22°
Bratislava
Kontext 24: Politická kríza na Ukrajine
Kontext 24: Politická kríza na Ukrajine
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Ukrajinskou scénou v noci otriaslo vyhlásenie exministra obrany Mychajla Fedorova. Skritizoval vedenie štátu a žiada voľby – je to boj o moc, alebo o varovný výkrik pred kolapsom systému? V USA prebieha napätý súboj voľbami, Európa rieši hrozbu klimatickej migrácie po lekcii v Ceute a Irán sa vyhráža, že pri ďalšej eskalácii môže útočiť aj v Európe. Aj na tieto témy diskutovali v relácii Kontext 24 Mária Ölvedyová spolu s Pavlom Demešom a Eduardom Chmelárom.
Demeš: Pre Zelenského je to najzložitejšie obdobie
Pavol Demeš v Kontext 24 upozornil, že Fedorovovo vystúpenie prichádza v období rastúceho vnútropolitického napätia. Podľa neho ide pre prezidenta Volodymyra Zelenského o mimoriadne náročnú situáciu. „Ukrajina prežíva vnútropolitickú krízu a od začatia vojny na Ukrajine je toto pre Zelenského najzložitejšie politické obdobie,“ povedal Demeš.
Fedorov bol pritom dlhé roky Zelenského spojencom. Jeho júlové odvolanie z ministerstva obrany vyvolalo protesty a dnes sa o ňom čoraz viac hovorí ako o potenciálnom politickom konkurentovi súčasného prezidenta. Aktuálne prieskumy ho dokonca zaraďujú medzi výrazné mená prípadného prezidentského súboja.
Demeš preto považuje Fedorovovo vystúpenie za signál novej politickej dynamiky. Zároveň však upozorňuje, že od debaty o voľbách je ešte veľmi ďaleko k ich reálnemu uskutočneniu. „Ak je vojnový stav, ústava to neumožňuje a aj technicky je to ťažko predstaviteľné,“ skonštatoval.
Chmelár oponuje: Technicky sa to dá
Eduard Chmelár sa na túto otázku pozerá inak. Na Demešove pochybnosti reagoval jednoznačne. „Technicky sa to dá,“ povedal Chmelár.
Podľa neho nie je prirodzené, aby sa počas dlhotrvajúcej vojny úplne prestalo hovoriť o politickom smerovaní krajiny. Poukázal aj na historické prípady demokratických štátov, v ktorých sa voľby uskutočňovali napriek vojnovému konfliktu. Chmelár zároveň tvrdí, že Zelenskyj si odvolaním Fedorova sám vytvoril významného politického konkurenta.
„On si vytvoril hlavného súpera a ukazuje sa, že odvolanie Fedorova z funkcie bola chyba. Z Fedorova sa stáva veľký hráč a vytvoril ho Zelenskyj,“ povedal.
Demeš: Severná Kórea pomáha Rusku, Rusko pomáha jej
Do situácie však vstupuje aj výrazná zmena geopolitického postavenia Severnej Kórey. Demeš upozornil najmä na jej spoluprácu s Ruskom. „Severná Kórea sa objavuje ako geopolitický faktor. Pomáha Rusku a Rusko pomáha svojimi prostriedkami Severnej Kórei,“ povedal.
Pchjongjang podporuje Moskvu vo vojne proti Ukrajine, ktorú Rusko rozpútalo rozsiahlou inváziou vo februári 2022. Rusko a Severná Kórea v posledných rokoch výrazne prehĺbili vojenskú aj politickú spoluprácu.
Podľa Demeša tak Kim Čong-un dnes dokáže manévrovať medzi viacerými veľmocami. „Kim Čong-un má rozohratú partiu s Ruskom aj Čínou,“ upozornil. Severná Kórea navyše pokračuje vo vývoji rakiet schopných niesť jadrové hlavice. Práve bezpečnostné riziko, ktoré predstavuje, môže byť podľa Demeša jedným z dôvodov, prečo Trump opäť uvažuje o priamom rokovaní s Kimom.
Chmelár: Je to najnepríjemnejší režim na svete
Eduard Chmelár označil samotný severokórejský režim mimoriadne kriticky. „Severokórejský režim je najnepríjemnejším režimom na svete. To je režim, ktorý sa nedá porovnať s ničím, čo funguje vo svete,“ povedal v relácii Kontext 24.
Aj on upozornil na zásadné zblíženie Pchjongjangu s Moskvou. Severná Kórea bola podľa neho tradične výrazne naviazaná na Čínu, vojna na Ukrajine však jej zahraničné vzťahy zmenila a spolupráca s Ruskom je pre ňu mimoriadne výhodná. Trumpov záujem o osobné rokovania s Kimom Chmelár interpretuje aj cez spôsob, akým sa americký prezident snaží prezentovať sám seba.
Podľa neho Trump najmä v minulosti budoval obraz politika a mierotvorcu, ktorý dokáže osobne rokovať aj s lídrami, s ktorými jeho predchodcovia podobné kontakty nemali. „Myslím si, že toto spadá do jeho obdobia, keď chcel byť mierotvorcom a keď sľuboval, že nebude začínať vojny,“ povedal Chmelár.
