Chmelár: Severokórejský režim je najnepríjemnejší. Demeš pripomína spoluprácu s Ruskom
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Donald Trump chce do konca roka opäť rokovať so severokórejským vodcom Kim Čong-unom. Zároveň nariadil výrazne obmedziť spoločné vojenské cvičenia USA a Južnej Kórey, ktoré označil za príliš nákladné a za nepriateľský signál voči Pchjongjangu. Odborník na zahraničnú politiku Pavol Demeš v relácii Kontext 24 upozornil, že Severná Kórea sa medzitým stala významným geopolitickým faktorom a prehĺbila spoluprácu s Ruskom. Politický analytik a historik Eduard Chmelár označil severokórejský režim za „najnepríjemnejší režim na svete“ a pripomenul, že zásadným zlomom vo vzťahu so Spojenými štátmi bolo získanie jadrových zbraní. O téme diskutovali s moderátorkou Máriou Ölvedyovou.
Americký prezident Donald Trump v stredu (19.8.) oznámil, že očakáva stretnutie s Kim Čong-unom ešte do konca tohto roka. Obaja lídri spolu rokovali trikrát už počas Trumpovho prvého funkčného obdobia, od jeho návratu do Bieleho domu však k ďalšej schôdzke zatiaľ nedošlo.
Trump zároveň tvrdí, že so severokórejským vodcom vychádza veľmi dobre. V stredu vyhlásil, že KĽDR disponuje 57 jadrovými zbraňami a Kim bude podľa neho „v pohode“, pokiaľ budú mať Spojené štáty „rozumného prezidenta“. Nové signály smerom k Pchjongjangu prichádzajú v čase, keď Trump zasiahol aj do dlhoročnej vojenskej spolupráce s Južnou Kóreou.
Cvičenia skrátili takmer o polovicu
Spojené štáty a Južná Kórea každoročne organizujú spoločné cvičenia Ulchi Freedom Shield, ktorých cieľom je pripraviť armády oboch krajín na prípadnú obranu proti Severnej Kórei. Trump však Pentagonu nariadil ich výrazné obmedzenie.
Cvičenia, ktoré sa začali v pondelok a pôvodne mali trvať 11 dní, sa tak skončia už v piatok. Trump ich označil za nákladné a za „nevhodný a nepriateľský“ signál voči KĽDR. Soul pritom podľa juhokórejského ministra zahraničných vecí nebol o Trumpovom rozhodnutí vopred informovaný.
Demeš pripomenul, že bezpečnostné spojenectvo Washingtonu a Soulu má dlhú tradíciu. Spojené štáty poskytujú Južnej Kórei aj jadrové odstrašenie, keďže Soul vlastné jadrové zbrane nemá. „Spojenectvo medzi USA a Južnou Kóreou je tradičné, Spojené štáty sú jadrový dáždnik pre Kóreu, ktorá nemá jadrové zbrane,“ povedal Demeš.
Aj preto podľa neho môže náhly zásah amerického prezidenta do už pripravených vojenských manévrov vyvolávať otázniky. „Vojaci nerozumejú (...), keď už sú tie cvičenia pripravené, že Trump vstúpi do toho ako slon v porceláne,“ skonštatoval.
Demeš: Severná Kórea pomáha Rusku, Rusko pomáha jej
Do situácie však vstupuje aj výrazná zmena geopolitického postavenia Severnej Kórey. Demeš upozornil najmä na jej spoluprácu s Ruskom. „Severná Kórea sa objavuje ako geopolitický faktor. Pomáha Rusku a Rusko pomáha svojimi prostriedkami Severnej Kórei,“ povedal.
Pchjongjang podporuje Moskvu vo vojne proti Ukrajine, ktorú Rusko rozpútalo rozsiahlou inváziou vo februári 2022. Rusko a Severná Kórea v posledných rokoch výrazne prehĺbili vojenskú aj politickú spoluprácu.
Podľa Demeša tak Kim Čong-un dnes dokáže manévrovať medzi viacerými veľmocami. „Kim Čong-un má rozohratú partiu s Ruskom aj Čínou,“ upozornil. Severná Kórea navyše pokračuje vo vývoji rakiet schopných niesť jadrové hlavice. Práve bezpečnostné riziko, ktoré predstavuje, môže byť podľa Demeša jedným z dôvodov, prečo Trump opäť uvažuje o priamom rokovaní s Kimom.
Chmelár: Je to najnepríjemnejší režim na svete
Eduard Chmelár označil samotný severokórejský režim mimoriadne kriticky. „Severokórejský režim je najnepríjemnejším režimom na svete. To je režim, ktorý sa nedá porovnať s ničím, čo funguje vo svete,“ povedal v relácii Kontext 24.
Aj on upozornil na zásadné zblíženie Pchjongjangu s Moskvou. Severná Kórea bola podľa neho tradične výrazne naviazaná na Čínu, vojna na Ukrajine však jej zahraničné vzťahy zmenila a spolupráca s Ruskom je pre ňu mimoriadne výhodná. Trumpov záujem o osobné rokovania s Kimom Chmelár interpretuje aj cez spôsob, akým sa americký prezident snaží prezentovať sám seba.
Podľa neho Trump najmä v minulosti budoval obraz politika a mierotvorcu, ktorý dokáže osobne rokovať aj s lídrami, s ktorými jeho predchodcovia podobné kontakty nemali. „Myslím si, že toto spadá do jeho obdobia, keď chcel byť mierotvorcom a keď sľuboval, že nebude začínať vojny,“ povedal Chmelár.
Jadrové zbrane ako poistka prežitia režimu
Za oveľa dôležitejšiu než samotný osobný vzťah Trumpa a Kima však Chmelár považuje inú skutočnosť. „Napriek tomu, že sa sústreďujeme na tie osobné bilaterálne vzťahy Trumpa s Kimom, ten zásadný zlom vo vzťahoch USA a Severnej Kórey bol, keď Kórea získala jadrovú zbraň,“ zdôraznil.
Chmelár konkrétny počet nepovažoval za rozhodujúci. „Je to úplne jedno. Ten režim chce prežiť a na to mu slúžia tie jadrové zbrane,“ povedal.
Práve jadrový arzenál dáva Pchjongjangu podľa jeho pohľadu poistku voči vonkajšiemu zásahu a zároveň výrazne posilňuje jeho vyjednávaciu pozíciu.
Indopacifik naberá na význame
Demeš zasadil dianie na Kórejskom polostrove aj do širšieho súperenia veľmocí v indopacifickom regióne. Upozornil na rastúcu silu Číny, ktorá sa podľa neho v niektorých oblastiach dostáva na úroveň Spojených štátov alebo ich dokonca predbieha.
Vývoj preto podľa neho núti Washington hľadať nové spôsoby komunikácie a vyjednávania. Zároveň však musí ubezpečovať svojich tradičných spojencov v regióne, medzi ktorých patria Južná Kórea a Japonsko. Európa má podľa Demeša v indopacifickom priestore podstatne menší vplyv ako Spojené štáty. Región však naberá na význame aj pre EÚ, ktorá rozvíja vzťahy s Čínou, Indiou a ďalšími ázijskými partnermi.