Analýzy 24: „Trump rád kritizuje, ale s riešeniami prichádza málokedy,“ hovorí Kríž

Zdielať na

22.9.2026 Analýzy 24

Analýzy 24: „Trump rád kritizuje, ale s riešeniami prichádza málokedy,“ hovorí Kríž

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Donald Trump vystúpil na 81. Valnom zhromaždení OSN. Na jeho prejav čakal celý svet. O tom, čo všetko v ňom odznelo, čo prekvapilo a čo sa naopak čakalo od lídra spojených štátov amerických v relácii Analýzy 24 sa s odborníkom na politiku USA, publicistom a historikom Jurajom Krížom rozprávala moderátorka Lenka Ježová.

Trump sa už v úvode svojho vystúpenia venoval najmä domácim témam. Podľa Kríža to nebolo prekvapujúce. Podobným spôsobom americký prezident podľa neho vystupoval na pôde OSN aj v minulosti, pričom jeho prejavy neraz pripomínali skôr predvolebnú kampaň než vystúpenie pred medzinárodným spoločenstvom.

Kríž pripustil, že Trump mohol myslieť aj na amerických voličov, zároveň je však podľa neho takýto spôsob vystupovania typický pre samotného prezidenta. „Z môjho pohľadu ide viac o samotnú Trumpovu podstatu, ktorý hovorí, čo chce, kedy chce a hlavne sa venuje témam, ktoré ho zaujímajú a ktoré ho bavia,“ povedal. Dodal, že Organizácia Spojených národov nepatrí medzi Trumpove obľúbené témy.

Spojené štáty sú podľa Kríža viac zahľadené do seba

Kríž očakával, že Trump bude o Spojených štátoch hovoriť v superlatívoch. Podobnú rétoriku podľa neho používali aj predchádzajúci americkí prezidenti, Trump ju však posúva ďalej a nemá problém americkú silu a úspechy výrazne zdôrazňovať.

Spojené štáty podľa Kríža naďalej zostávajú svetovým lídrom vďaka svojmu ekonomickému postaveniu, doláru ako rezervnej mene, medzinárodným väzbám či významným americkým spoločnostiam. Za Trumpa sú však podľa neho zároveň výrazne skeptickejšie voči multilaterálnej spolupráci. Samotný prezident je podľa Kríža nedôverčivý voči medzinárodným inštitúciám a osobitne voči OSN.

V prejave Trump kritizoval aj ostatných aktérov za to, že podľa neho namiesto konania iba hovoria. Kríž upozornil, že kritika OSN nie je v americkej spoločnosti nová a časť verejnosti aj politickej scény dlhodobo pochybuje o jej efektívnosti. Podľa neho však Trump svoju kritiku smeruje aj na svojich predchodcov v Bielom dome a na európskych spojencov.

„Trump rád kritizuje, ale s riešeniami prichádza málokedy“

Jednou z tém bola aj možná reforma OSN. Práve pri nej Kríž poukázal na to, čo považuje za jednu z hlavných slabín Trumpovej politiky. Americký prezident podľa neho dokáže problémy pomenovať a výrazným spôsobom ich predstaviť verejnosti, oveľa slabší je však pri navrhovaní konkrétnych riešení.

„Donald Trump rád kritizuje a rád napadne niektoré problémy, ale on s riešeniami málokedy prichádza,“ povedal Kríž. Prekvapilo by ho preto, keby Trump predstavil ucelenú koncepciu reformy OSN. Pripomenul, že Spojené štáty v minulosti pristupovali napríklad k odchodu z niektorých agentúr či k obmedzovaniu pomoci, to však podľa neho nemožno považovať za komplexnú reformu organizácie.

+9 fotiek

Valné zhromaždenie OSN

Gaza ako jeden z čiastkových úspechov

Trump vo svojom vystúpení hovoril aj o konfliktoch, ktoré podľa vlastných slov ukončil. Kríž jeho tvrdenia hodnotil kriticky a upozornil, že prezident medzi svoje úspechy zaraďuje aj konflikty, pri ktorých podľa neho realita Trumpovým vyjadreniam nezodpovedá.

O niečo zdržanlivejší bol pri Pásme Gazy. Humanitárna situácia tam podľa neho zostáva veľmi zlá, prímerie však prinieslo aspoň čiastočné upokojenie. „Je to jeden z mála konfliktov, kde reálne sa podarilo Donaldovi Trumpovi dosiahnuť nejaký koncový výsledok, alebo aspoň čiastkový výsledok,“ povedal Kríž. Poukázal pritom na prímerie a prepustenie rukojemníkov.

Tvrdé slová voči Iránu podľa Kríža strácajú váhu

Významná časť diskusie sa venovala Iránu. Trump mu adresoval tvrdé varovania a hovoril aj o možnosti jeho zničenia. Kríž však tvrdí, že opakované používanie ostrej rétoriky bez následných krokov oslabuje dôveryhodnosť prezidentových vyhrážok.

Podľa neho platí, že čím častejšie Trump hrozí vážnymi následkami, ktoré napokon nenastanú, tým menšiu váhu jeho ďalšie vyhlásenia majú. „Sú to veľmi plané vyhrážky, plané hrozby a veľmi to oslabuje nielen jeho osobnú pozíciu, ale kredibilitu Spojených štátov ako takých,“ skonštatoval.

Kríž zároveň upozornil, že Trump podľa neho počas konfliktu viackrát menil spôsob, akým formuloval americké ciele voči Iránu. Spomínal jadrový program aj zmenu režimu, no podľa analytika nikdy konzistentne nevysvetlil, čo má byť konečným cieľom amerického postupu.

Iný meter na slabšie štáty a jadrové mocnosti

Kríž vidí rozdiel aj v Trumpovom prístupe k jednotlivým krajinám. Podľa neho má americký prezident väčší rešpekt pred štátmi disponujúcimi jadrovými zbraňami a výraznou vojenskou silou, medzi ktoré patria Rusko a Čína. Voči slabším krajinám je naopak ochotný používať podstatne tvrdšiu rétoriku.

Takýto prístup môže mať podľa Kríža aj nežiaduce následky. Štáty bez jadrových zbraní totiž môžu dospieť k záveru, že práve jadrové odstrašenie je cestou, ako sa chrániť pred prípadným vojenským zásahom. Ako historický príklad spomenul Severnú Kóreu a jej reakciu na americkú inváziu do Iraku. Podobné úvahy by sa podľa neho v budúcnosti mohli objaviť aj v ďalších krajinách.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.