28°
Bratislava
Štúdio 24: Hybridná vojna Ruska v Európe? Európa by nemala konflikt intenzifikovať, tvrdí odborník
Štúdio 24: Hybridná vojna Ruska v Európe? Európa by nemala konflikt intenzifikovať, tvrdí odborník
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Nemecko po zmarenom útoku pomocou dronu naloženého výbušninami na letisku v Lipsku ukázalo prstom na Rusko. Nejde pritom o ojedinelý incident. Prečo takýchto incidentov pribúda? A ako by na ne európske krajiny mali reagovať? Moderátorka JOJ 24 Mária Ölvedyová sa pýtala bývalého českého ministra zahraničných vecí a pedagóga z CEVRO univerzity Cyrila Svobodu.
Útok prichádza v politicky citlivom období
Svoboda upozornil na dve roviny celého incidentu. Prvou je jeho možný vplyv na domácu politickú situáciu v Nemecku. "Vidím tam dve roviny tohto problému. Prvý problém je, že útok prebieha na nemeckom území v čase, keď sa chystajú veľmi dôležité voľby,“ uviedol.
Podľa neho môže byť útok využívaný oboma stranami politického spektra. Vládna koalícia môže incident prezentovať ako dôkaz potreby ešte väčšej jednoty a podpory v konflikte s Ruskom. Opozícia naopak môže argumentovať tým, že vojna už nemá jasné hranice a že je potrebné hľadať diplomatické riešenie.
Druhou rovinou je podľa Svobodu možný vplyv podobných incidentov na jednotu Európskej únie. Moderná vojna sa podľa neho čoraz viac presúva do oblasti bezpilotných technológií, čo môže stierať doterajšiu predstavu o hraniciach konfliktu. "Potvrdzuje to, že moderná vojna sa vedie dronmi viac než nejakými obrnenými transportérmi, tankami a inými klasickými prostriedkami,“ povedal.
Zároveň upozornil, že v budúcnosti môže byť čoraz ťažšie predvídať, kde sa podobný útok odohrá. "Takže s tým musíme počítať, že taká tá hranica línie konfliktu zrazu nebude zreteľná, pretože útok protivníka môže zasiahnuť ktorúkoľvek krajinu, ktorékoľvek mesto, kedykoľvek vo dne aj v noci,“ dodal.
Európa by podľa Svobodu nemala konflikt ďalej eskalovať
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen po incidente uviedla, že pri útoku bol použitý materiál vojenskej kvality a v prípade jeho úspechu mohlo dôjsť k stratám na životoch.
Európa by podľa neho nemala reagovať ďalšou eskaláciou konfliktu. Takýto postup by podľa bývalého ministra mohol viesť k ďalšej odvete a vytvárať začarovaný kruh. "Odpoveďou Európy podľa mňa nemôže byť intenzifikácia tohto konfliktu, teda posielať viac dronov na ruské územie, pretože to zase povedie k odvete,“ povedal Svoboda.
Podľa neho treba namiesto ďalšieho prehlbovania konfliktu hľadať politické a diplomatické riešenie.
Nie každý útok automaticky znamená aktiváciu článku 5
V súvislosti s obavami z prípadného útoku na členskú krajinu NATO Svoboda upozornil aj na fungovanie článku 5 Washingtonskej zmluvy. Samotný incident podľa neho automaticky neznamená, že Aliancia pristúpi ku kolektívnej obrane. "Aby to bol útok, s ktorým počíta Washingtonská zmluva, muselo by ísť o útok, na ktorého charaktere sa dohodne všetkých 32 členských štátov Severoatlantickej aliancie, že je to útok podľa článku 5,“ vysvetlil.
Ako dodal, členské štáty by sa na takomto posúdení museli zhodnúť. Útok v Lipsku by podľa neho musel mať úplne inú povahu, aby ho celá Aliancia označila za útok podľa článku 5.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
Najčítanejšie
Odporúčame
