Jasno
8°
Bratislava
Elvíra
21.11.2026
Štúdio 24: Klimatickú zmenu treba začať brať vážne, kritizuje Szabová
Zdielať na

Štúdio 24: Klimatickú zmenu treba začať brať vážne, kritizuje Szabová

BRATISLAVA / Klimatický samit OSN COP31 v tureckej Antalyi sa predlžuje. Ani po dvoch týždňoch rokovaní sa krajinám nepodarilo nájsť spoločnú reč a dohodnúť sa na záverečnom dokumente. Najväčšie rozpory vyvoláva otázka, ako rýchlo sa má svet odkloniť od uhlia, ropy a zemného plynu. Čas pritom podľa klimatických aktivistov neúprosne beží a bez výrazného obmedzenia fosílnych palív budú následky globálneho otepľovania čoraz vážnejšie. Čo teda samit priniesol a prečo sa štáty stále nedokážu dohodnúť? Zhodnotili sme ho s aktivistkou Klimatickej koalície Luciou Szabovou.

Aktivistka Lucia Szabová hodnotila priebeh klimatického summitu COP31 a vplyv fosílneho priemyslu na rokovania. Kritizovala aj prístup Slovenska ku klimatickej zmene a vyzvala na dlhodobé plánovanie.

To najdôležitejšie z článku:

  • Summit COP31 sa predlžuje. Krajiny sa nedohodli na záverečnom dokumente.
  • Najväčším sporom sú fosílne palivá. Problémom zostáva formulácia o odklone od nich.
  • Szabová kritizuje vplyv priemyslu. Podľa nej fosílne spoločnosti ovplyvňujú rozhodovanie vlád.
  • Zmena pravidiel summitu nemusí stačiť. Aktivistka upozorňuje aj na riziká väčšinového hlasovania.
  • Kritika smeruje aj na Slovensko. Szabová žiada jasný plán znižovania závislosti od fosílnych zdrojov.

Krajiny sa stále sporia o odklon od fosílnych palív

Klimatický summit OSN COP31 v tureckej Antalyi sa ani po dvoch týždňoch rokovaní nedopracoval k záverečnej dohode. Jednou z hlavných prekážok zostáva otázka, ako rýchlo by mali jednotlivé štáty obmedzovať využívanie uhlia, ropy a zemného plynu. Podľa aktivistky Klimatickej koalície Lucie Szabovej nie je samotné predĺženie konferencie ničím výnimočným.

Podobná situácia sa podľa nej opakuje takmer každý rok. Za vážnejší problém považuje to, že sa krajiny stále nedokážu zhodnúť na základných formuláciách týkajúcich sa fosílnych palív. „Je to naozaj neuveriteľné, že v roku 2026, keď zažívame obrovské škody, ktoré spôsobuje klimatická zmena, sa stále takáto jediná jednoduchá formulácia do tej dohody nevie dostať,“ uviedla Szabová. Zdôraznila, že odklon od fosílnych palív považuje za nevyhnutný krok, ktorý vyplýva z vedeckých poznatkov aj z rastúcich dôsledkov klimatickej zmeny.

Fosílny priemysel má podľa aktivistky obrovský vplyv

Jednou z hlavných prekážok pri dosahovaní dohody sú podľa Szabovej krajiny ekonomicky závislé od ťažby a predaja ropy. Nejde však výlučne o štáty, ktorých hospodárstvo stojí na produkcii fosílnych palív. Aktivistka upozornila, že silné prepojenia s fosílnym priemyslom existujú aj vo vyspelých ekonomikách, ktoré majú dostatok finančných prostriedkov na realizáciu klimatických opatrení. „Úplným základom tých neúspechov z konferencií je to, že ten biznis má stále obrovský vplyv na rôzne vlády,“ povedala.

Podľa Szabovej sa na klimatických konferenciách zúčastňujú aj lobisti fosílneho priemyslu, pričom niektorí pôsobia priamo v delegáciách jednotlivých štátov. „Uprednostňujeme ten krátkodobý zisk niektorých krajín a niektorých spoločností pred rizikami, ktoré znášame my všetci, úplne všetci na celej planéte,“ upozornila. Za výrazných podporovateľov ambicióznejších klimatických opatrení označila ostrovné štáty v Tichom oceáne, ktoré sú existenčne ohrozené dôsledkami globálneho otepľovania. Tieto krajiny však podľa nej často nemajú dostatok financií ani diplomatických kapacít, aby sa mohli plnohodnotne zapájať do všetkých rokovaní.

