Demeš v Kontexte 24: Medzinárodný poriadok tak, ako sme ho poznali, sa skončil

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Medzinárodný poriadok, na aký bol svet zvyknutý, sa podľa Pavla Demeša skončil a do medzinárodných vzťahov čoraz výraznejšie prenikajú silové riešenia. Odborník na zahraničnú politiku to uviedol v relácii Kontext 24 s Máriou Ölvedyovou v diskusii s politickým analytikom a historikom Eduardom Chmelárom. Zhodnotili aj 81. Valné zhromaždenie OSN, vystúpenie amerického prezidenta Donalda Trumpa, konflikt s Iránom aj vojnu na Ukrajine. Diskutovali tiež o možnostiach diplomacie v čase, keď sa podľa nich svetový poriadok stáva čoraz menej predvídateľným.

Demeš: Trumpov prejav bol znepokojujúci

Jednou z hlavných tém Valného zhromaždenia OSN bol prejav amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten okrem iného pohrozil Iránu zničením, ak sa nepodarí dosiahnuť dohodu. Trump zároveň opakovane tvrdí, že Teheránu nedovolí získať jadrovú zbraň. Demeš označil Trumpovo vystúpenie za znepokojujúce a jeho spôsob komunikácie nepovažuje za diplomaciu. „Diplomacia a Donald Trump, to sa nerýmuje. Bolo tam veľa tvrdení, ale nebolo to nič spoločné s diplomaciou. Jeho reč bola znepokojujúca,“ povedal.

Za mimoriadne problematický považuje spôsob, akým americký prezident hovoril o Iráne. „Toto sa nemá na pôde OSN používať“ uviedol Demeš. Podľa neho americký prezident napriek tvrdým vyjadreniam nepredstavil presvedčivé riešenie situácie. „Trump okrem siláckych výrokov neponúkol reálne riešenie,“ dodal.

Kritický bol aj Chmelár, podľa ktorého bolo Trumpovo vystúpenie určené predovšetkým domácemu publiku. „Nepamätám si prejav nie že amerického prezidenta, ale žiadneho štátnika, ktorý by bol taký agresívny ako prejav Donalda Trumpa,“ povedal. Za paradox označil, že vystúpenie iránskeho prezidenta Masúda Pezeškjána podľa neho pôsobilo diplomatickejšie. Chmelár zároveň otvoril otázku fungovania samotnej Organizácie Spojených národov. Pripomenul, že o jej reforme sa diskutuje už desaťročia. „Odkedy vnímam politiku, nepočúvam nič iné len o reforme OSN. Podľa mňa je nereformovateľná,“ skonštatoval.

Trumpove sľuby sa podľa Demeša zrážajú s realitou

Demeš upozornil aj na rozpor medzi Trumpovými vyjadreniami a reálnymi možnosťami Spojených štátov ovplyvniť situáciu okolo Iránu. „Jeho sľuby sa zrážajú s realitou. (...) On nemá Irán pod kontrolou,“ vyhlásil.

Chmelár sa domnieva, že Teherán má v súčasnej situácii silnejšiu vyjednávaciu pozíciu, než by sa mohlo zdať. Tvrdí, že Spojené štáty nemajú jednoduchý spôsob, ako Irán prinútiť ku kapitulácii. Vývoj konfliktu podľa neho výrazne zasahuje aj Európu, najmä prostredníctvom cien ropy. Trump pritom po svojom prejave potvrdil rokovanie amerických a iránskych predstaviteľov. Podrobnosti o rozhovoroch však boli obmedzené.

Bez prelomu aj pri vojne na Ukrajine

Diskusia sa následne presunula k ruskej agresii na Ukrajine a stretnutiu Trumpa s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským. Stretnutie sa uskutočnilo na okraj Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, pričom medzi témami boli možnosti ukončenia vojny či energetické prímerie.

Demeš od Trumpovho vystúpenia očakával konkrétnejší posun. „O tomto najsledovanejšom (konflikte), ktorý prebieha piaty rok, nepriniesol nič,“ povedal. Podľa neho neprišlo zásadné riešenie napriek predchádzajúcim aktivitám amerických vyslancov.

