Analýzy 24: „Rusko nevnímame ako hrozbu v rámci Slovenska,“ povedal Kaliňák

Kaliňák odmieta prípravu na rozpočtové provizórium

Jednou z prvých tém diskusie boli zmeny pravidiel rozpočtového provizória. Kaliňák odmietol, že by ich úprava bola signálom, že vláda počíta s problémami pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. „Nie, to si nemyslím. Sú to úpravy, ktoré dávajú iba viacej priestoru ministerstvu financií v rámci tých ekonomických situácií, ktoré sú. Takže nie, nie je to žiadny takýto signál,“ povedal Kaliňák.

Minister zároveň pripomenul, že koaliční partneri podľa neho deklarovali spokojnosť s návrhom rozpočtu a schopnosť fungovať v rámci možností, ktoré poskytuje ekonomická situácia. Valášek však zmeny interpretuje opačne. Podľa neho už samotná úprava pravidiel naznačuje, že koalícia s možnosťou rozpočtového provizória počíta. Poukázal pritom aj na spor o povinnosť vlády predložiť vyrovnaný rozpočet, o ktorom má rozhodovať Ústavný súd.

„Čo vám hovorí sedliacky rozum, pani redaktorka, že prečo by navrhovali tieto opatrenia, aby sa dalo fungovať v rozpočtovom provizóriu? Ak by sa nebáli toho, že k tomu naozaj príde a v rozpočtovom provizóriu sa ocitneme,“ povedal Valášek.

Prečítajte si tiež

Hrozí Slovensku rozpočtové provizórium? Koalícia mení pravidlá, opozícia nešetrí kritikou

Kaliňák argumentáciu opozície odmietol. Podľa neho právna úprava obsahuje výnimky, ktoré umožňujú vláde postupovať tak, ako postupovala. Opozičné podanie na Ústavný súd označil za súčasť politického súboja.

Spor o Republiku a regionálne voľby

Diskusia sa následne presunula k voľbám a situácii v Prešovskom samosprávnom kraji. Kaliňák nechcel povedať, koho by mal Smer-SD po odstúpení vlastnej kandidátky podporiť. Zdôraznil, že nie je súčasťou straníckych rokovaní o tejto otázke a rozhodovanie podľa neho bude závisieť aj od aktuálnej podpory jednotlivých kandidátov.

Valášek situáciu spojil so vzťahom Smeru-SD a Republiky a tvrdil, že podľa neho sa medzi oboma stranami vytvára priestor na budúcu spoluprácu. Kaliňák jeho interpretáciu odmietol, zároveň však zopakoval svoj postoj, že Republiku považuje za politickú stranu, ktorá sa môže uchádzať o účasť vo vláde. „Ja som vždy hovoril, že je to proste relevantná strana, ktorá sa môže uchádzať o účasť vo vláde. A myslím si to aj dnes,“ povedal Kaliňák. Dodal, že spoluprácu s Republikou považuje za prijateľnejšiu než spoluprácu s Progresívnym Slovenskom.

Valášek naopak Republiku počas diskusie opakovane označoval za fašistickú stranu. Moderátorka upozornila na silu takéhoto označenia a otvorila otázku, či je vhodné používať podobný slovník bez právoplatného rozhodnutia súdu. Valášek argumentoval tým, že fašizmus chápe ako ideológiu a svoje hodnotenie odvodzuje od minulých činov a vyjadrení predstaviteľov Republiky a jej predchodcov.

Kaliňák: Rusko nevnímame ako hrozbu pre Slovensko

Najvýraznejší spor medzi hosťami sa týkal bezpečnostnej politiky Slovenska, Ruska a záväzkov v NATO. Kaliňák obhajoval politiku vlády založenú podľa neho na udržiavaní dobrých vzťahov a predchádzaní eskalácii konfliktov. Minister odmietol aj vyjadrenie nemeckého ministra zahraničných vecí, podľa ktorého najväčšia hrozba pre slobodu európskeho kontinentu prichádza z Moskvy. „Ja s ním nesúhlasím,“ reagoval Kaliňák. „Pretože my nevnímame Rusko ako hrozbu v rámci Slovenska,“ dodal. Minister zároveň pripustil, že pohľad iných štátov môže byť vzhľadom na ich historickú skúsenosť odlišný. Spomenul pobaltské krajiny či Poľsko. Zdôraznil však, že ak má niektorý zo spojencov bezpečnostný problém, Slovensko mu má pomáhať prostriedkami, ktoré má k dispozícii.

Prečítajte si tiež

Chmelár: Vyjadrenie Fica k článku 5 nebolo šťastné. „Urobil chybu,“ myslí si Demeš

„Keď nejaký z našich spojencov problém má, my mu na pomoc samozrejme ideme a pomáhame mu tými prostriedkami, ktoré máme k dispozícii, čo robíme v podstate už dnes,“ uviedol.

Valášek: Slovensko si oslabuje postavenie medzi spojencami

Valášek vládnu bezpečnostnú politiku kritizoval. Podľa neho snaha o dobré vzťahy s Ruskom nepriniesla Slovensku väčšiu bezpečnosť ani rešpekt Moskvy. Kritizoval tiež výroky predstaviteľov vlády smerom k západným spojencom a tvrdil, že Slovensko si tým oslabuje vlastné postavenie.

Poslanec PS zdôrazňoval význam princípu kolektívnej obrany NATO. Práve dôveryhodnosť záväzku, že spojenci si v prípade napadnutia pomôžu, podľa neho odrádza potenciálneho protivníka od útoku. „Celou podstatou fungovania Aliancie je, že ten záväzok jeden za všetkých, všetci za jedného odstrašuje našich nepriateľov,“ povedal Valášek.

Kaliňák naopak zdôrazňoval potrebu rozlišovať medzi provokáciou a ozbrojeným útokom. Podľa neho by NATO nemalo reagovať na každý bezpečnostný incident aktiváciou článku 5. Ako príklad uviedol narušenia vzdušného priestoru dronmi.

Nezhodli sa na výklade článku 5

Obaja hostia sa zhodli na tom, že pri bezpečnostných incidentoch musí NATO postupovať uvážlivo. Rozchádzali sa však v interpretácii výrokov premiéra Roberta Fica a v tom, aký signál Slovensko vysiela spojencom. Valášek povedal, že v prípade plnohodnotného ozbrojeného útoku na členskú krajinu NATO by Slovensko malo byť pripravené poskytnúť aj vojenskú pomoc. „Samozrejme, že pošleme sily na pomoc našim spojencom, veď očakávame od nich presne to isté,“ uviedol.

Kaliňák zdôraznil, že článok 5 sa týka ozbrojeného útoku, nie situácie, keď sa členská krajina iba cíti ohrozená. Na konzultácie pri bezpečnostnom ohrození podľa neho slúži článok 4. „Článok 5 je vtedy, keď ste napadnutý, nie keď sa cítite ohrozený. Medzitým je ale sakra veľký rozdiel,“ povedal Kaliňák.

Minister zároveň odmietol, že by Slovensko spochybňovalo svoje záväzky voči NATO. Pripomenul slovenskú účasť na východnom krídle Aliancie a vyslanie vojakov či vojenskej techniky k spojencom.

Prečítajte si tiež

Korčok kritizuje Fica pre výroky o článku 5 NATO. Premiér: Mier budem skloňovať donekonečna

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.