Zatiahnuté
3°
Bratislava
Cecília
22.11.2026
Štúdio 24: 60 rokov od leteckej tragédie v Malých Karpatoch
Zdielať na

Štúdio 24: 60 rokov od leteckej tragédie v Malých Karpatoch

BRATISLAVA / Pred 60 rokmi, 24. novembra 1966, krátko po štarte z bratislavského letiska, lietadlo Iljušin IL-18 bulharskej spoločnosti TABSO narazilo do svahu Sakrakopca v Malých Karpatoch. Zahynulo všetkých 82 ľudí na palube. Nehoda na Sakrakopci bola a dodnes zostáva najväčšou leteckou nehodou na území bývalého Československa. Pri príležitosti výročia sa na mieste nehody uskutoční pietna spomienka. Zúčastnia sa na nej pozostalí z Bulharska, kam lietadlo smerovalo, zástupcovia samosprávy a Veľvyslanectva Bulharskej republiky. A budú tam aj hostia, organizátor spomienky pán Pavol Bayer, a pilot Boeingu 737, Juraj Sabo.

Pavol Bayer a pilot Juraj Sabo priblížili okolnosti tragédie bulharského lietadla na Sakrakopci. Hovorili o výškovom obmedzení, počasí aj otázkach, ktoré vyvolávajú závery vyšetrovania.

To najdôležitejšie z článku:

  • Tragédia si vyžiadala 82 obetí. Bulharský Iljušin Il-18 havaroval 24. novembra 1966 na Sakrakopci.
  • Lietadlo pristálo v Bratislave neplánovane. Dôvodom bolo nepriaznivé počasie v Prahe.
  • Posádka dostala výškové obmedzenie. Po štarte mala stúpať iba do 300 metrov nad úrovňou letiska.
  • Hostia spochybňujú jednoznačné pripísanie viny pilotom. Poukazujú aj na rozhodnutia riadenia letovej prevádzky.
  • Tragédiu pripomenie pietne stretnutie. Pri príležitosti výročia sa očakáva aj účasť pozostalých z Bulharska.

Zlé počasie v Prahe zmenilo trasu letu

Bulharský let LZ101 spoločnosti TABSO smeroval 24. novembra 1966 zo Sofie cez Budapešť a Prahu do Berlína. V Prahe však panovali nepriaznivé poveternostné podmienky, preto sa posádka rozhodla pristáť v Bratislave. Na palube štvor­motorového turbovrtuľového lietadla Iljušin Il-18B s registračnou značkou LZ-BEN bolo pri následnom odlete 74 cestujúcich a osem členov posádky.

Po zlepšení počasia v Prahe sa kapitán Ľubomir Antonov rozhodol pokračovať v lete. Lietadlo vzlietlo z bratislavského letiska približne o 16.28 h. O necelé dve minúty narazilo do zalesneného svahu Sakrakopca, asi osem kilometrov od letiska. „Bulharské lietadlo, ktoré tu ani nemalo pristáť, krátko po štarte narazilo do kopcov Malých Karpát, ktoré nebolo vidieť, lebo boli zahalené v mrakoch. A neprežil nikto,“ opísal v relácii Pavol Bayer.

V Bratislave v tom čase tiež nepanovalo ideálne počasie. Podľa pilota Juraja Saba sa vyskytovala nízka oblačnosť, teploty sa pohybovali okolo nuly a fúkal silný severozápadný vietor. Práve prúdenie vzduchu cez Malé Karpaty mohlo podľa hostí vytvárať nebezpečné turbulencie.

Osudných 300 metrov

Jednou z kľúčových okolností nehody bolo výškové obmedzenie, ktoré posádka dostala od riadenia letovej prevádzky. Po vzlete z dráhy 31 mala vykonať pravú zatáčku smerom k rádiomajáku OKR a zatiaľ stúpať iba do výšky 300 metrov nad úrovňou letiska. Podľa dobových vyšetrovacích dokumentov lietadlo narazilo do terénu vo výške 420 metrov nad morom, čo predstavovalo približne 288 metrov nad úrovňou letiska.

Bayer upozornil, že samotná výška lietadla v okamihu nárazu preto neznamenala výrazné prekročenie prideleného výškového obmedzenia. Podľa jeho interpretácie mohla byť problémom kombinácia nízkej výšky, turbulentného prúdenia a zatáčky, ktorú mala posádka vykonať. Vysvetlil, že silná turbulencia môže komplikovať riadenie lietadla.

Ak piloti z bezpečnostných dôvodov zmenšia náklon v zatáčke, zväčší sa jej polomer a lietadlo sa môže dostať ďalej od plánovanej trasy. S týmto vysvetlením sa stotožnil aj pilot Juraj Sabo. „Myslím si, že bola chyba od riadenia letovej prevádzky obmedziť to lietadlo na 300 metrov. A takisto by sa dalo diskutovať, že to bola chyba posádky,“ uviedol. Dodal, že zmena letových pokynov prišla podľa jeho informácií veľmi neskoro, takmer pred samotným odletom. Posádka tak podľa neho nemusela mať dostatok času na dôkladné vyhodnotenie všetkých rizík.