+9 fotiek

Valné zhromaždenie OSN

Kritizoval aj spôsob, akým súčasná americká administratíva komunikuje so svetovými lídrami. „Oni nie sú diplomati. Ich jazyk nemá nič dočinenia s diplomaciou,“ povedal Demeš. Nečitateľné sú podľa neho nielen vyjadrenia, ale aj gestá predstaviteľov USA. „Diplomatický svet veľakrát nerozumie, akým spôsobom robia Spojené štáty diplomaciu,“ doplnil s tým, že USA napriek tomu zostávajú mimoriadne vplyvnou krajinou.

Chmelár v súvislosti s rokovaniami o Ukrajine upozornil, že podľa neho v nich možno vidieť viac propagandy než skutočného diplomatického úsilia. „Neexistuje tu reálny diplomatický tlak,“ skonštatoval. O výsledku konfliktu podľa neho napokon môže rozhodnúť situácia na bojisku.

„Medzinárodný poriadok tak, ako sme ho poznali, sa ukončil“

Demeš upozornil, že ani Valné zhromaždenie OSN zatiaľ neprinieslo očakávaný prelom pri riešení najväčších konfliktov. Za problém považuje aj postoj Moskvy k pokračujúcej vojne. „Rusi nie sú pripravení uznať, že Ukrajina je samostatný štát a národ,“ povedal. Podľa neho súčasný vývoj vytvára priestor na pokračovanie ruskej vojny proti susednej krajine. Za širší problém však považuje zmenu fungovania celého medzinárodného systému. „Medzinárodný poriadok tak, ako sme ho poznali, sa ukončil,“ vyhlásil Demeš.

Podľa neho sa do svetovej politiky čoraz výraznejšie dostávajú mocenské nástroje. „Silové prvky, ktoré používajú Trump alebo Putin, sa nám dostávajú do medzinárodného systému, ten sa stáva nepredvídateľným a presadia sa silové riešenia,“ upozornil.

Práve meniaca sa geopolitická realita podľa Demeša núti aj Európsku úniu premýšľať nad svojím postavením a schopnosťou presadzovať vlastné záujmy. Snaha predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej podľa neho smeruje k tomu, aby Únia túto novú realitu vnímala a dokázala na ňu reagovať.

Chmelár kritizoval spôsob uplatňovania sankcií aj OSN

Chmelár sa venoval aj protiruským sankciám a spôsobu, akým Európska únia rozhoduje o ich uplatňovaní či vyraďovaní konkrétnych osôb zo sankčných zoznamov. Kritizoval najmä prípady ruských miliardárov, pri ktorých podľa neho do rozhodovania vstupujú aj politické a ekonomické záujmy jednotlivých členských štátov. „To je geopolitická groteska,“ vyhlásil.

Poukázal pritom na požiadavky Francúzska či Luxemburska na vyradenie konkrétnych osôb zo sankčných zoznamov. Podľa Chmelára to ukazuje, že štáty dokážu svoj postoj meniť v závislosti od vlastných záujmov. Zároveň kritizoval princíp, pri ktorom bol podľa neho ľuďom najskôr zmrazený majetok a až následne sa hľadali alebo dopĺňali dôvody na sankcie. „V normálnom právnom štáte sa dajú najprv dôkazy a potom sankcie,“ povedal.

Chmelár je skeptický aj k možnostiam reformy OSN a Bezpečnostnej rady. Za hlavný problém považuje právo veta, ktoré môže rozhodovanie rady paralyzovať. Rozšírenie o ďalšie veľmoci by preto podľa neho samo osebe situáciu nevyriešilo. „Vieme, že základnou reformou by bolo odstránenie práva veta, ale toho sa nikto nechce vzdať,“ povedal. Súčasný svetový poriadok podľa neho stráca význam a svet sa nachádza v nebezpečnom období chaosu. „Tento chaos sa nebude dať vyriešiť inak ako vznikom úplne novej organizácie,“ vyhlásil. OSN označil za „mŕtvu organizáciu“, zároveň však zdôraznil, že zostáva dôležitým globálnym fórom. „Ak by sme ho nemali, tak si ho musíme vymyslieť, lebo to je jediný priestor, kde môžu spolu komunikovať aj štáty s rozdielnym politickým a ekonomickým zriadením,“ dodal.