31°
Bratislava
Analýzy 24: Hybridné hrozby v Európe pribúdajú. Sme na hranici iného konfliktu, tvrdí bezpečnostný analytik
Analýzy 24: Hybridné hrozby v Európe pribúdajú. Sme na hranici iného konfliktu, tvrdí bezpečnostný analytik
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Dronové a hybridné hrozby nie sú pre nás už len správy zo sveta, ale Slovensko už môže byť reálne ich bezprostredným cieľom. Sme pripravení na tieto hrozby a ako sa im dokážeme brániť? Viac si už v Analýzach 24 povedala moderátorka JOJ 24 Lenka Ježová s bývalým ministrom obrany a analytikom mimovládnej organizácie Globsec Martinom Sklenárom a bezpečnostným analytikom a odborníkom na hybridné hrozby Victorom Breinerom.
Vojna na Ukrajine
Počet aj intenzita incidentov stúpa
Incidentov spojených s hybridnými hrozbami v Európe pribúda a podľa bezpečnostných analytikov už nejde o ojedinelé prípady. Situácia sa zároveň stáva intenzívnejšou.
"Sme asi minimálne na hranici iného konfliktu,“ uviedol Sklenár. Podľa neho to dokazuje aj vývoj za posledné roky. GLOBSEC podľa jeho slov sleduje incidenty tohto typu dlhodobo a za posledných päť rokov ich v Európe identifikoval viac ako 150.
"To nám nehovorí o tom, že sú to nejaké výnimočné situácie, to nám hovorí o tom, že za tým je cielená činnosť a vidíme nárast aj intenzity,“ vysvetlil analytik. Kým v minulosti sa podľa neho hovorilo najmä o propagandistických kampaniach, dnes sa objavujú aj prípady živých náloží v blízkosti lietadiel či pokusov o podpálenie objektov.
Sklenár zároveň upozornil, že za väčšinou týchto incidentov podľa dostupných zistení stojí Rusko, ktoré ich využíva na presadzovanie svojich záujmov v Európe. "Je to veľmi nebezpečné,“ zdôraznil.
Rusko vníma hybridné pôsobenie ako súčasť vojny
Podľa Viktora Breinera je dôležité pochopiť rozdiel medzi tým, ako hybridné hrozby vnímajú západné krajiny a ako ich chápe Rusko. Ruská vojenská doktrína totiž podľa neho nerozdeľuje hybridné pôsobenie a tradičné vojenské operácie na dve oddelené kategórie.
"To, čo my voláme hybridné hrozby alebo pôsobenie v tej šedej zóne, u nich patrí proste k tradičnej vojenskej operácii,“ vysvetlil. Aj on poukázal na výrazný nárast incidentov. "Ten nárast je skokový práve medzi tými rokmi, okolo roku 2022, keď sa to začalo poriadne merať, až po dnešný rok 2026,“ povedal Breiner.
Pri útokoch, ktoré sa podarilo priamo pripísať Rusku, podľa jeho odhadu došlo k približne päť- až šesťnásobnému nárastu. Incidentov, pri ktorých sa pôvodcu nepodarí jednoznačne určiť, je podľa neho ešte viac. Analytici pritom na možnosť fyzických útokov v krajinách EÚ a NATO upozorňovali už pred rokmi.
Zástierky sú podľa analytika čoraz menej presvedčivé
Nejasné pozadie a nízke náklady robia podobné operácie podľa Sklenára atraktívnymi pre ruské spravodajské služby. "Takéto akcie sú vždy lacné. Dá sa celkom rozumne spochybniť, kto za nimi je, takže preto sú také príťažlivé aj pre ruské spravodajské služby,“ dodal.
Sklenár zároveň tvrdí, že čoraz slabšie sú aj pokusy zakryť pôvodcov podobných útokov. Ako príklad uviedol organizáciu, ktorá sa mala prihlásiť k útoku na Slovensku. "Naozaj krátkym hľadaním na internete sa dá zistiť, že tá inštitúcia vznikla ako keby až potom, keď sa začali prípravy na samotný podpaľačský útok na Slovensku,“ povedal.
"Nie je to raketová veda zistiť, že niekto ju vytvoril preto, aby ju mohol využiť ako práve takúto zásterku,“ dodal. Podľa Sklenára je pritom čoraz väčším problémom aj rastúca intenzita týchto aktivít. "Ozbrojené, náložami naložené drony, ktoré lietajú nad letiskom, je vec, ktorá mohla skončiť veľmi zle,“ upozornil.
Podľa neho nejde o situáciu, ktorú by európske krajiny mali tolerovať. "Nie je to niečo, čo by sme mali dovoliť, aby sa na našom území takto uskutočňovalo,“ dodal Sklenár.
Celú reláciu si môžete pozrieť vo videu.
Súvisiace články
Najčítanejšie
Odporúčame