Čo zistilo oficiálne vyšetrovanie?

Vyšetrovanie nehody sa uskutočnilo a jeho výsledky boli zverejnené v roku 1967. Vyšetrovacia komisia však nedokázala s určitosťou stanoviť príčinu havárie. Za najpravdepodobnejšiu príčinu označila nedostatočné vyhodnotenie terénnych a poveternostných podmienok posádkou a neprispôsobenie letu týmto okolnostiam. Tento záver je zaznamenaný aj v dokumentácii Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO).

Pavol Bayer, ktorý sa tragédii dlhodobo venuje a skúmal aj archívne dokumenty, však upozorňuje, že zodpovednosť podľa neho nemožno jednoznačne pripísať iba pilotom. „Oni tam v podstate preniesli celú vinu za tú nehodu na posádku, že nedostatočne zhodnotila tie terénne a poveternostné podmienky,“ povedal.

Podľa Bayera je dôležité preskúmať aj okolnosti, za ktorých piloti dostali zmenené letové povolenie. Pôvodný plán podľa jeho zistení počítal s inou trasou. Zmena smerovania aj obmedzenie výšky prišli až v čase, keď sa lietadlo pripravovalo na štart.

Bayer zároveň upozornil, že posádka zrejme nemala na palube všetky potrebné letiskové mapy, pretože Bratislava nebola plánovaným miestom pristátia. „Čo mali vyhodnotiť? Podľa čoho? Na základe čoho mali začať spochybňovať, či tých 300 metrov stačí, nestačí?“ pýtal sa. Tieto okolnosti podľa neho vyvolávajú otázky, či mali piloti dostatok informácií a času na bezpečné vykonanie zmeneného odletového postupu. Ide však o interpretáciu hostí relácie, nie o nový oficiálne potvrdený záver vyšetrovania.

Tragédiu sprevádzali aj konšpiračné teórie

Bayer sa začal o nehodu zaujímať už v detstve, keď ho otec zobral na miesto tragédie. Neskôr sa rozhodol pátrať po podrobnostiach v archívoch vrátane dobových vyšetrovacích dokumentov. Podľa jeho slov sa po nehode šírili viaceré nepravdivé príbehy. Jedným z nich bolo tvrdenie, že členovia posádky pred odletom pili alkohol. „Z vyšetrovacieho spisu sa dozvedáme, že všetky odobraté vzorky od posádky boli negatívne na alkohol,“ uviedol Bayer.

Podľa neho šíreniu nepodložených tvrdení pomohlo aj to, že po počiatočnom mediálnom záujme sa o tragédii prestalo podrobnejšie informovať. „Konšpirácie sa objavujú vždy tam, kde nie je dostatok informácií,“ skonštatoval.

Výsledkom jeho dlhoročného skúmania je aj publikácia s názvom 300 metrov, ktorá obsahuje archívne zistenia, dôkazy a ich odborné vyhodnotenie. Elektronická verzia knihy má byť podľa Bayera od 25. novembra dostupná bezplatne.

Na Sakrakopci si pripomenú 82 obetí

Pri príležitosti 60. výročia tragédie sa na mieste havárie uskutoční pietna spomienka. Podľa organizátora Pavla Bayera sa na nej majú zúčastniť pozostalí po členoch posádky aj cestujúcich, predstavitelia samosprávy a zástupcovia Veľvyslanectva Bulharskej republiky.

Medzi očakávanými hosťami je syn navigátora, vnučka druhého pilota a príbuzní jedného z cestujúcich. Tragédia zasiahla rodiny z viacerých krajín. Medzi obeťami boli okrem bulharských občanov aj cestujúci z Československa, Maďarska a ďalších štátov.

O desať rokov neskôr prišla ďalšia tragédia

V rozhovore si hostia pripomenuli aj haváriu lietadla Československých aerolínií na Zlatých pieskoch z 28. júla 1976. Aj vtedy išlo o lietadlo typu Iljušin Il-18. Stroj ČSA na linke z Prahy do Bratislavy sa však zrútil počas priblíženia na pristátie do jazera Zlaté piesky. Zo 79 ľudí na palube prežili iba traja. Juraj Sabo zdôraznil, že napriek rovnakému typu lietadla išlo o odlišné nehody.

Haváriu na Sakrakopci charakterizoval ako riadený let do terénu, pri ktorom lietadlo narazí do prekážky bez toho, aby predtým nevyhnutne stratilo ovládateľnosť. Pri nehode na Zlatých pieskoch naopak došlo k strate ovládateľnosti lietadla, pričom podľa Saba zohrali úlohu problémy s motormi na pravej strane stroja.

Pridať JOJ24 ako preferovaný zdroj

Súvisiace články

Najčítanejšie