Ekonomika 24: Klamlivý pokles inflácie

Inflácia sa dostala na najnižšiu úroveň za dlhší čas

Predbežné údaje za október priniesli podľa ekonóma Kočiša pozitívne prekvapenie. Medziročná inflácia na Slovensku dosiahla 2,9 percenta, pričom podobnú úroveň krajina naposledy zaznamenala na jeseň 2024. „Výsledok je pozitívnejší, ako sme čakali. Medziročná inflácia sa aktuálne na Slovensku pohybuje na úrovni 2,9 percenta, čo je naozaj dobré, lebo naposledy sme dvojkou začínali ešte na jeseň v roku 2024,“ uviedol Kočiš.

Podľa predbežných údajov sa cenová hladina v medzimesačnom porovnaní nezmenila. Analytik však upozornil, že priaznivejší výsledok zatiaľ neznamená zásadnú zmenu celkového inflačného výhľadu. K spomaleniu rastu cien prispel najmä priaznivejší vývoj cien potravín. Tie podľa Kočiša pomáhajú tlmiť infláciu počas väčšej časti roka. Hoci sa tempo ich zlacňovania postupne spomaľuje, v medziročnom porovnaní sa naďalej očakáva pokles.

Pozitívnejšie sa vyvíjajú aj ceny služieb. Kým pôvodne sa predpokladal ich rast približne o štyri percentá, predbežné údaje naznačujú spomalenie k trom percentám, prípadne mierne pod túto hranicu. Podľa ekonóma k tomu mohli prispieť aj štátne zásahy do cien dopravy.

Prečítajte si tiež

Ekonomika 24: ECB nezmenila úrokové sadzby. Analytik očakáva ich zvýšenie v decembri

Energie a pohonné hmoty zostávajú problémom

Napriek priaznivejším údajom o celkovej inflácii zostávajú významným zdrojom zdražovania energie. Kočiš pripomenul, že ceny energií pre domácnosti sa medziročne zvyšujú už od januára, keď došlo k úpravám cenníkov. Výrazný rast zaznamenalo najmä teplo, ktoré podľa jeho slov na začiatku roka zdraželo medziročne o 28 percent. Vyššie ceny pocítili domácnosti aj pri tankovaní. Nafta sa podľa ekonóma pohybuje približne na úrovni dvoch eur za liter, zatiaľ čo benzín stojí zhruba o 20 centov menej. Práve rast cien energií súvisí podľa Kočiša s vojnou na Blízkom východe, ktorá vyvolala zdražovanie ropy a plynu na svetových trhoch.

Slovensko má nižšiu infláciu ako eurozóna

Zatiaľ čo Slovensko začiatkom roka patrilo ku krajinám s vyššou infláciou, situácia sa podľa ekonóma výrazne zmenila. Predbežné októbrové údaje, ktoré predstavil v rozhovore, hovoria o štvorpercentnej inflácii v eurozóne. Slovensko sa tak so svojimi 2,9 percenta dostalo pod jej priemer. „Výrazne sa to otočilo. Ak sa pozrieme na eurozónu, predbežné dáta hovoria, že eurozóna je v tejto chvíli na úrovni štyroch percent. My sme teda na spomínaných 2,9 percenta,“ vysvetlil Kočiš.

Rozdiel podľa neho spôsobuje predovšetkým spôsob, akým jednotlivé krajiny pristupujú k cenám energií. Vo viacerých západoeurópskych ekonomikách sa zmeny trhových cien plynu a ďalších energetických komodít premietajú do účtov domácností výraznejšie než na Slovensku. Kým medziročná inflácia energií na Slovensku dosahovala podľa Kočiša v októbri približne 14,7 percenta, v eurozóne sa pohybovala na úrovni 20 až 21 percent.

Slovensku podľa neho pomáha zastropovanie cien energií a kompenzácie prostredníctvom energošekov. „Zrazu sme sa naozaj posunuli z krajín, kde sme mali infláciu najvyššiu, k najnižším,“ skonštatoval. Upozornil však, že tento rozdiel nemusí byť trvalý. V ďalšom období môže infláciu ovplyvniť stabilizácia energetických trhov aj postupné odznievanie medziročných cenových efektov.

