Štúdio 24: Francúzska katolícka cirkev zažíva rozmach. Čo prinesie pápežová návšteva?

+7 fotiek

Pápež Lev XIV. vo Francúzsku

​Pápežova cesta má najmä pastoračný charakter

Francúzsko je historicky späté s katolíckou cirkvou, zároveň však patrí medzi výrazne sekularizované krajiny. Podľa Čižika má práve preto návšteva pápeža osobitný význam. Pripomenul, že Francúzsko býva označované za "najstaršiu dcéru Cirkvi“ a dodnes v ňom existujú silné katolícke korene a tradícia.

"Sú tam isté korene, istá tradícia a myslím, že aj to je jeden z dôvodov, pre ktorý tam pápež teraz Lev XIV. cestuje,“ uviedol Čižik. Podľa neho ide predovšetkým o apoštolskú a pastoračnú cestu. Mottom návštevy je podľa Vatican News heslo "Aby svet mal život“. Čižik ho vníma v širšom kontexte otázok, ktorým Francúzsko v posledných rokoch čelí, ale aj v súvislosti s tým, ako cirkev chápe samotný pojem života.

Prečítajte si tiež

Pápež prijal premiéra Magyara, ten ho pozval na návštevu Maďarska

​Ako vysvetlil, kardinál Pietro Parolin pred návštevou hovoril o troch rovinách života. Prvou je prirodzený život, druhou duchovný život a treťou kreatívny život, ktorý podľa Čižika súvisí aj s otázkami umelej inteligencie. "Takže tieto tri úrovne chce spojiť táto cesta a veľmi pekne sa to odzrkadlí práve aj na tých tematických stretnutiach Svätého Otca na rôznych miestach,“ povedal.

Vo Francúzsku pribúdajú krsty detí aj dospelých

Hoci vo Francúzsku dlhé desaťročia klesal počet krstov novorodencov a počet krstov dospelých sa držal približne na úrovni 4-tisíc ročne, v posledných dvoch rokoch sa počty v oboch prípadoch výrazne zvýšili. Kňazi zároveň hlásia plnšie kostoly a medzi novými veriacimi majú byť vo väčšej miere aj mladí ľudia.

Čižik potvrdil, že ide o zaujímavý fenomén, ktorému sa venoval aj pápež Lev XIV. Podľa neho môže za týmto vývojom stáť viacero faktorov. Spomenul napríklad aj migráciu, príchod ľudí iných náboženstiev či hľadanie vlastných koreňov a duchovného smerovania. "To vlastne vnímajú jednak aj pod vplyvom možnože migrácie, kde prichádzajú iné náboženstvá, že niečo zrejme im chýba a vidia svoje korene, alebo teda sa k nim dostávajú,“ vysvetlil.

Prečítajte si tiež

Pápež Lev XIV. si na ostrove Lampedusa uctil pamiatku obetí v radoch migrantov

​Podľa Čižika však samotným krstom cesta nekončí. "Poďme sa rozprávať o tom sprevádzaní vlastne po krste,“ povedal. Práve na túto otázku sa podľa neho zameriava aj pápež Lev XIV. Nárast záujmu o vieru zároveň podľa Čižika ukazuje, že aj napriek silnej sekularizácii zostáva vo Francúzsku prítomný dopyt po duchovných otázkach. 

Zároveň však upozornil, že rastúci záujem o vieru ešte neznamená konečný výsledok. "Nie je to cieľ, ale ideme ďalej a na toto poukazuje aj Svätý Otec,“ dodal.

Ako hovoriť o viere v sekulárnej spoločnosti?

Jednou z tém návštevy je aj vzťah cirkvi a štátu. Francúzsko má silnú tradíciu oddelenia náboženstva od verejnej moci, čo podľa Čižika samo osebe cirkev nevníma ako problém. Otázkou však podľa neho zostáva, kde je hranica medzi oddelením cirkvi od štátu a vytláčaním náboženstva z verejného priestoru.

"Cirkev to nepovažuje za niečo zlé,“ povedal na margo sekularizácie. Zároveň však upozornil na situácie, keď sa náboženské presvedčenie môže dostať do úzadia aj pri verejnom pôsobení jednotlivcov. "Náboženstvo je niečo samozrejme osobné, ale či to má byť len mojou privátnou záležitosťou, to je tá otvorená otázka,“ dodal.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.