28°
Bratislava
Rozhovory 24: Je v Európe hybridná vojna?
Rozhovory 24: Je v Európe hybridná vojna?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Nemecko po zmarenom útoku dronu, ktorý bol naložený výbušninami, na letisku v Lipsku, ukázalo prstom na Rusko. Letisko je strategickým dopravným uzlom pre Severoatlantickú alianciu, aj vojenský transport na Ukrajinu. Čo to znamená a čo teraz môže nasledovať? Viac povedal v Ranných novinách bezpečnostný analytik Vladimír Bednár.
Reakcia európskych krajín považuje odborník za nedostatočné
Európa čelí čoraz väčšiemu počtu incidentov, ktoré môžu súvisieť s ruskými spravodajskými službami. Podľa odborníka na bezpečnosť Vladimíra Bednára však reakcie európskych krajín zatiaľ nie sú dostatočné.
"Osobne ju považujem za nedostatočnú,“ uviedol Bednár na margo reakcie Nemecka na incident v Lipsku. Berlín po útoku okrem iného pristúpil k zatvoreniu ruského konzulátu v Bonne a kultúrneho centra v Berlíne. Podobne reagovali aj ďalšie európske krajiny, napríklad Česká republika, ktorá si predvolala ruského veľvyslanca.
Bezpečnostný odborník však upozorňuje, že samotné diplomatické kroky podľa neho Rusko od ďalších útokov neodradia. "Bohužiaľ, som presvedčený o tom, že takéto útoky práve takéto diplomatické reakcie nezastavia,“ povedal.
Podľa Bednára by mala Európa reagovať výraznejšie a koordinovanejšie. Za potrebné považuje najmä zvýšenie podpory Ukrajiny a intenzívnejšiu spravodajskú činnosť voči Rusku. "Vo všeobecnosti som presvedčený o tom, že iba silová reakcia dokáže Ruskú federáciu odradiť od podobných útokov. To znamená, Európa by sa mala zjednotiť, mala by zvýšiť podporu primárne Ukrajiny,“ uviedol odborník.
Kedy sa z hybridnej hrozby stane vojenský konflikt?
Diskusia sa týka aj otázky, kde sa končí hybridná hrozba a začína otvorený vojenský konflikt. Bednár tvrdí, že hranicu v konečnom dôsledku určujú politici. Odborníci podľa neho už dlhšie upozorňujú na to, že Európa sa nachádza v novej bezpečnostnej situácii. "Odborníci už dlhodobo hovoria posledný približne jeden rok o tom, že my už sme v nultej fáze vojnového konfliktu s Ruskou federáciou,“ uviedol.
Časť politického spektra podľa neho takúto interpretáciu odmieta a namiesto nej hovorí o potrebe diplomatického alebo mierového riešenia. Bednár však upozorňuje, že na diplomatické riešenie musia byť pripravené obe strany.
Nečinnosť môže podľa Bednára viesť k ďalším útokom
Bezpečnostný odborník zároveň tvrdí, že ruské aktivity majú od roku 2022 rastúcu tendenciu. Za jeden z dôvodov považuje aj nedostatočnú reakciu Európy. "Takže bohužiaľ my tu máme štyri a pol ročnú skúsenosť práve s tým, že ak nereagujeme, tak ďalší krok bude výrazne silnejší,“ povedal.
Podľa Bednára môže Rusko jednotlivé incidenty zároveň využívať na testovanie pripravenosti NATO a európskych štátov. "V podstate s každou nečinnosťou my dávame Ruskej federácii súhlas na ďalší intenzívnejší útok,“ tvrdí.
Vojna na Ukrajine sa nemusí skončiť rýchlo
Bednár zároveň upozornil, že aj napriek tomu, že Rusko podľa neho v súčasnosti "ťahá za kratší koniec“, nemožno očakávať rýchle vyriešenie vojny na Ukrajine. "Oni ťahajú za kratší koniec, ale to neznamená, že to riešenie vojnového konfliktu na Ukrajine bude rýchle a že môžeme očakávať v podstate rýchlu zmenu situácie,“ uviedol.
Aj prípadné zmrazenie konfliktu by podľa neho mohlo znamenať dlhodobý problém. Situáciu prirovnal k vzťahom medzi Severnou a Južnou Kóreou, kde napätie pretrváva desaťročia.
Pri súčasnej situácii navyše podľa Bednára nie je priestor na klasické mierové rokovania. "Na mierové rokovania, na diplomatické riešenie potrebujete, aby obidve strany boli ochotné riešiť tento konflikt mierovou cestou,“ vysvetlil.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
Najčítanejšie
Odporúčame
