Mikloš: Nedáva to politickú logiku

Bývalý minister financií Ivan Mikloš v relácii Geopolitika 24 spochybnil politickú logiku krokov amerického prezidenta Donalda Trumpa v súvislosti s vojnou na Ukrajine. Poukázal najmä na jeho vyjadrenia voči ukrajinskému prezidentovi Volodymyrovi Zelenskému a na prístup k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Podľa Mikloša je ťažko pochopiteľné, prečo sa Trump takto správa krátko pred dôležitými voľbami do Kongresu, keďže väčšina americkej verejnosti podľa ním citovaných prieskumov podporuje Ukrajinu.

Prečítajte si tiež

Trump poslal Zelenskému tvrdý odkaz: Za Ukrajinu by mal podľa neho rokovať niekto iný

„On vlastne pred dvoma týždňami, čiže tri týždne pred midterms, pred polčasovými voľbami, začal obviňovať Zelenského, čiže obeť, že on je vinný za to, že jeho ceny, a zároveň si privinul na hruď agresora, masového vraha a vojnového zločinca Putina,“ vyhlásil Mikloš. Bývalý minister financií zdôraznil, že v Trumpovom postupe nevidí politickú racionalitu. Pripomenul prieskumy verejnej mienky, podľa ktorých sa na stranu Ruska stavia iba malá časť americkej spoločnosti.

„Ja som si pozrel schválne výskumy verejnej mienky opakované z hľadiska toho, koľko percent Američanov stojí na strane Ukrajiny a koľko percent stojí na strane Ruska. Ako tie čísla vyzerajú? Dve až tri percentá na strane Ruska a 56 až 66 percent na strane Ukrajiny. Čiže to nedáva žiadnu politickú logiku,“ povedal.

Podľa Mikloša ide o rozhodnutia, ktoré môžu Trumpovi uškodiť aj medzi jeho vlastnými voličmi. Poukázal pritom na reakcie niektorých republikánskych senátorov a členov Snemovne reprezentantov, ktorí podľa neho dávajú najavo nesúhlas s prezidentovým prístupom. „Urobiť tri týždne pred kľúčovými voľbami to, že sa jednoducho postavíte na stranu agresora, ktorého odmieta veľká väčšina Američanov, teda aj voličov, aj značná časť voličov Republikánskej strany, tam naozaj chýba akékoľvek rácio,“ skonštatoval. Mikloš zároveň spomenul vyjadrenie amerického predstaviteľa Stevea Witkoffa, ktorý podľa jeho slov označil Putina za humanistu. Aj tento príklad vníma ako súčasť problematického prístupu súčasnej americkej administratívy k Rusku.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Proruská rétorika Trumpa nevzbudzuje popularitu u Američanov, tvrdí Svoboda

„Ja som aj preto nie žartom povedal, že to nie je len otázka na ekonomických analytikov a politológov, ale je to aj otázka na psychológov a psychiatrov,“ uviedol. Bývalý minister financií sa domnieva, že Trumpovo konanie môže naznačovať, že prezident už neprikladá volebnému výsledku takú váhu ako v minulosti. Nevylúčil ani to, že jeho rozhodovanie výrazne ovplyvňujú osobné postoje. „Každopádne racionalitu za tým nie je vidieť, politickú racionalitu, a každopádne to, čo robí, politicky Republikánskej strane škodí,“ zdôraznil Mikloš.

Prečítajte si tiež

„Rusko toho Ukrajine veľa nerobí,“ vyhlásil Trump v deň útoku, pri ktorom zomreli aj deti

Rokovania bez Ukrajiny prirovnal k Mníchovu

V diskusii sa otvorila aj otázka možného mierového stretnutia Spojených štátov, Ruska a Číny. K možným mierovým rokovaniam Spojených štátov, Ruska a Číny sa Mikloš vyjadril kriticky. Podľa neho by prípadné rokovania o ukončení vojny bez účasti Ukrajiny a Európy boli neprijateľné, keďže by sa rozhodovalo o budúcnosti krajiny bez jej priameho zastúpenia. Takýto postup prirovnal k Mníchovskej dohode. „Takto vynechať Ukrajinu a vynechať Európu z tých rokovaní, tých, ktorých sa to najviac týka, veľmi pripomína Mníchov,“ povedal. Podľa bývalého ministra financií navyše nie je reálne očakávať, že by rokovania v takomto zložení viedli k dohode prijateľnej pre Kyjev. Putin podľa neho naďalej presadzuje maximalistické územné požiadavky.

Mikloš uviedol, že ruský prezident by pravdepodobne trval na odovzdaní celej Doneckej oblasti a Donbasu Rusku. Takýto výsledok by však podľa neho Ukrajina nemohla prijať nielen z politických a bezpečnostných dôvodov, ale ani bez zásadných vnútroštátnych rozhodnutí. „Ak chcete rokovať bez Ukrajiny o vojne na Ukrajine a ak je súčasťou toho Putin, celkom určite, na to sa dá staviť na 100 percent, nebude súhlasiť s ničím menším, ako je odovzdanie celej Doneckej oblasti a celého Donbasu,“ uviedol Mikloš.