Pomohla by zmena pravidiel hlasovania?

Jednou z diskutovaných možností, ako predchádzať opakovaným patovým situáciám, je zmena spôsobu prijímania rozhodnutí na klimatických konferenciách. Namiesto požiadavky konsenzu by sa podľa tohto návrhu mohlo rozhodovať väčšinovým hlasovaním. Szabová však upozornila, že takéto riešenie nemusí automaticky priniesť lepšie výsledky. „Je veľmi otázne, či toto by naozaj v konečnom dôsledku pomohlo. Ja si myslím, že by bolo dobré upraviť niektoré pravidlá toho, ako funguje celá tá konferencia,“ uviedla.

Za dôležité považuje najmä spravodlivejšie zastúpenie jednotlivých krajín a obmedzenie vplyvu priemyselných lobistov. Väčšinové hlasovanie by podľa nej mohlo viesť aj k intenzívnejšiemu ekonomickému ovplyvňovaniu menších štátov, ktorých hlasy by sa stali rozhodujúcimi. Za zásadné preto považuje, aby sa pri klimatických rozhodnutiach kládol väčší dôraz na vedecké poznatky a dostupné údaje, nie iba na politické a ekonomické záujmy.

Klimatická zmena nie je len otázkou budúcnosti

V rozhovore sa Szabová venovala aj rozporu medzi dlhodobou ochranou klímy a každodennými potrebami obyvateľov. Ľudia podľa nej prirodzene vnímajú najmä bezprostredné problémy, napríklad rast cien pohonných látok či energií. Zároveň však upozornila, že dôsledky klimatickej zmeny už dnes ovplyvňujú dostupnosť vody, poľnohospodárstvo aj ekonomiku. „Je to naozaj o tom, či máme vodu, kde ju zoberieme. A je to aj o tom, že to má šialené ekonomické škody, takže to ovplyvňuje potom celú spoločnosť,“ zdôraznila.

Podľa aktivistky nemožno očakávať, že obyvatelia dokážu sami vyriešiť systémové problémy súvisiace s energetikou a klimatickou zmenou. Zodpovednosť za dlhodobé plánovanie pripisuje predovšetkým štátu. Slovensko je podľa nej stále výrazne závislé od dovážaných fosílnych palív, čo predstavuje ekonomickú aj bezpečnostnú slabinu. „Na to tu máme vlády. Na to tu máme štáty, aby sa o nás starali, aby to zabezpečili a aby to dobre plánovali a aby sa na to pripravili,“ povedala.

Szabová kritizuje aj slovenskú vládu

Aktivistka sa kriticky vyjadrila aj k tomu, ako ku klimatickej politike pristupuje Slovensko. Podľa nej vláda neprikladá klimatickej zmene dostatočnú vážnosť a namiesto systematických riešení sa venuje čiastkovým opatreniam, ktorých prínos spochybňuje. Kritizovala napríklad fungovanie komisie pre sucho, ktorú označila za netransparentnú. Výhrady má aj k pokračujúcej podpore využívania fosílnych zdrojov z verejných financií. „My neznižujeme našu závislosť od fosílnych palív. A paradoxne, keď sme sa bavili o tom summite, kde sa bavíme o slovíčka, aj Slovensko stále dotuje z verejných financií používanie fosílnych zdrojov,“ uviedla Szabová.

Takýto prístup môže podľa nej krajinu udržiavať v závislosti od fosílnych palív ešte niekoľko desaťročí. Za potrebné preto považuje vytvorenie jasného a dlhodobého plánu, ktorý by určoval postupné znižovanie tejto závislosti a zároveň obyvateľom vysvetľoval dôvody pripravovaných zmien. „Toto je zodpovednosť štátu, komunikovať to, vysvetľovať to, ale mať jasný plán, ktorý je na základe dát a ktorý je postavený pre ľudí, nie pre tie firmy,“ uzavrela aktivistka Klimatickej koalície.

Pridať JOJ24 ako preferovaný zdroj

Súvisiace články

Najčítanejšie