Štúdio 24: Vojna sa šíri, zasiahla aj Sofiu. Analytik hovorí o novej úrovni provokácií
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Dve lode v ekonomickej zóne Bulharska potopili v utorok ráno drony. Bulharské médiá píšu o bezprecedentnej situácii, premiér Rumen Radev hovorí o neprijateľnom útoku a hrubom porušení medzinárodného práva. Incident sa stal iba deň po tom, ako tureckú loď s ukrajinským obilím zasiahol dron neďaleko Rumunska a je prvým, ktorým je do konfliktu vtiahnutá aj Sofia. Rozširuje sa rusko-ukrajinská vojna do ďalších oblastí sveta? A čo bolo cieľom útoku? V relácii Štúdio 24 o problematike rozprával bývalý bezpečnostný analytik GLOBSEC a bývalý minister obrany Martin Sklenár.
Sklenár v Štúdiu 24 označil útoky na lode v Čiernom mori za ďalší prejav rastúceho bezpečnostného rizika spojeného s vojnou na Ukrajine. Podľa neho udalosti posledných mesiacov ukazujú, že nebezpečenstvo sa postupne rozširuje aj mimo samotného územia Ukrajiny. „Skôr by som to zaradil ako potvrdenie tej skutočnosti, ktorú vidíme v posledných mesiacoch veľmi zreteľne, že to nebezpečenstvo, ktoré pramení z ruskej agresie voči Ukrajine, sa šíri ďalej,“ povedal Sklenár. Podľa neho konflikt eskaluje „vertikálne aj horizontálne“ a jeho dôsledky zasahujú ďalšie časti Európy.
Za podstatnú okolnosť považuje miesto incidentu. Napadnuté plavidlá síce plávali pod vlajkami Toga a Palau, k útoku však došlo v ekonomickej zóne Bulharska, teda členskej krajiny NATO a Európskej únie.
Sklenár: Cieľom môže byť testovanie reakcie Západu
Sklenár upozornil, že zatiaľ nie je potvrdené, kto za útokom stojí. Jedným z jeho možných cieľov však podľa analytika môže byť zisťovanie toho, ako ďaleko možno pri podobných incidentoch zájsť a aká bude reakcia západných štátov. „Pravdepodobne cieľom okrem iného je zrejme aj zistenie, aká je miera tolerancie voči takémuto útoku,“ uviedol. Dôležité podľa neho bude, ako Bulharsko a ďalšie západné krajiny zareagujú v prípade, ak by sa potvrdilo, že za incidentom stojí Rusko.
Analytik zároveň zdôraznil, že ide zatiaľ iba o scenár, keďže pôvod útoku nebol potvrdený. Za možný zámer označil vyvolanie napätia a krízovej situácie, ktorá by mohla ovplyvniť postoj európskych krajín k ďalšej podpore Ukrajiny. „Ak by krajiny boli zdržanlivé a vyhlásili by teda západné krajiny, že toto už zachádza príliš ďaleko a že kvôli tomu, aby sme ušetrili iné lode alebo naše krajiny od takýchto incidentov, tak nepodporujme Ukrajinu ďalej, to si myslím, že by bol asi ten výsledok, ktorý by sledovala Ruská federácia takýmto incidentom,“ povedal.
Takýto vývoj označil za najpravdepodobnejší scenár, zároveň však dodal, že rozhodujúce budú dôkazy, ktoré prinesú najbližšie dni.
Incidenty v Čiernom mori môžu zasiahnuť aj obchod
Pokračujúce útoky v Čiernom mori môžu mať podľa Sklenára aj širšie ekonomické následky. Ak by sa oblasť stala nebezpečnejšou pre medzinárodnú lodnú dopravu, dôsledky by nepocítili iba Ukrajina a Rusko, ale aj ďalšie krajiny napojené na obchodné trasy cez Čierne more.
„Ak teda Čierne more bude nebezpečné pre medzinárodný obchod, tak samozrejme všetok obchod, ktorý cez neho ide, bude obmedzený,“ vysvetlil. Podľa analytika by sa problémy nemuseli týkať iba námornej dopravy. Ovplyvnený môže byť aj obchod smerujúci do Čierneho mora cez Dunaj a následne obchodné trasy využívané podnikmi na Slovensku či v ďalších európskych krajinách.
Sklenár poukázal aj na situáciu v Baltskom mori, kde podľa neho v súvislosti s útokmi Ukrajiny na ruskú rafinériu dochádza k hromadeniu lodí a znižovaniu obchodného obratu.
Európa podľa neho nie je vo vojne, riziko však rastie
Za príliš silné označil Sklenár tvrdenie, že Európa je už priamo zatiahnutá do otvoreného vojenského konfliktu. Podľa neho sa však Rusko snaží dosiahnuť, aby vojna európske krajiny ovplyvňovala a komplikovala ich rozhodovanie o ďalšej podpore Ukrajiny. „Určite sa Rusko snaží, aby Európa bola ovplyvnená týmto vojenským konfliktom, aby upravila svoje rozhodovanie, a teda aby európski politici mali omnoho ťažšiu situáciu, keď rozhodujú o podpore pre Ukrajinu,“ povedal.
Súčasťou tlaku je podľa neho aj snaha oslabovať verejnú podporu a nútiť európske štáty vynakladať viac peňazí na obranu v čase, keď o verejné zdroje súťažia aj oblasti ako zdravotníctvo či školstvo. Sklenár však zdôraznil, že samotné incidenty ešte neznamenajú, že Európa je vo vojne. „Neznamená to, že Európa je zatiahnutá do vojny, akurát tá úroveň nebezpečenstva, ktorú Rusko takýmto spôsobom spôsobuje v Európe, rastie,“ uviedol.
Za najväčšie riziko považuje možnosť, že niektorý z podobných incidentov bude mať vážne následky a prekročí hranicu, po ktorej by európske krajiny museli reagovať iným spôsobom.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.