Prečítajte si tiež

Rokovania mier neprinesú okamžite. Rusko oznámilo, že bude pokračovať v útokoch

Pripomenul, že územné ústupky by narážali aj na ukrajinskú ústavu a vyžadovali by si referendum. Zároveň sa odvolal na prieskumy, podľa ktorých je proti takémuto riešeniu približne 60 až 70 percent ukrajinskej verejnosti. „Takéto rokovania bez Ukrajiny s Putinom, ktorý má maximalistické ciele, ktoré sú absolútne neakceptovateľné pre Ukrajinu, ale aj pre Európu, nemôžu samozrejme nikdy viesť,“ vyhlásil.

Mikloš tiež upozornil, že samotné oznámenie možných rokovaní podľa neho nemôže Trumpovi priniesť politický úspech pred blížiacimi sa voľbami. K žiadnej dohode totiž zatiaľ nedošlo a rokovania zostávajú iba avizovanou iniciatívou. Podľa neho tak Trump nemôže očakávať, že prípadné diplomatické stretnutie vykompenzuje negatívne reakcie na jeho postoj k Putinovi a Zelenskému.

Vaňo: Pokračovanie vojny posilňuje Čínu

Na Miklošove slová nadviazal ekonomický analytik spoločnosti Wealth Effect Management Vladimír Vaňo. Pripomenul, že pokračovanie vojny má pre Rusko obrovské finančné dôsledky a zároveň posilňuje jeho závislosť od Číny. „Podľa oficiálnych ruských zdrojov doteraz tie výdavky priamo na vojnu a s ňou súvisiace výdavky presiahli ekvivalent viac než 800 miliárd dolárov, čo pre Rusko nie je bagateľ,“ upozornil Vaňo.

Dodal, že v dôsledku sankcií a kapitálových obmedzení sa veľká časť obchodovania v Rusku uskutočňuje v čínskych jüanoch. Čínska mena má významné zastúpenie aj v zostávajúcich likvidných devízových rezervách Ruska. „Tá agresívna ruská invázia na Ukrajinu výrazne posilnila aj ekonomický vplyv Číny v Rusku,“ skonštatoval analytik.

Prečítajte si tiež

Čína: Partner alebo hrozba? Ostrihoňová pripomína ľudské práva, Kaliňák ekonomický rozmer

Mikloš následne vyjadril názor, že Peking z pokračujúcej vojny geopoliticky profituje, pretože Rusko sa postupne oslabuje a jeho závislosť od Číny rastie. „Práve preto, že Čína profituje z toho, tak Čína nemá žiaden záujem, aby sa tá vojna ukončila. Čím dlhšie bude trvať, tým Rusko bude slabšie,“ povedal. Podľa Mikloša má Čína dnes na Rusko mimoriadne silný vplyv. Pripomenul aj jej postoj k možnému použitiu jadrových zbraní, ktoré Peking označil za neprijateľné.

Voľby môžu Trumpa oslabiť aj vo vlastnej strane

Dôležitou témou relácie boli aj americké voľby do Kongresu, ktoré sa uskutočnia v polovici Trumpovho prezidentského mandátu. Podľa Mikloša môže ich výsledok zásadne ovplyvniť prezidentovo postavenie v Republikánskej strane.

Upozornil, že predvolebné prieskumy naznačujú vysokú pravdepodobnosť straty republikánskej väčšiny v Snemovni reprezentantov. Významná je podľa neho aj možnosť, že republikáni prídu o kontrolu nad Senátom. Mikloš však zdôraznil, že ide iba o odhady, ktoré sa nemusia naplniť. Pripomenul, že americké voľby už viackrát dopadli inak, než naznačovali prieskumy.

„Podľa prieskumov 95-percentná, že republikáni stratia Snemovňu reprezentantov, kde sa vlastne volia všetci, a je stále aj pomerne veľká, okolo 70-percentná pravdepodobnosť podľa prieskumov, aj keď hovorím, tie nemusia byť relevantné, že dokonca stratia republikáni aj Senát,“ uviedol.

Ak by sa tento scenár naplnil, podľa bývalého ministra financií by Trump prišiel o časť svojho politického vplyvu. Mimoriadne dôležitá by pritom bola strata oboch komôr Kongresu. Mikloš pripomenul, že počas prvého prezidentského obdobia Trump ešte nemal nad republikánmi úplnú kontrolu. Po svojom druhom zvolení však podľa neho získal v strane takmer neobmedzené postavenie.

„Po druhom zvolení vlastne už ju ovládal takmer úplne. Už sa to prejavilo aj tým, že keď sa nejaký senátor alebo kongresman postavil proti nemu, tak ho dokázal vlastne politicky zničiť. Už sa obklopoval len pritakávačmi,“ opísal Mikloš.

Záznam z celej relácie Geopolitika 24 si môžete pozrieť v priloženom videu.