Poľnohospodárov čakajú náročné dni. Žatva nebude rekordná a sucho nekončí

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Tohtoročná žatva sa síce blíži ku koncu, no pre slovenských poľnohospodárov rozhodujúce obdobie ešte len prichádza. Extrémne sucho, vysoké teploty a nepriaznivá predpoveď počasia môžu výrazne ovplyvniť nielen konečné výsledky tohtoročnej úrody, ale aj pestovanie jesenných plodín či zásoby krmiva pre hospodárske zvieratá. V relácii Štúdio 24 o tom s moderátorom Adamom Zavřelom hovorila hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Jana Holéciová.

Hoci Štatistický úrad odhaduje, že úroda obilnín bude medziročne nižšia o 17 percent, podľa Holéciovej bude definitívne hodnotenie možné až po skončení žatvy.

„Naši poľnohospodári vždy hovoria, že o žatve je najlepšie hovoriť až po žatve,“ povedala. Už teraz je však podľa nej zrejmé, že tohtoročná úroda rekordná nebude a medzi jednotlivými regiónmi budú výrazné rozdiely.

O úrode rozhodli aj dažďové mraky

Monitoring poľnohospodárov ukazuje, že rozdiely vo výnosoch sú tento rok mimoriadne veľké. Niektoré podniky dosiahli napriek suchu veľmi dobré výsledky, iné hlásia výrazné sklamanie.

Holéciová upozornila, že v niektorých prípadoch rozhodlo len to, kde počas vegetácie spadlo o niekoľko milimetrov dažďa viac. „Máme možno aj dva susediace podniky, kde na jednej parcele výraznejšie zapršalo než na tej susednej a dosiahli úplne diametrálne odlišné výsledky žatvy,“ opísala situáciu.

Podobné rozdiely vidia pestovatelia aj pri kukurici. V jednom prípade bola na jednej strane poľa zdravá a dobre vyvinutá, zatiaľ čo na druhej, napriek rovnakému osivu aj spôsobu pestovania, zostala pre nedostatok vlahy výrazne nižšia a úroda bude minimálna.

Desať dní, ktoré môžu veľa zmeniť

Najväčšie obavy poľnohospodárov teraz smerujú k predpovedi počasia. Ak sa horúčavy a sucho potvrdia, čaká ich podľa Holéciovej mimoriadne náročné obdobie.

„Máme desať kritických dní pred sebou. A netýka sa to len poľnohospodárov, ale všetkých, ktorí v poľnohospodárstve pracujú – pestovateľov, chovateľov, ovocinárov, zeleninárov či vinohradníkov,“ uviedla.

Tam, kde sú vybudované závlahy, budú farmári pokračovať v intenzívnom zavlažovaní. Zároveň však pripomenula, že ani vodné zdroje nie sú neobmedzené a viaceré obce už obyvateľov vyzývajú na šetrenie vodou. Situáciu komplikuje aj fakt, že Slovensko dnes využíva len zlomok závlah oproti minulosti. Kým na konci 80. rokov bolo zavlažovaných približne 320-tisíc hektárov pôdy, dnes je to podľa odhadov približne 20-tisíc hektárov.

Farmári riešia aj zásoby krmiva

Dôsledky sucha sa podľa komory naplno prejavujú aj pri výrobe krmovín. Chovatelia už teraz počítajú s nižšími výnosmi sena, slamy či kukurice.

„Dnes už nie je na stole otázka, za koľko napríklad nakúpim balík sena alebo slamy, ale otázka, či ho vôbec nakúpim,“ upozornila Holéciová. Podľa nej nejde len o problém Slovenska, ale celej Európy, ktorú rovnako zasiahli extrémne horúčavy a sucho. Chovatelia preto riešia nielen zabezpečenie dostatočného množstva krmiva, ale aj vody a vhodných podmienok pre hospodárske zvieratá počas horúčav.

Sucho si vyžaduje nové riešenia

Podľa Holéciovej sa slovenské poľnohospodárstvo musí prispôsobiť meniacej sa klíme. Pomáha kvalitnejšie šľachtenie odrôd aj užšia spolupráca medzi vedou a praxou, no ani tie nedokážu úplne eliminovať dôsledky extrémneho počasia.

Komora zároveň upozorňuje, že popri modernizácii závlah bude nevyhnutné zamerať sa aj na lepšie zadržiavanie vody v krajine. Potrebné je podľa nej obnovovať vodné nádrže, odstraňovať sedimenty a vytvoriť podmienky, aby sa zrážková voda dala efektívnejšie využívať aj počas období sucha.

Celý rozhovor o tejto problematike nájdete vo videu.