Peniaze na účte strácajú hodnotu. Analytik radí, čo s nimi nerobiť

BRATISLAVA / Slováci majú na neúročených bankových účtoch približne 35 miliárd eur, ďalšie miliardy držia na termínovaných vkladoch. Hoci takéto formy sporenia mnohým prinášajú pocit istoty, podľa odborníkov často nedokážu ochrániť úspory pred infláciou. O možnostiach zhodnotenia financií hovoril moderátor JOJ 24 Adam Zavřel s analytikom a výkonným riaditeľom Finančného kompasu Matejom Dobišom.

Inflácia znižuje hodnotu úspor

Podľa Mateja Dobiša nie je problémom to, že by Slováci nemali peniaze. Naopak, veľká časť úspor zostáva na bežných účtoch, kde sa zhodnocuje len minimálne alebo vôbec. „My tie peniaze máme a dobrovoľne strácajú na hodnote,“ skonštatoval analytik. Za hlavné dôvody označil opatrnosť, snahu mať peniaze neustále k dispozícii aj obavy z investičného rizika.

Ako príklad uviedol termínovaný vklad s úrokom 1,5 percenta. Pri úspore 10-tisíc eur síce klient po roku získa úrok, po zdanení však podľa neho zarobí výrazne menej, než o koľko sa za rovnaké obdobie zvýšia ceny tovarov a služieb. Reálna hodnota peňazí tak podľa neho klesá napriek tomu, že ich nominálna suma zostáva rovnaká.

Prečítajte si tiež

Ceny budú rásť, varuje analytik. Slováci podľa neho pocítia stagnáciu životnej úrovne

Investovanie si vyžaduje čas aj disciplínu

Dobiš upozornil, že pri dlhodobom investovaní môžu vyšší výnos priniesť najmä akciové investície či ETF fondy, ktoré však zároveň prinášajú vyššie riziko krátkodobých výkyvov.

„Netreba nad investovaním špekulovať. Je treba si uvedomiť, že je to niečo, kam ja dlhodobo musím posielať peniaze, aby som ten výnos mal,“ vysvetlil. Podľa neho môže časté sledovanie vývoja investícií viesť k emotívnym rozhodnutiam a predčasnému predaju v období poklesov.

Analytik zároveň pripomenul, že investovať možno už od niekoľkých desiatok eur mesačne. Dôležitejšie než vysoká vstupná suma je podľa neho pravidelnosť a vytvorenie dlhodobého návyku. Pri porovnaní so západnou Európou poukázal na to, že Rakúšania či Nemci majú investovanie „v DNA“ už celé generácie. Na Slovensku je podľa neho stále citeľná nedôvera z minulosti a nižšia finančná gramotnosť, čo mnohých od investovania odrádza.

Celý rozhovor nájdete vo videu.