Európa od A po Z: Europoslanci sa sporili aj pre migráciu. EÚ ide podľa Uhríka „do kytek“

Ondruš: Za migrantov nikomu platiť nebudeme

Jednou z tém diskusie bola migračná politika Európskej únie a otázka, či by obnovená spolupráca krajín Vyšehradskej štvorky mohla ovplyvniť jej ďalšie smerovanie. Branislav Ondruš v tejto súvislosti odmietol, aby Slovensko platilo za neprijímanie migrantov.

„My za žiadnych migrantov nikomu nikam platiť nebudeme. To je úplne jasné. Je to naše suverénne rozhodnutie,“ vyhlásil Ondruš. Od obnovenej spolupráce V4 očakáva aj spoločný tlak na to, aby viac európskych peňazí smerovalo krajinám, ktoré chránia vonkajšie hranice Únie. Za citlivú označil najmä východnú hranicu, ktorej ochranu považuje za jeden zo spôsobov obmedzovania nelegálnej migrácie.

Zároveň zdôraznil, že nepresadzuje úplné uzavretie hraníc. Podľa Ondruša môže mať príchod ľudí z tretích krajín význam napríklad v odvetviach, kde chýba pracovná sila. Malo by však ísť o strategicky riadenú migráciu, pri ktorej si členské štáty samy určia, koľko pracovníkov a s akou kvalifikáciou potrebujú. Za dôležité považuje aj to, aby zahraniční pracovníci neboli využívaní ako lacná pracovná sila, ktorá by vytláčala domácich zamestnancov. V tejto súvislosti poukázal aj na veľké príjmové rozdiely medzi vedením nadnárodných spoločností a ich bežnými zamestnancami.

Prečítajte si tiež

Počet pracovníkov z tretích krajín narástol od januára o 10-tisíc. Najviac ich je z Indie

Slovensko môže prísť o časť európskych peňazí, tvrdí Uhrík

Výraznou témou relácie bol aj pripravovaný viacročný finančný rámec Európskej únie. Moderátor otvoril otázku, či by sa pri hľadaní peňazí na nové priority mohli obmedziť zdroje určené na kohéznu politiku a poľnohospodárstvo. Milan Uhrík tvrdí, že takéto riziko existuje. Podľa neho by na presun väčšieho množstva peňazí do obrany mohli doplatiť slovenskí farmári, poľnohospodári či regióny.

„My jasne hovoríme, nech to ide ľuďom, nech to ide do regiónov, na boj s chudobou, na pomoc s potravinovou sebestačnosťou,“ povedal Uhrík. Kritizoval rastúce výdavky na zbrojenie a presadzoval, aby sa väčšia časť európskych zdrojov využívala na problémy obyvateľov členských krajín. Podobne argumentoval aj Ľuboš Blaha. Poukázal pritom na nedávne rokovanie krajín V4 a postoj premiéra Roberta Fica, ktorý avizoval možnosť veta v prípade, ak by pripravovaný rozpočet výraznejšie zasiahol kohéznu politiku či poľnohospodárstvo.

Blaha tvrdil, že krajiny V4 majú v tejto otázke spoločný záujem. Kritizoval nielen presúvanie peňazí na obranu, ale aj plánovanú podporu konkurencieschopnosti veľkých európskych spoločností. Podľa neho hrozí, že z nej budú vo väčšej miere profitovať podniky zo západnej Európy, zatiaľ čo chudobnejšie regióny prídu o časť zdrojov. Ide o jeho politické hodnotenie návrhu budúceho rozpočtu.

Prečítajte si tiež

EÚ plánuje sprísniť migračnú politiku, predstaví ju tento týždeň

Lexmann: Nestačí kritizovať Brusel

Miriam Lexmann súhlasila s tým, že je potrebné zachovať podporu chudobnejších regiónov. Kritiku však obrátila aj smerom k Slovensku. Podľa nej nemožno hovoriť iba o tom, koľko peňazí krajina dostane z európskeho rozpočtu, ale aj o tom, ako ich dokáže využiť.

Poukázala na miliardy eur, ktoré Slovensko získalo z európskych zdrojov, pričom podľa nej napriek tomu nedošlo k dostatočnému zmenšeniu regionálnych rozdielov. KDH podľa jej slov dlhodobo presadzuje, aby väčšia časť peňazí smerovala priamo do regiónov. „Ľudia v regiónoch vedia lepšie, na čo potrebujú peniaze,“ argumentovala Lexmann.