Prečítajte si tiež

Ekonomika 24: Vyšší plat na pohovore? Odborníčka radí, kedy si ho vypýtať

Zastropovanie cien pomáha domácnostiam, no nie je zadarmo

Hoci regulované ceny energií zmierňujú dosah zdražovania na domácnosti, podľa Kočiša predstavujú významný náklad pre štát. V čase náhleho cenového šoku môže byť pomoc opodstatnená. Problém však podľa neho nastáva vtedy, keď sa z pôvodne dočasného opatrenia stane dlhodobá súčasť hospodárskej politiky. „Problémom sa stáva, ak sa zo zásahu, ktorý má nejakým spôsobom pomôcť pri šoku, stane dlhodobé opatrenie,“ upozornil ekonóm.

Domácnosti si podľa neho postupne zvyknú na nižšie ceny a prestávajú vnímať skutočné náklady na energie. Rozdiel medzi regulovanou a trhovou cenou však musí niekto zaplatiť. „My to síce nevidíme v inflácii, pretože ak sa pozrieme na cenu pre spotrebiteľov, pre domácnosti, tak tá sa v zásade nemení, lebo je nejakým rozhodnutím jednoducho zastropovaná. Na druhej strane to samozrejme niečo stojí, štát musí platiť a stáva sa z toho fiškálny náklad,“ vysvetlil.

Takéto výdavky podľa neho vytvárajú tlak na verejné financie. Štát potom musí hľadať dodatočné príjmy, napríklad prostredníctvom daní či odvodov. Kočiš zároveň zdôraznil, že konsolidačné opatrenia nemožno pripisovať výlučne nákladom na energetickú pomoc.

Prečítajte si tiež

Ekonomika 24: Slovensko láka aj stráca firmy. Súčet je skôr mínusový, hovorí Hošták

Dlhodobá pomoc by mala byť adresná

Ekonóm upozornil aj na ďalší problém plošného zastropovania. Ak domácnosti platia umelo udržiavané ceny energií, nemusia mať dostatočnú motiváciu obmedzovať spotrebu. Vyššia trhová cena totiž podľa neho signalizuje, že určitá komodita je vzácnejšia alebo jej je nedostatok. Regulácia tento signál oslabuje. Domácnosti tak môžu menej investovať do úspornejších riešení, napríklad do zatepľovania, alebo nemusia prispôsobovať svoje správanie aktuálnej situácii. „Ak my jednoducho tie ceny držíme tam, kde si ich predstavujeme, aby sme ich mali, tak pravdepodobne neobmedzujeme našu spotrebu, respektíve neprispôsobujeme naše správanie aktuálnej situácii,“ uviedol Kočiš. Podľa neho je preto pri dlhodobej pomoci potrebná opatrnosť. Ak má štát domácnostiam pomáhať aj mimo mimoriadnych krízových období, podpora by mala byť čo najadresnejšia.

Zároveň pripomenul, že pri porovnávaní cien energií medzi Slovenskom a západnou Európou treba zohľadniť aj rozdiely v príjmoch. Hoci napríklad v Nemecku môžu byť pohonné hmoty drahšie, tamojšie domácnosti majú podľa ekonóma vyššiu kúpnu silu. Samotné porovnanie cien preto nemusí dostatočne vypovedať o tom, akú záťaž predstavujú pre rodinné rozpočty.

Konsolidácia zatiaľ nepriniesla očakávaný pokles deficitu

V rozhovore sa Kočiš venoval aj stavu verejných financií. Upozornil, že napriek prijatým konsolidačným opatreniam zostáva deficit verejných financií približne na úrovni piatich percent. Pôvodné plány pritom podľa jeho slov počítali s postupným znížením schodku smerom k trom percentám. „Napriek tomu, že máme za sebou konsolidáciu, tak sme stále pri deficitoch na úrovni piatich percent. Je to dôsledkom aj nie vždy adresných opatrení vrátane, samozrejme, aj energopomoci,“ uviedol.

Podľa ekonóma sa Slovensko po energetickom šoku z roku 2022 dokázalo v niektorých oblastiach lepšie pripraviť na ďalšie krízy, napríklad diverzifikáciou zdrojov. Napriek tomu však zostáva problémom prispôsobovanie výdavkov a dlhodobé nastavenie pomoci domácnostiam. Kočiš preto upozorňuje, že priaznivé inflačné čísla ešte automaticky neznamenajú, že sa zlepšil aj stav verejných financií. Náklady na cenové zásahy totiž zostávajú a skôr či neskôr sa premietnu do štátneho rozpočtu. 

Celý rozhovor nájdete vo videu.