Štúdio 24: Sucho a jadrové elektrárne

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Extrémne sucho trápi nielen ľudí, ale aj európske vodné i jadrové elektrárne. Naša najväčšia vodná elektráreň v Gabčíkove má odstavených sedem z ôsmich turbín a znížilo výrobu elektriny. Jadrové elektrárne trpia na nedostatok vody a viaceré krajiny pristúpili k obmedzeniu ich produkcie. Je výroba energie z jadra bezpečná v týchto extrémnych podmienkach a bude dostatok elektriny? Moderátorka JOJ 24 Martina Trojak sa pýtala odborníka na jadrovú energiu Andreja Žiarovského.

Týka sa problém aj Slovenska?

Extrémne sucho a nízke hladiny riek komplikujú prevádzku viacerých elektrární v Európe. Kým niektoré krajiny museli pre nedostatok vody obmedziť výrobu, slovenské jadrové elektrárne sú podľa odborníka na jadrovú energiu a bezpečnosť Andreja Žiarovského voči podobným situáciám odolnejšie.

Problém sa týka najmä elektrární, ktoré využívajú takzvané prietočné chladenie. Pri tomto systéme sa teplo odvádza priamo do rieky, čo môže byť počas horúčav a nízkych stavov vody komplikáciou. "Všetky elektrárne, o ktorých ste hovorila, teda Cernavodă v Rumunsku, Paks v Maďarsku, doplním ešte Kozloduj v Bulharsku a spomínané francúzske elektrárne, majú spoločnú črtu – takzvané prietočné chladenie. Teplo z chladiaceho okruhu odovzdávajú priamo do rieky, do vody,“ vysvetlil Žiarovský.

Slovensko využíva iný systém chladenia

Slovenské jadrové elektrárne fungujú na inom princípe. Namiesto priameho vypúšťania tepla do rieky využívajú chladiace veže, v ktorých sa teplo odvádza do atmosféry. "U nás používame iný systém chladenia – chladenie v hyperboloidných chladiacich vežiach. Teplo z chladiaceho okruhu odovzdávame priamo do atmosféry,“ uviedol odborník. "Samozrejme, je tam potrebné isté množstvo vody, ale to množstvo vody je minimálne," dodal.

Elektráreň v Jaslovských Bohuniciach využíva vodu z vodného diela Sĺňava, Mochovce zase z nádrže Veľké Kozmálovce. Podľa Žiarovského však ide len o relatívne malé množstvo vody v porovnaní s prietokom slovenských riek. "Ten terciárny chladiaci okruh, v ňom cirkuluje asi 32-33 tisíc metrov kubických vody za hodinu," uviedol.

Pre porovnanie uviedol, že prietok Váhu pri Strečne je v súčasnosti približne 200-tisíc kubických metrov za hodinu. Pri Hrone, ktorý je menej vodnatý, ide o približne 79 až 80-tisíc kubíkov za hodinu. Spotreba elektrární tak podľa neho predstavuje len malú časť prietoku riek.

V energetike je dôležité strategické rozhodovanie

Medzi systémami chladenia v Bohuniciach a Mochovciach podľa odborníka nie je zásadný rozdiel. Obe elektrárne využívajú rovnaký princíp, ktorý bol typický pre bývalé československé elektrárne. Žiarovský upozornil, že rozhodnutie používať chladiace veže bolo síce investične náročnejšie, no dnes sa ukazuje ako strategická výhoda.

"Tí, ktorí dizajnovali a kreslili tieto elektrárne, ukázali obrovskú predvídavosť, pretože ono je to investične náročnejšie ako to prietočné chladenie, ktoré využíva priamo ten prietok tej rieky a odovzdáva teplo do tej rieky,“ povedal.

"Toto ukazuje práve ten dlhodobý aspekt cez generáciu, že energetika, to nie je len excelovská tabuľka, je to otázka strategického rozhodnutia," skonštatoval. Podľa neho pri projektovaní elektrární pred desiatkami rokov nebolo možné presne predvídať dnešné klimatické zmeny. Aj preto je podľa neho dôležité pri energetike myslieť dlhodobo.

Jadrové elektrárne na Slovensku zatiaľ obmedzenia nepotrebujú

Napriek extrémnemu suchu Slovensko podľa odborníka aktuálne problém s prevádzkou jadrových elektrární nemá. "Minimálne z pohľadu jadrových elektrární ten problém v tejto chvíli nie je,“ uviedol Žiarovský.

Určité zníženie účinnosti však podľa neho počas leta prirodzene nastáva. Dôvodom sú vyššie vonkajšie teploty a menší rozdiel medzi teplotou chladiaceho média a okolitého vzduchu.

Systém chladiacich veží je však podľa neho voči extrémnym hydrologickým podmienkam odolnejší ako prietočné chladenie. "Tento systém je voči meteorologickým a hydrologickým javom oveľa odolnejší než prietočný systém a dokonca je aj ekologickejší, pretože vodná para sa vracia späť do atmosféry,“ dodal Žiarovský.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.