Europoslankyňa sa venovala aj pripravovanému Fondu na konkurencieschopnosť. Uviedla, že sa snažila presadzovať také nastavenie, aby z neho dokázali profitovať aj podniky zo strednej a východnej Európy. Zároveň kritizovala podnikateľské prostredie na Slovensku a tvrdila, že samotná vláda musí vytvárať podmienky, aby slovenské firmy dokázali európske príležitosti využiť.

Spor aj o nové európske dane

Rozdielne postoje zazneli aj pri úvahách o nových vlastných zdrojoch európskeho rozpočtu. Lexmann zdôraznila, že daňová politika je podľa nej kompetenciou členských štátov a KDH odmieta, aby Únia do tejto oblasti zasahovala.

Kritizovala pritom aj slovenskú vládu, od ktorej očakáva jasnejší postoj proti presunu ďalších právomocí v daňovej oblasti na európsku úroveň. Podľa Lexmann by navrhovaný spôsob získavania nových príjmov mohol poškodiť podniky, ktorých by sa nové zaťaženie týkalo.

Byrokracia rozdelila europoslancov

Diskusia sa vyostrila aj pri téme administratívnej záťaže. Lexmann poukázala na to, že členské štáty pri preberaní európskych pravidiel pridávajú ďalšie povinnosti nad rámec samotnej legislatívy EÚ. Tvrdí, že Slovensko patrí v tomto smere medzi problematické krajiny.

Podľa nej preto nestačí požadovať zjednodušovanie pravidiel iba od Európskej komisie. Zodpovednosť majú aj národné vlády, ktoré spôsob preberania európskej legislatívy nastavujú. Uhrík pripustil, že byrokraciu treba obmedzovať aj na Slovensku, zároveň však žiadal podstatne väčšie zjednodušovanie na európskej úrovni. Podľa neho nestačí rušiť iba časť povinností, ktoré predtým vytvorila samotná Únia.

„Všetky tie nezmyselné papierovačky, formuláre, nadbytočné kontroly treba zrušiť,“ uviedol Uhrík s tým, že kontroly majú zostať efektívne a majú zabraňovať zneužívaniu systému.

Prečítajte si tiež

Predsedníčka EK von der Leyenová zhodnotila stav Únie. „Európa je tu pre Európanov"

Kto nesie zodpovednosť za smerovanie EÚ?

Práve otázka zodpovednosti sa stala jedným z najspornejších momentov diskusie. Lexmann poukazovala na to, že Uhrík, Blaha či predstavitelia vládnej koalície hovoria o Európe suverénnych štátov, podľa nej však zároveň príliš veľkú časť zodpovednosti za problémy pripisujú Európskej komisii.

„Keď chceme, aby zodpovednosť niesli členské štáty, tak ja sa pýtam, čo urobila za šestnásť rokov vláda Roberta Fica alebo strany Smer,“ reagovala Lexmann. Poukázala pritom na využívanie eurofondov, regionálne rozdiely či stav slovenského podnikateľského prostredia.

Následne sa europoslanci pustili do ostrej výmeny aj o tom, kto nesie politickú zodpovednosť za Ursulu von der Leyenovú na čele Európskej komisie. Uhrík a Blaha Lexmann vyčítali jej hlasovanie pri pokusoch o odvolanie predsedníčky Komisie. Lexmann argumentovala, že KDH von der Leyenovú nepodporilo ako vedúcu kandidátku Európskej ľudovej strany a pri neskorších hlasovaniach si stanovila podmienky týkajúce sa konkurencieschopnosti a zjednodušovania pravidiel. Zároveň tvrdila, že pred prípadným odvolaním predsedníčky Komisie chce poznať alternatívu.

„Keď nemáme plán B, tak nemá zmysel povaliť Ursulu von der Leyenovú,“ vysvetľovala Lexmann a pýtala sa, koho by slovenská vláda presadzovala ako jej nástupcu.

Ondruš jej naopak vyčítal, že odmieta niesť zodpovednosť za rozhodnutia svojej európskej politickej rodiny. Pripomenul, že hoci kandidáta na predsedu Európskej komisie navrhujú členské štáty, na zvolenie potrebuje podporu Európskeho parlamentu. Spor sa tak presunul od samotnej von der Leyenovej k širšej otázke, akú zodpovednosť za smerovanie Únie nesú národné vlády a akú europoslanci.

Celú reláciu si môžete pozrieť vo videu.