Jasno
6°
Bratislava
Agnesa
16.11.2026
Štúdio 24: Je to politické gesto zo strany EÚ, hovorí novinár Just o nových ruských sankciách
Zdielať na

Štúdio 24: Je to politické gesto zo strany EÚ, hovorí novinár Just o nových ruských sankciách

BRATISLAVA / Banky, energetické spoločnosti, firmy napojené na takzvanú tieňovú flotilu a osoby a organizácie zapojené do dezinformačných kampaní a kybernetických útokov. 145 mien a subjektov z týchto kruhov tvorí zoznam 22. sankčného balíčka proti Rusku. Jeho prijatie schválili šéfovia diplomacií krajín európskej únie v pondelok. My sme si jeho obsah a potenciálny dosah preberali s novinárom a publicistom žijúcim v Moskve Jiřím Justom.

Analytik Jiří Just hodnotil účinnosť nových európskych sankcií proti Rusku a možnosti ich obchádzania. Hovoril aj o hybridných útokoch, francúzskych vojakoch na Ukrajine a slovensko-ruskej komisii.

To najdôležitejšie z článku:

  • EÚ oznámila ďalšie sankcie proti Rusku. Zameriavajú sa na banky, energetiku aj internetové spoločnosti.
  • Just považuje sankcie najmä za politický signál. Ich priamy ekonomický účinok môže byť obmedzený.
  • Rusko podľa analytika sankcie naďalej obchádza. Využíva pritom obchodné vzťahy s ďalšími krajinami.
  • Európa čelí hybridným hrozbám. Možnosti reakcie na hackerské a ďalšie útoky sú podľa Justa obmedzené.
  • Slovensko-ruská komisia má podľa analytika politický význam. Výraznejšiu ekonomickú spoluprácu brzdia sankcie.

Nové sankcie zasiahnu banky aj internetových predajcov

Európska únia podľa informácií uvedených v relácii v pondelok oznámila nový, v poradí 22. balík sankcií proti Rusku. Opatrenia sa majú dotknúť viacerých významných spoločností vrátane internetových predajcov Wildberries a Ozon, ropného a energetického sektora či približne 50 bánk. Analytik Just však upozornil, že pri posudzovaní účinnosti sankcií treba rozlišovať medzi ich ekonomickým a politickým významom.

V prípade rafinérií a energetických spoločností môžu podľa neho nové obmedzenia spôsobiť finančné straty. Pri veľkých ruských internetových predajcoch však očakáva podstatne menší priamy dosah. „Čo sa týka internetových trhovísk, ako sú Ozon a Wildberries, tam to nebude mať taký dosah, pretože tieto obchodné spoločnosti nie sú zastúpené na Západe,“ vysvetlil.

Pripomenul, že spoločnosť Wildberries v minulosti uvažovala o expanzii na zahraničné trhy vrátane Slovenska. Tieto plány však podľa neho už nie sú aktuálne. Ruské spoločnosti môžu mať v dôsledku sankcií komplikovanejší prístup k niektorým finančným tokom a budú musieť využívať sprostredkovateľov. Zásadné obmedzenie ich domáceho podnikania však neočakáva.

Sankcie sú podľa Justa predovšetkým politickým odkazom

Analytik vníma nový sankčný balík najmä v kontexte možných rokovaní o ukončení vojny na Ukrajine. Podľa neho sa v posledných dňoch objavila možnosť, že európski predstavitelia získajú miesto pri rokovaniach medzi Ruskom, Ukrajinou a Spojenými štátmi.

Novými sankciami preto môže Brusel podľa Justa zdôrazňovať, že napriek diplomatickým rokovaniam neustupuje zo svojich doterajších postojov. „Dvadsiaty druhý sankčný balík vnímam skôr ako politický signál. Brusel chce poukázať na to, že napriek rokovaniam zostáva zásadový a trvá na tom, že Rusko je agresor,“ uviedol. Európska únia tak podľa neho dáva najavo, že prípadné mierové rokovania automaticky neznamenajú zmiernenie tlaku na Moskvu.

