Gabčíkovo vyrába len zlomok elektriny. Analytik: Situácia je historicky výnimočná

BRATISLAVA / Sedem z ôsmich turbín Vodného diela Gabčíkovo je pre extrémne sucho mimo prevádzky. Výroba elektriny klesla z pôvodných 720 megawattov na približne 40 megawattov. Napriek tomu energetická bezpečnosť Slovenska podľa energetického analytika Andreja Lednára zatiaľ ohrozená nie je. V relácii Štúdio 24 s moderátorkou Anetou Pariškovou vysvetlil, že krajina má dostatok iných zdrojov elektriny, no zároveň upozornil, že situácia na Dunaji je historicky výnimočná a dôsledky pociťuje celá stredná Európa.

Gabčíkovo prišlo takmer o celý výkon

Vodné dielo Gabčíkovo patrí medzi najvýznamnejšie zdroje elektriny na Slovensku. Za bežných podmienok dokáže podľa Lednára vyrábať elektrinu s výkonom až 720 megawattov, čo z neho robí dôležitý stabilizačný prvok celej elektrizačnej sústavy.

Extrémne sucho a nízka hladina Dunaja však spôsobili, že aktuálny výkon klesol na približne 40 megawattov. „Súčasná situácia a súčasné extrémne výkyvy vodnej hladiny spôsobili to, že skutočne ten výkon klesol z tých potenciálnych 720 megawattov iba na 40 megawattov,“ povedal Lednár.

Podľa neho nie je najväčším problémom samotný objem vyrobenej elektriny, ale to, že Gabčíkovo pomáha udržiavať stabilitu elektrizačnej siete.

Takýto prietok Dunaja tu nebol od roku 1876

Analytik upozornil, že nejde o bežnú situáciu. Hladina Dunaja je podľa neho na najnižšej úrovni za takmer 150 rokov. „Prietok Dunaja je najnižší od roku 1876. Bavíme sa o extrémnych, dlhodobých výkyvoch a o doslova nepredstaviteľných hodnotách,“ upozornil.

Pripomenul, že aj počas nízkych stavov vody v roku 2002 elektráreň stále vyrábala približne 60 percent svojho výkonu, teda viac ako 420 megawattov. Dnešná situácia je podľa neho výrazne horšia.

+19 fotiek

Dunaj je na historickom minime

Slovensko má podľa analytika veľkú výhodu

Lednár napriek tomu zdôraznil, že domácnosti ani firmy sa zatiaľ nemusia obávať výpadkov elektriny. Slovensko je totiž čistým exportérom elektriny a väčšinu výroby zabezpečujú jadrové elektrárne. Počas dňa navyše významnú časť spotreby pokrývajú fotovoltické elektrárne.

„Nemalo by sa to dotknúť ani domácností, ani priemyslu a nevidím tu nejaký problém, ktorý by mohlo aj oddialenie spustenia Vodného diela Gabčíkovo spôsobiť,“ uviedol.

Zároveň však upozornil, že situácia v Európe ukazuje, ako aj doteraz stabilné zdroje môžu byť čoraz častejšie ovplyvnené extrémnym počasím. Pripomenul zníženie výkonu jadrových elektrární vo Francúzsku či Maďarsku aj problémy v Rumunsku. „Nevieme sa spoliehať ani na zdroje, ktoré sme z dlhodobého hľadiska považovali za stabilné,“ skonštatoval.

Vplyv nepociťujú len elektrárne

Nízky prietok Dunaja má podľa analytika oveľa širšie následky než len obmedzenie výroby elektriny. Ovplyvňuje aj lodnú dopravu, fungovanie ekosystému a zásobovanie vodou elektrární v krajinách po toku rieky. Maďarsko už podľa neho požiadalo Slovensko o uvoľnenie väčšieho množstva vody, pričom celý postup musí byť koordinovaný aj s Rakúskom a Nemeckom.

Pripomenul tiež, že Rumunsko už pristúpilo k technickým zásahom do riečneho koryta, aby zabezpečilo dostatočný prietok vody pre svoju jadrovú elektráreň.

Európa bude musieť elektrinu využívať efektívnejšie

Podľa Lednára sa extrémne výkyvy počasia môžu v budúcnosti objavovať častejšie. Aj preto bude podľa neho potrebné inteligentnejšie riadiť spotrebu elektriny.

„Môže nastať situácia, keď budeme musieť pristupovať k spotrebe elektriny inteligentnejšie a prispôsobovať ju časom, keď vieme pomôcť elektrizačnej sieti,“ uzavrel analytik.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.