Štúdio 24: Vokálek o zbližovaní EÚ s Kanadou: „Bol to prekvapivý moment“

Zbližovanie s Kanadou prekvapilo

Práve avizované zbližovanie s Kanadou podľa Vokálka v Bruseli výrazne rezonovalo. Hoci sa očakávalo, že Kanada bude súčasťou prejavu, forma oznámenia bola podľa neho prekvapením.

"Tá snaha o zblíženie s Kanadou rezonovala najviac, pretože bol taký prekvapivý moment," uviedol Vokálek.

Európska únia podľa neho reaguje aj na meniace sa vzťahy so Spojenými štátmi. Kanadu vníma ako partnera, ktorý má podobné potreby a čelí podobným hrozbám ako Európa.

"Keby nebolo Donalda Trumpa, tak Kanada by čelila obrovským obchodným, ale aj politickým tlakom. Európska únia by nemusela prehodnocovať nášho dlhoročného a verného partnera na druhej strane Atlantiku," povedal.

+9 fotiek

Péter Magyar sa stretol s Ursulou von der Leyen

Čo znamená pridružené partnerstvo?

Von der Leyenová hovorila o tom, že Kanada by sa mohla stať prvým pridruženým členom Únie. Podľa Vokálka však zatiaľ nie je jasné, čo by takýto status presne znamenal. "Nie je to nijaký oficiálny právny status. Je to v podstate niečo nové," vysvetlil.

Možná spolupráca by sa podľa neho mohla týkať obrany a bezpečnosti, arktickej oblasti, vedeckých projektov, vzdelávania či ekonomiky. Kanada už je podľa jeho slov súčasťou európskeho nástroja Safe, ktorý má podporovať investície do európskeho obranného priemyslu.

Konkrétna podoba partnerstva však bude závisieť aj od členských štátov EÚ. "Európska únia je koniec koncov vždy primárne o tom, čo chcú členské štáty," zdôraznil Vokálek.

Prečítajte si tiež

Bez dozoru: Kanada sa zbližuje s EÚ

EÚ nechce nahrádzať NATO

Von der Leyenová predstavila aj návrh Európskej bezpečnostnej rady, v ktorej by okrem členských štátov EÚ mohli spolupracovať aj Ukrajina, Veľká Británia, Nórsko či Kanada. Hovorila tiež o novom bezpečnostnom protokole podľa vzoru článku IV Severoatlantickej zmluvy.

Podľa Vokálka však nejde o vytvorenie alternatívy k NATO. "Rozhodne nebude nahradzovať Severoatlantickú alianciu a vôbec to neznamená, že by sme nahradzovali Severoatlantickú alianciu," uviedol. Mechanizmus má podľa neho slúžiť najmä na rýchlejšiu koordináciu európskych štátov v prípade bezpečnostných hrozieb. EÚ zároveň podľa neho naďalej považuje NATO za hlavného garanta európskej bezpečnosti.

Energetika bude hľadať kompromis

Jednou z ďalších tém bola energetická bezpečnosť. Vokálek upozornil, že ambícia zvýšiť energetickú sebestačnosť Európy naráža na rozdielne podmienky v jednotlivých členských štátoch. "My by sme v ideálnom prípade radi videli, aby sme mali dostatok elektrickej energie, ideálne z obnoviteľných zdrojov a udržateľnú energiu. Ale to proste nejde," povedal.

Problémom je podľa neho aj nedostatočná infraštruktúra a financie potrebné na rýchlu elektrifikáciu. Európa preto bude musieť hľadať kompromis, ktorý zohľadní rozdiely medzi regiónmi.

Za legitímnu však považuje snahu znižovať závislosť od dovozu fosílnych palív. Upozornil zároveň na meniaci sa postoj EÚ k jadrovej energetike. "Uvedomujú si, že v podstate bez tej diverzifikácie a sústrediť sa na to jadro to nie je možné," skonštatoval.

Sociálne siete pre deti

Významnou témou prejavu bola aj regulácia sociálnych sietí. Európska komisia chce navrhnúť pravidlá, podľa ktorých by deti mladšie ako 13 rokov nemali mať prístup k sociálnym sieťam. Pre vekovú skupinu od 13 do 15 rokov by mala existovať špeciálna verzia sociálnych sietí a pre mladistvých do 18 rokov ďalšie ochranné mechanizmy.

Podľa Vokálka však bude rozhodujúce, ako bude konkrétna legislatíva vyzerať a ako ju členské štáty následne zavedú. "A vo všetkých troch fázach môže samozrejme prísť ostrá reakcia od tých technologických gigantov," uviedol.

Technologické spoločnosti podľa neho môžu návrhy vnímať ako zásah do svojho obchodného modelu. Vokálek zároveň upozornil na otázku ochrany detí pred škodlivým obsahom a algoritmami.

Prečítajte si tiež

Úzkosť, hnev aj závislosť: Minister Drucker vysvetľuje, prečo chce obmedziť sociálne siete deťom

Klimatická politika bude predmetom rokovaní

Von der Leyenová sa venovala aj klimatickej zmene a potrebe prispôsobovať sa jej dôsledkom. Podľa Vokálka sa EÚ čoraz viac zameriava nielen na znižovanie klimatických dopadov, ale aj na pripravenosť na ich následky. "My už prichádzame nielen do toho, že poďme znižovať klimatickú krízu a jej dôsledky, ale poďme sa aj nejakým spôsobom zabezpečiť proti týmto jednotlivým parametrom tejto krízy," povedal.

Podpora jednotlivých návrhov však podľa neho nie je v Európskom parlamente vopred istá. Európska komisia bude musieť pri jednotlivých témach hľadať podporu naprieč politickými frakciami. "Európska komisia teraz nemôže ako v minulosti spoliehať na to, že s čím príde, tak väčšinou tá európska väčšina v Európskom parlamente podporí," uviedol Vokálek.