Na sankčnom zozname sú aj propagandisti a hackeri

Nové opatrenia sa podľa informácií z relácie netýkajú iba hospodárskych subjektov. Európska únia sa zamerala aj na osoby a organizácie, ktoré podľa nej podporujú šírenie ruskej propagandy. Na sankčných zoznamoch sa majú nachádzať moderátori, blogeri a ďalší ľudia zapojení do propagandistických aktivít. Just však nepredpokladá, že by takéto sankcie výraznejšie zasiahli samotný Kremeľ. „Kremľu to nespôsobí prakticky žiadne problémy. Ide o ľudí, ktorí preň vykonávajú propagandistickú činnosť a väčšinou sa nachádzajú priamo v Rusku,“ povedal.

Opatrenia by mohli mať význam najmä v prípade, že by sa sankcionované osoby pokúsili vycestovať do zahraničia. Analytik spomenul aj prípad predstaviteľa proruského informačného projektu Rybar, ktorý sa podľa jeho slov nachádzal v Čiernej Hore. Európska únia podľa neho týmto spôsobom predovšetkým ukazuje, že odmieta podporu ruskej agresie a šírenie kremeľských naratívov.

Hackerskú skupinu je podľa analytika ťažké priamo postihnúť

Medzi subjektmi, na ktoré sa nové sankcie podľa relácie zameriavajú, je aj proruská hackerská skupina NoName057(16). Tá sa hlási k útokom na webové stránky a portály verejných inštitúcií. Just upozornil, že pri anonymných hackerských skupinách je praktické uplatňovanie sankcií mimoriadne komplikované. „Je to politické gesto zo strany Európskej únie. Týmto spôsobom chce ukázať, že o tejto hackerskej skupine vie, jej útoky odsudzuje a reaguje na ne sankciami,“ vysvetlil.

Podľa analytika môže byť veľmi náročné identifikovať konkrétnych členov takýchto skupín a následne proti nim účinne postupovať. Pripustil tiež možné prepojenie niektorých hackerov na ruské spravodajské štruktúry, pričom zdôraznil komplikovanosť ich priameho postihovania. Za dôležitý však považuje samotný signál, že Európska únia nepodceňuje hybridné hrozby. „Aj toto gesto je mimoriadne dôležité. Európska únia dáva najavo, že tieto hybridné hrozby neberie na ľahkú váhu,“ dodal.

Rusko podľa Justa využíva sivú zónu hybridnej vojny

V rozhovore sa otvorila aj téma rastúcich obáv európskych krajín z ruských hybridných aktivít. Moderátorka pripomenula vyjadrenia rumunského prezidenta, nemeckého ministra obrany a predstaviteľov britskej spravodajskej služby MI5, ktorí upozorňovali na bezpečnostné hrozby prichádzajúce z Ruska. Just vysvetlil, že Moskva obvinenia z hybridných útokov dlhodobo odmieta. Podľa jeho hodnotenia pritom Rusko využíva aktivity, ktoré je náročné jednoznačne označiť za priamy vojenský útok.

Ide napríklad o hackerské operácie, propagandistické kampane, incidenty s dronmi či ďalšie formy destabilizácie. „Rusko využíva sivú až tmavšiu zónu, keď sa tieto útoky nedajú jednoznačne považovať za vojenský akt. Ich cieľom je destabilizácia spoločnosti,“ uviedol. Európske štáty majú podľa neho pri reakcii na podobné aktivity obmedzené možnosti. Môžu pristúpiť k diplomatickým opatreniam, vyhosteniu ruských predstaviteľov alebo obmedzeniu činnosti ruských organizácií.

Takéto kroky však Just označil skôr za demonštratívne gestá než za nástroje, ktoré by dokázali hybridné útoky úplne zastaviť. „Musíme na to reagovať v obmedzenej miere, pretože iné mechanizmy prakticky nemáme, pokiaľ nechceme vstúpiť do priameho konfliktu s Ruskom,“ vysvetlil.

Moskva obchádza sankcie cez ďalšie krajiny

Jednou z hlavných tém rozhovoru bola aj otázka, do akej miery dokáže Rusko obchádzať sankčné opatrenia. Podľa Justa sa mu to vo významnej miere darí. Za problém považuje predovšetkým nedostatočné možnosti vymáhania sankcií a pokračujúce obchodné vzťahy Ruska s krajinami, ktoré sa k európskym obmedzeniam nepripojili. Spomenul Kazachstan, Tadžikistan a Kirgizsko, cez ktoré podľa neho môžu prúdiť tovary a obchodné transakcie.

