozdielu mzdy vrátane bonusov a benefitov, náhradu nemajetkovej ujmy aj úroky z omeškania, a to spravidla až tri roky spätne.

Firmám hrozia vysoké pokuty

Za nesplnenie nových povinností môžu zamestnávatelia čeliť aj finančným sankciám. Ministerstvo práce môže za porušenie povinností uložiť pokutu od 4-tisíc do 8-tisíc eur, pričom Inšpektorát práce môže pri závažných alebo opakovaných porušeniach uložiť sankciu až do výšky 100-tisíc eur.

Podľa Švaňovej však nejde len o pokuty. Firmám hrozia aj súdne spory, poškodenie reputácie či povinnosť spätne doplatiť zamestnancom rozdiely v odmeňovaní.

Záznam z celej relácie nájdete vo videu.