Štúdio 24: Učiteľ už nemá byť len zdrojom informácií, tvrdí Plesch. Ako pripraviť deti na budúcnosť?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Cena Dionýza Ilkoviča je už desať rokov verejným poďakovaním výnimočným učiteľom a učiteľkám za ich nasadenie. Udeľuje sa za rozvoj talentov v matematike, fyzike, chémii, biológii a informatike. Na čo chcel poukázať tento ročník? A ako vzbudiť v žiakoch záujem o tieto predmety? O tom sme sa rozpúrávali s Martinom Pleschom z Nadácie Dionýza Ilkoviča, ktorý bol predsedom poroty a jednou z nominovaných pedagogičiek Sylviou Martinkovičovou.
Martin Plesch a Silvia Martinkovičová diskutovali o budúcnosti slovenského školstva. Vysvetlili, ako rozvíjať talent detí a prebudiť ich záujem o vedu.
To najdôležitejšie z článku:
- Slovensko má problém s rozvojom talentov. Podľa Plescha zaostáva najmä pri podpore najšikovnejších žiakov.
- Školy musia pripraviť deti na zmeny. Dôležitá je schopnosť neustále sa vzdelávať.
- Učitelia potrebujú novú úlohu. Namiesto odovzdávania informácií majú byť aj mentormi.
- Záujem o vedu podporujú praktické skúsenosti. Pomáhajú experimenty, súťaže a stretnutia s vedcami.
- Talentovaní žiaci potrebujú vhodné podmienky. Plesch upozorňuje najmä na rozdiely medzi základnými a strednými školami.
Slovensko podľa odborníka nedokáže dostatočne pracovať s talentom
Desiaty ročník Ceny Dionýza Ilkoviča otvoril tému Vzdelávanie pre budúcnosť. Ocenenie už desať rokov upozorňuje na výnimočných pedagógov, ktorí sa venujú rozvoju talentov v matematike, fyzike, chémii, biológii a informatike. Podľa predsedu poroty Martina Plescha sa vzdelávanie musí prispôsobovať rýchlym spoločenským a technologickým zmenám. To, čo sa človek naučil v škole pred niekoľkými desaťročiami, mu dnes už podľa neho nedokáže vystačiť na celý pracovný život. Za jeden z najväčších problémov slovenského školstva považuje nedostatočnú podporu nadaných detí. „Slovensko okrem množstva iných problémov, ktoré má, má jeden obrovský problém. A to je problém, ako pracuje, respektíve nepracuje s talentom,“ upozornil Plesch.
Odvolal sa pritom na strategický dokument Slovensko 2040 aj výsledky medzinárodného testovania PISA. Podľa jeho interpretácie Slovensko zaostáva nielen v priemerných výsledkoch, ale výrazné rozdiely vidieť aj medzi najvýkonnejšími žiakmi. Cena Dionýza Ilkoviča sa preto podľa neho snaží zviditeľňovať pedagógov, ktorí dokážu s talentovanými deťmi pracovať a rozvíjať ich schopnosti.
Deti sa musia predovšetkým naučiť učiť
Nadácia Dionýza Ilkoviča sa okrem udeľovania ocenení venuje aj podpore študentov a prieskumom medzi nominovanými pedagógmi. V jednom z nich sa učiteľov pýtala, aké schopnosti budú mladí ľudia potrebovať na budúcom pracovnom trhu. Odpovede podľa Plescha ukázali, že zásadnou zručnosťou bude schopnosť neustáleho vzdelávania. „Ja by som to zhrnul do takej veľmi jednoduchej veci - naučiť sa učiť sa,“ povedal.
Školy by podľa neho mali u detí rozvíjať flexibilitu, kreativitu, schopnosť reagovať na nové situácie a hľadať riešenia problémov, ktoré dnes ešte ani nepoznáme. Zároveň však upozornil, že moderné vzdelávanie sa nemôže zaobísť bez odborných základov. „Jedna vec je naučiť sa argumentovať, naučiť sa pracovať s faktami, ale keď nemáme ani ten základ, tak potom nemáme ani o čom diskutovať a nad čím rozmýšľať,“ vysvetlil. Práve matematika a prírodné vedy podľa neho pomáhajú rozvíjať logické a kritické myslenie. Ich význam preto nespočíva iba v príprave budúcich vedcov či technikov.
Učiteľka motivuje študentov súťažami a spoluprácou s vedcami
Pedagogička Silvia Martinkovičová, ktorá vyučuje biológiu a chémiu na matematickom gymnáziu, sa snaží študentom ukazovať, ako môžu poznatky zo školy využiť v praxi. K učiteľskému povolaniu ju priviedli rodičia. Jej otec vyučoval biológiu a telesnú výchovu, zatiaľ čo mama pracovala ako chemička.