Upozornil aj na Turecko, ktoré je členom NATO, no zároveň udržiava úzke hospodárske vzťahy s Ruskom. Kriticky sa vyjadril aj k niektorým krokom Spojených štátov, ktoré podľa jeho hodnotenia oslabujú jednotnosť sankčného tlaku. „Pokiaľ neexistujú sofistikované nástroje na vymáhanie sankcií, budú sa jednoducho obchádzať,“ skonštatoval. To však podľa neho neznamená, že sankcie nemajú žiadny účinok. Ich obchádzanie si totiž vyžaduje dodatočné finančné prostriedky, čas aj organizačné zabezpečenie. „Sankcie nevytvárajú okolo Ruska betónovú stenu, ktorá by ho úplne izolovala. Sankcie sa skutočne dajú obchádzať,“ dodal.

Tieňová flotila umožňuje Rusku pokračovať vo vývoze ropy

Osobitnú pozornosť venoval analytik ruskej takzvanej tieňovej flotile, ktorú Moskva využíva na prepravu ropy a ďalších energetických surovín. Podľa Justa zostáva účinnosť sankcií voči týmto plavidlám obmedzená. Európske štáty by podľa neho mohli v určitých prípadoch pristupovať k dôslednejším kontrolám tankerov a využívať dostupné právne mechanizmy na postihovanie porušovania sankcií. „Existuje celý rad mechanizmov, ako zastaviť tieňovú flotilu. Európska únia, respektíve jej členské štáty, môžu za určitých okolností zastaviť tanker a skonfiškovať náklad, ktorý preváža,“ uviedol. Podľa jeho hodnotenia sa však takéto opatrenia nevyužívajú v dostatočnej miere. Rusko preto napriek obmedzeniam dokáže pokračovať vo vývoze energetických surovín.

Francúzski vojaci na Ukrajine podľa Justa Moskvu neprekvapili

V ďalšej časti rozhovoru sa diskutovalo o informáciách francúzskych médií, podľa ktorých francúzski vojaci už niekoľko mesiacov pôsobia na Ukrajine. Ich úlohou podľa informácií spomenutých v relácii nemá byť priama účasť na bojových operáciách, ale výcvik ukrajinských vojakov a pomoc s opravami a údržbou vojenskej techniky.

Just predpokladá, že Moskva o takejto prítomnosti vedela už pred zverejnením informácií. „Myslím si, že Rusi pravdepodobne vedia, že Francúzi tam pôsobia. Teraz sa táto informácia iba dostala do médií,“ povedal. Pomoc pri výcviku a servisovaní techniky považuje za očakávateľnú súčasť vojenskej spolupráce medzi Francúzskom a Ukrajinou. Zároveň predpokladá, že hovorca Kremľa Dmitrij Peskov by takéto pôsobenie francúzskych vojakov verejne odsúdil.

Slovensko-ruská komisia má podľa analytika najmä politický význam

V závere rozhovoru sa Just vyjadril aj k slovensko-ruskej komisii a plánovanému rokovaniu slovenskej vlády o výsledkoch jej zasadnutia. Vláda sa mala témou zaoberať 17. novembra, teda v deň výročia Nežnej revolúcie. Podľa analytika však Moskva pravdepodobne neprikladá samotnému dátumu zásadný význam. Za podstatnejšiu považuje existenciu komisie a jej politické využitie. „Pre Rusko je dôležitá existencia samotnej komisie. Tá určitým spôsobom narúša európsku jednotu,“ uviedol Just.

Podľa jeho názoru môže Moskva existenciu takéhoto formátu využívať aj na propagandistické účely. Zároveň však upozornil, že možnosti výraznejšieho rozvoja hospodárskych vzťahov medzi Slovenskom a Ruskom zostávajú obmedzené. „Pokiaľ platia sankcie a tlak na Rusko, žiadna komisia nemôže výrazne zvýšiť ekonomickú spoluprácu medzi Slovenskom a Ruskom,“ uzavrel.

Pridať JOJ24 ako preferovaný zdroj

Súvisiace články

Najčítanejšie