Chmelár varuje pred vzburou v Rusku. Demeš: Putin chce vymazať Ukrajinu z mapy

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Vojna na Ukrajine sa podľa hostí moderátorky relácie Kontext 24 Márie Ölvedyovej naďalej vzďaľuje od prímeria a prináša čoraz väčšie riziko ďalšej eskalácie. Politický analytik a historik Eduard Chmelár upozornil, že tlak na ruského prezidenta Vladimira Putina môže vyústiť až do ďalšej vzbury v Rusku. Odborník na zahraničnú politiku Pavol Demeš zase zdôraznil, že Ukrajina zmenila charakter vojny a začala zasahovať strategické ciele hlbšie na okupovaných aj ruských územiach.

Útoky pribúdajú, front sa výrazne nehýbe

Demeš upozornil, že Ukrajina v uplynulom období zmenila spôsob vojny. Zasahuje ciele na Kryme, rafinérie aj logistické centrá, čo ovplyvňuje fungovanie ruskej ekonomiky a zásobovanie okupovaného polostrova. „Ukrajinci zmenili charakter vojny, ukázali technologickú zručnosť a začali zasahovať ciele na Kryme,“ povedal Demeš.

Rusko podľa neho na tieto útoky odpovedá ďalším ostreľovaním ukrajinských miest a zabíjaním civilistov. Západ pritom pokračuje v podpore Ukrajiny a pripravuje ďalší tlak na Moskvu. Nádej sa podľa Demeša spája aj s rokovaním amerického ministra zahraničných vecí Marca Rubia s ruským šéfom diplomacie Sergejom Lavrovom. „Svetlo na konci tunela nevidíme,“ skonštatoval však Demeš.

Chmelár pripustil, že útoky spôsobujú obom stranám výrazné škody, odmietol však hodnotiť vojnu podľa toho, ktorej strane sa podarilo zasiahnuť viac cieľov. Upozornil, že útoky na infraštruktúru majú vážne dôsledky bez ohľadu na to, kto ich vykonáva. „Bez ohľadu na to, či to robí Rusko alebo Ukrajina, útoky na infraštruktúru sú vojnovým zločinom,“ povedal Chmelár.

Podľa neho má Rusko v počte striel výraznú prevahu, ani intenzívne ostreľovanie však neprináša zásadný pohyb frontovej línie. Práve preto sa domnieva, že konflikt nemá vojenské riešenie. Chmelár spomenul aj informácie o údajnom tajnom stretnutí predstaviteľov Nemecka a Ruska v Azerbajdžane. Ak by sa potvrdili, mohlo by to podľa neho naznačovať, že obe strany sa pokúšajú preverovať možnosti diplomatického dialógu.

Chmelár varuje pred ďalšou vzburou v Rusku

Chmelár zároveň upozornil, že pokračujúci tlak na Putina môže mať nepredvídateľné dôsledky. Pripomenul vzburu žoldnierskej skupiny vedenej Jevgenijom Prigožinom a varoval, že podobná situácia sa môže zopakovať. „Putin je posledný v Kremli, s ktorým sa dá hovoriť. Spomeňte si na Prigožina, na vojenskú vzburu, to sa môže stať,“ povedal Chmelár.

Riziko je podľa neho v súčasnosti ešte väčšie, pretože na ruského prezidenta silnie tlak, aby konflikt ďalej vyostril. „Dnes to hrozí ešte viac, pretože na Putina je vyvíjaný veľký tlak, aby to zobral z ostra. (...) Tú eskaláciu tlačíme na hranu,“ upozornil Chmelár.

Ak sa podľa neho nepodarí obnoviť diplomaciu, konflikt môže prerásť do ešte širšej vojny. Zároveň odmietol predstavu, že je možné dosiahnuť jednoznačné vojenské víťazstvo. „Ak si niekto myslí, že sa vojna dá vyhrať, nerozumie povahe konfliktu,“ povedal Chmelár.

Demeš pripomenul, že ruská invázia už vstúpila do piateho roka, hoci Kremeľ ju pôvodne predstavoval ako krátku „špeciálnu vojenskú operáciu“. Útoky na ruské územie podľa neho menia aj vnímanie vojny medzi ruským obyvateľstvom. „Celý mýtus, ktorý Putin hovoril, že to bude krátka vojenská operácia, trvá už piaty rok,“ povedal Demeš.

Rusko podľa neho čoraz viac pociťuje dôsledky konfliktu priamo na svojom území. Časť verejnosti preto začína spochybňovať, čo má vojenská operácia vlastne dosiahnuť.

Zelenskyj je podľa Demeša ochotný rokovať, Chmelár nesúhlasí

Demeš zároveň tvrdí, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj prejavil ochotu rokovať, zatiaľ čo Putin nemení svoju rétoriku ani základné ciele vojny.

„Putin nezmenil ani slovník vo vzťahu k prezidentovi krajiny a stáva sa ako imperátor, že chce vymazať Ukrajinu z mapy,“ povedal Demeš. Za dôležité považuje plánované rokovanie šéfov americkej a ruskej diplomacie. Práve diplomatické kontakty by podľa neho mohli vytvoriť priestor na hľadanie podmienok, za ktorých by sa obe strany vrátili k rokovaciemu stolu.

Chmelár však odmietol jednoznačné rozdelenie, podľa ktorého chce Kyjev rokovať a Moskva diplomaciu blokuje. „Nie je pravda, že Zelenskyj chce rokovať a Putin nechce rokovať. Stále menia stanoviská,“ povedal.

Podľa neho je potrebné prestať sa sústreďovať iba na vzájomné obviňovanie a hľadať spôsob, ako boje čo najskôr ukončiť. „Ak nevidíme diplomaciu, obávam sa, že širšej vojne sa nevyhneme,“ uzavrel Chmelár.