Dnes sama hľadá spôsoby, ako mladých ľudí motivovať k prírodným vedám. Pomáhajú jej najmä predmetové súťaže, spolupráca s univerzitami a kontakt s vedeckými pracovníkmi. „Stále treba tých študentov motivovať, hľadať nejaké nové cesty,“ zdôraznila. Podľa Martinkovičovej je dôležité, aby žiaci nevnímali jednotlivé predmety izolovane. Biológia, chémia, fyzika či matematika sa totiž navzájom dopĺňajú a otvárajú možnosti štúdia moderných odborov. Ako príklady uviedla bioinformatiku, nanotechnológie, vývoj nových liekov či materiálov.
Dievčatá vo vede potrebujú príležitosti a vzory
Martinkovičová sa venuje aj podpore dievčat vo vede a technike. Na škole, kde pôsobí, podľa vlastných skúseností nepozoruje nedostatok záujmu dievčat o prírodovedné predmety. So študentkami sa zapojila do medzinárodného programu zameraného na podporu žien vo vede, do ktorého bolo zapojených 27 krajín. Účastníčky mali možnosť navštíviť laboratóriá Slovenskej akadémie vied, Prírodovedeckej fakulty a ďalších vedeckých pracovísk.
Za mimoriadne prínosné považovala osobné stretnutia s vedkyňami, ktoré študentkám predstavili svoju prácu aj možnosti zosúladenia vedeckej kariéry s rodinným životom. Podľa pedagogičky práve takéto skúsenosti pomáhajú mladým ľuďom predstaviť si vlastnú budúcnosť vo vede.
Učiteľ už nie je jediným zdrojom informácií
Obaja hostia sa zhodli, že úloha učiteľa sa zásadne mení. Tradičný spôsob vyučovania založený predovšetkým na zapisovaní poznámok a memorovaní podľa nich nestačí. „Učiteľ už momentálne nie je a už vôbec nebude v budúcnosti primárnym zdrojom informácií,“ povedal Plesch. Pedagóg má podľa neho čoraz viac vystupovať ako mentor, partner a v určitých situáciách aj psychologická opora.
Zároveň upozornil, že učitelia potrebujú pri tejto zmene podporu zo strany štátu, rodičov aj spoločnosti. Martinkovičová opísala, ako sa snaží študentov aktívne zapájať do vyučovania aj mimoškolských projektov. Na škole organizuje vedecko-popularizačnú konferenciu, na ktorej sa žiaci podieľajú na príprave programu, moderovaní a rozhovoroch s odborníkmi. Takto podľa nej získavajú nielen odborné vedomosti, ale rozvíjajú aj komunikačné a organizačné schopnosti.
Záujem o vedu môžu prebudiť aj smartfóny
Podľa Martinkovičovej existuje množstvo spôsobov, ako v deťoch podporiť prirodzenú zvedavosť. Ako príklad uviedla jednoduché domáce experimenty, napríklad izoláciu DNA, ale aj využívanie mobilných aplikácií na rozpoznávanie rastlín a živočíchov. Študenti sa podľa nej môžu zapájať aj do mapovania biodiverzity a pomáhať odborníkom zbierať údaje o prírode.
Pri náročnejších témach využíva krátke vedecké videá, podcasty či vizualizácie, ktoré pomáhajú vysvetliť procesy odohrávajúce sa na molekulárnej úrovni. Priestor dáva aj diskusiám o témach, ktoré medzi mladými ľuďmi vyvolávajú otázky, napríklad o očkovaní či pestovaní mäsa v laboratóriách.
Slovensko má úspešných mladých vedcov, problém je v podmienkach
Martin Plesch sa venuje aj organizovaniu Olympiády mladých vedcov a Turnaja mladých fyzikov. Práve výsledky slovenských reprezentantov podľa neho dokazujú, že krajina má mimoriadne schopných mladých ľudí. „Slovensko patrí k absolútnej svetovej špičke, hlavne v rámci Turnaja mladých fyzikov,“ uviedol s tým, že slovenskí študenti získavajú aj zlaté a strieborné medaily. Podmienky na rozvoj talentov však hodnotí rozdielne podľa stupňa vzdelávania.
Na Slovensku podľa neho existuje viacero kvalitných stredných škôl, ktoré dokážu nadaných žiakov posúvať ďalej. Väčšie rezervy vidí pri základných školách. Dôležitú úlohu podľa neho zohrávajú aj osemročné gymnáziá, ktoré sú významným zdrojom talentovaných študentov pre medzinárodné súťaže. Pozitívne hodnotí systém predmetových olympiád a postupových súťaží, pri ktorých štát podporuje prípravu žiakov aj ich účasť na zahraničných podujatiach. Za základný predpoklad rozvoja talentu však považuje zachovanie prirodzenej detskej zvedavosti. „Deti sú prirodzene zvedavé. A tam je kľúčom rodičov, ale potom aj školy, nezabiť tú zvedavosť,“ zdôraznil Plesch.