Analýzy 24: Vyrovnaný rozpočet je veľmi ťažké až nemožné prijať, povedal Viskupič
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / V Národnej rade sa rozprúdila búrlivá diskusia o návrhu štátneho rozpočtu, ktorý má ovplyvniť budúcnosť Slovenska. Kľúčovou témou je najmä kontroverzná zmena pravidiel rozpočtového provizória, rýchlosť schvaľovacieho procesu a celková filozofia hospodárenia s verejnými financiami. V relácií Analýzy 24 sa o tom porozprávali Zdenko Svoboda z Hlasu-SD a Marián Viskupič zo strany SaS.
Poistka pre investície alebo posilnenie moci?
Koalícia zmenu bráni s tým, že ide o praktický krok nezávislý od aktuálneho zloženia vlády.
„Naším cieľom je vyhrať parlamentné voľby a byť súčasťou nejakej vládnej koalície, takže tu neplatí ten naratív, že chceme nejako minúť peniaze len v priebehu prvých deviatich mesiacov. Naopak, chceme vládnuť a preto sa musíme správať zodpovedne,“ uviedol poslanec Zdenko Svoboda (Hlas-SD).
Upravené pravidlá označil za „poistku“ umožňujúcu flexibilnejšie čerpanie financií predovšetkým z Plánu obnovy, kde sú platby viazané kvartálne a nie mesačne. Krok má podľa neho ochrániť klúčové investície, napríklad výstavbu nemocníc, pričom celkový celoročný strop výdavkov zostáva nezmenený.
Opozícia však za úpravou vidí mocenské kalkuly. Podľa poslanca Mariána Viskupiča (SaS) ide o „zásadné posilnenie pozície strany Smer“ na úkor ostatných koaličných partnerov. „Minister financií sa v prípade provizória stane skutočným hegemónom rozpočtu,“ vyhlásil Viskupič, ktorý sa domnieva, že sa koalícia týmto spôsobom pripravuje aj na prípadný verdikt Ústavného súdu o protiústavnosti rozpočtu.
Spor o vyrovnaný rozpočet a únikovú doložku
Predmetom sporu zostáva aj ústavná povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet vyplývajúca zo zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Svoboda tvrdenia o potrebe vyrovnaného rozpočtu odmieta ako nereálne. „Znamenalo by to zníženie sociálneho rozpočtu, proaktívnej rodinnej politiky – mínus nejakých 7 miliárd, tak by sa to dotklo každého jedného občana,“ vysvetlil s tým, že koalícia nechce „klamať voličov“ a strácať čas zbytočnými debatami.
Viskupič však trvá na tom, že zákon nepúšťa: „To nie je nejaké šetrenie času. Mali ste predložiť vyrovnaný rozpočet, aby ukázala koalícia, na čo máme. A potom máte prísť s tým pozmeňovacím, kde poviete, že na toto už síce nemáme, ale ako vláda to považujeme natoľko dôležité, že si na to, vážení občania, požičiame.“
Strana SaS už podala podnet na Ústavný súd. Kritizuje najmä zaradenie celých obranných výdavkov do tzv. únikovej doložky, hoci podľa opozície nespĺňajú kritériá na „náhle, mimoriadne a neočakávané“ výdavky.
Svoboda reagoval, že koalícia postupovala v súlade so zákonom a Ústavný súd nemá stanovenú lehotu na rozhodnutie.
Len 23 hodín pre sociálnych partnerov
Opozícia kritizuje aj mimoriadne rýchle tempo schvaľovania. „Prvýkrát za 31 rokov existencie Najvyššieho kontrolného úradu mali 48 hodín na vyjadrenie,“ upozornil Viskupič a dodal, že sociálni partneri dostali na preštudovanie 700-stranového materiálu len 23 hodín.
Zdenko Svoboda priznal, že rozpočet videl prvýkrát len deň pred rokovaním. Ako člen zdravotníckeho výboru sa zameral výhradne na svoju kapitolu. „Je normálne, že ani jeden z nás nemôže obsiahnuť taký rozsiahly materiál a nijako si ho detailne naštudovať,“ poznamenal.
Kolaps verejných financií alebo nutná refinancovanie?
Ekonomická debata vyostruje aj pri pohľade na príjmy a zadlžovanie štátu. „Príjmy štátu budú o 11 miliárd vyššie. Ľudia, firmy zaplatia o 11 miliárd viacej ako v dvadsiatom treťom. Vy im potichu veľmi veľa zoberiete veľké miliardy a nahlas a im niečo drobné vrátite,“ tvrdo kritizoval Viskupič.
Dodal, že vláda vygeneruje vyše 30 miliárd eur nového dlhu – čo predstavuje celú tretinu celkového dlhu Slovenska za 33 rokov jeho existencie. Poukázal aj na zavádzanie nových záťaží vrátane transakčnej dane, dane zo sladených nápojov či vyšších odvodov. Slovensko sa podľa neho ocitlo na „okraji priepasti“.
Svoboda obvinenia odmieta a argumentuje zdedeným stavom: „Zdedili sme nejaké verejné financie, nejaký dlh. Ten sa musí financovať, musí sa refinancovať za vyššiu úrokovú sadzbu.“ Zároveň zdôraznil, že Slovensko si na trhoch stále požičiava za nižšie úroky než niektoré krajiny západnej Európy.