Ekonomika 24: Vyšší plat na pohovore? Odborníčka radí, kedy si ho vypýtať

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Koľko si pýtate na pracovnom pohovore? A skúšate vôbec vyjednávať o vyššom plate? Mnohí kandidáti sa tejto téme radšej vyhnú, iní sa ozvú, no výsledok nemusí byť vždy taký, ako očakávajú. Ako sa Slováci pri vyjednávaní o mzde správajú a či im takáto odvaha prináša aj viac peňazí? O tom viac povedala Ľubica Melcerová z pracovného portálu Profesia.sk.

Tri štvrtiny vedia, že vyjednávanie o mzde je bežné

Pýtať si na pracovnom pohovore vyšší plat sa Slováci postupne učia. Prieskum portálu Platy.sk ukázal, že väčšina ľudí vie, že o mzde sa dá vyjednávať. Nie všetci sa však na tento krok odhodlajú. Rozdiely sa pritom ukázali aj medzi mužmi a ženami či medzi mladšími a skúsenejšími uchádzačmi.

Prieskumu sa od konca júla do konca augusta zúčastnilo takmer 2 700 ľudí. Ako uviedla Ľubica Melcerová z Alma Career, približne tri štvrtiny respondentov vedia, že vyjednávanie o mzde je na pracovnom pohovore bežné. "Čiže plus mínus povedzme tých dvetisíc a z tej vzorky budeme následne vychádzať pri tých ďalších číslach," povedala.

"Približne polovica to skúšala a už niekedy uspela a k tomu ešte ďalších 15 %, ktorí to skúšali, ale neuspeli,“ uviedla Melcerová. Zároveň dodala, že štvrtina respondentov uspela pri vyjednávaní zakaždým, keď sa o vyššiu mzdu pokúsila. Možnosti vyjednávania sa podľa odborníčky líšia aj v závislosti od pracovnej pozície. Pri niektorých profesiách, napríklad vo výrobe, obchode či retaile, bývajú mzdy nastavené pevnejšie. Pri kancelárskych a odborných pozíciách však podľa nej býva priestor na dohodu väčší.

"Ak hovoríme naozaj o pozíciách, ktoré sú také tie kancelárske, mentálne, keď to tak poviem, že tí ľudia pracujú hlavou, tak tam naozaj mnohí idú do toho, že chcú tú mzdu vyššiu,“ vysvetlila. Firmy pritom od roku 2018 musia v pracovných ponukách uvádzať základnú zložku mzdy. Podľa Melcerovej však zamestnávatelia často uvádzajú skôr spodnú hranicu.

Ženy si pri vyjednávaní veria menej

Rozdiely sa ukázali aj podľa veku. Kým medzi ľuďmi vo veku 25 rokov a viac boli výsledky podobné, najmladší uchádzači mali s vyjednávaním najmenšie skúsenosti. "Oni veľmi často, aj keď sme sa pýtali na dôvody, uvádzali, že vlastne nemajú skúsenosti, o ktoré by sa vedeli oprieť a vďaka ktorým by vedeli dokázať, že oni sú naozaj tým kandidátom alebo kandidátkou s tou pridanou hodnotou,“ uviedla Melcerová.

Výraznejšie rozdiely sa podľa nej objavili aj medzi mužmi a ženami. Z tých, ktorí vedeli, že o mzde sa dá vyjednávať, sa o vyšší plat nikdy nepokúsila približne tretina mužov. U žien to bolo o desať percentuálnych bodov viac. Ženy zároveň častejšie uvádzali obavu, že ak budú pri vyjednávaní aktívne a požiadajú o vyšší plat, mohli by prísť o pracovnú ponuku.

Rozdiel bol aj v sebadôvere. "Viac ako 40 % v prípade mužov, menej ako 30 % v prípade žien,“ uviedla odborníčka pri porovnaní respondentov, ktorí sa pri vyjednávaní cítili sebaisto.

S otázkou o plate netreba začínať hneď

Aj keď je vyjednávanie o mzde podľa Melcerovej bežnou súčasťou pracovného pohovoru, kandidát by s touto témou nemal začínať okamžite po príchode. "Určite nie pri podaní rúk. Je to jeden z tých spôsobov, ako si to možno pokašleme hneď na začiatku, keď to začneme nejak agresívne riešiť,“ upozornila. Najskôr by sa podľa nej mal uchádzač dozvedieť viac o samotnej práci, pracovnej náplni, kolektíve či možnostiach práce z domu. Otázku mzdy je vhodnejšie nechať na neskôr. "Naozaj tú mzdu nechať na záver,“ dodala Melcerová.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.