Štúdio 24: Vyzerá to ako príznaky hybridnej vojny, hovorí analytik o kyberútokoch

Útočníci sa nezastavia ani pred nemocnicami

Analytik Dominik Štepanovič upozornil, že hoci v minulosti existovali určité nepísané pravidlá, podľa ktorých sa neútočilo na nemocnice a ďalšie citlivé zariadenia, nie všetci kybernetickí útočníci ich rešpektujú. "Ten precedens síce existovať môže, ale situácia v kybernetickej bezpečnosti sa vyvíja a vyvíjajú sa jej aktéri,“ uviedol.

Podľa neho je dôležité rozlišovať medzi rôznymi skupinami útočníkov. Niektoré môžu byť napojené na štáty, zatiaľ čo ďalšie predstavujú kybernetickí zločinci, ktorých hlavnou motiváciou je finančný zisk. "Kyberkriminálni aktéri nemajú problém zaútočiť aj na nemocnice rôznymi spôsobmi a im často nezáleží na tom, či spôsobujú nejaké škody na životoch. Im ide o to, aby mali nejaký finančný zisk, aby na tom zarobili a aby mohli ďalej operovať vo svojich činnostiach,“ vysvetlil Štepanovič.

Prečítajte si tiež

Hackeri nastavili mrazničky s krvou na 110 stupňov. Napadli aj banku

​V Štúdio 24 sa venovali aj nedávnemu útoku na chladiace systémy Národnej transfúznej služby vo Francúzsku. Útočníci sa pokúsili narušiť zariadenia, v ktorých sa uchovávali zásoby krvi. Bezpečnostní pracovníci však podľa Štepanoviča dokázali útok včas odhaliť a zabrániť hekerom v ďalšom pohybe v sieti. 

Práve rýchly zásah zabránil tomu, aby sa situácia skončila podobne ako pri útokoch na chladiace zariadenia supermarketov, kde sa v dôsledku zvýšenia teploty znehodnotili potraviny. V prípade transfúznych staníc by však podľa analytika mohli byť následky podstatne závažnejšie. "V prípade, že by došlo k nejakej masívnej nehode, kde by bolo treba túto krv aplikovať a nebola by dostupná, pretože nejakí hekeri by týmto spôsobom tú krv zničili, mohlo by to mať naozaj dôsledky aj na životy,“ upozornil.

Sú útoky v Európe prepojené?

Analytik pripomenul, že útoky na chladiace zariadenia nie sú úplnou novinkou. Podobné incidenty sa podľa neho objavili už v predchádzajúcich rokoch, pričom ďalšie prípady zaznamenali aj počas tohto roka. Spomenul napríklad augustové útoky na amerických vojenských základniach, pri ktorých sa objavili podozrenia z účasti aktérov napojených na Irán. Tieto podozrenia sa však podľa jeho slov nepotvrdili. Neskôr sa podobné útoky objavili aj v Európe. "Momentálne nemáme indície o tom, že by tieto prípady prepojené boli,“ zdôraznil Štepanovič. 

V diskusii zaznela aj otázka, či séria útokov na supermarkety, zdravotnícke zariadenia, letiská a ďalšie inštitúcie už nepredstavuje kybernetickú vojnu. Štepanovič pripustil, že udalosti tak môžu pôsobiť, no jednoznačné závery by podľa neho boli predčasné. "To, či je to kybervojna, je ťažké momentálne posúdiť, ale môže to byť súčasť takzvanej hybridnej vojny,“ uviedol analytik.

Prečítajte si tiež

Od chladničiek až po elektrárne: Odborníci priblížili, čo všetko môžu hackeri napadnúť

​

Ako príklad možného širšieho pôsobenia uviedol Francúzsko, ktoré sa podľa neho v súčasnosti potýka s protestmi a spoločenskou nespokojnosťou. Ak by v takomto období dochádzalo k cielene koordinovaným útokom na zásobovanie potravinami či zdravotnícku infraštruktúru, mohli by prispieť k ďalšiemu zvyšovaniu napätia. "Vyzerá to ako príznaky hybridnej vojny, ale opäť opakujem, momentálne to nevieme potvrdiť a nemáme bližšie indície na to, aby sme to vedeli spojiť, aby sme vedeli definitívne povedať, či tieto veci vôbec spolu súvisia,“ upozornil. Podľa Štepanoviča by preto nebolo správne automaticky považovať všetky incidenty za súčasť jednej koordinovanej operácie.

Od supermarketov až po letiská a redakcie

Možná hybridná kampaň sa podľa analytika nemusí obmedzovať iba na jeden sektor. Jej súčasťou môžu byť rôzne typy útokov, ktorých spoločným dôsledkom je narúšanie bežného fungovania spoločnosti. V rozhovore spomenul aj bombové hrozby na letiskách, v redakciách či školách. Pripomenul, že podobné hrozby sa v minulosti objavili aj na Slovensku, pričom sa diskutovalo o ich možnom prepojení s hybridnými aktivitami. "Často títo aktéri, ak teda ide o jednoliatu kampaň, ktorá je navzájom previazaná, fungujú týmto spôsobom, že oni robia rôzne útoky naprieč rôznymi sektormi,“ vysvetlil.

Štepanovič upozornil, že pri hodnotení aktuálnych kybernetických hrozieb nemožno ignorovať ani širšiu bezpečnostnú situáciu v Európe. Podľa jeho slov pribúdajú pokusy o sabotáže a ďalšie aktivity, ktoré môžu ohrozovať kritickú infraštruktúru. "Z toho, čo sme sa aj my pozerali na rôzne aktivity v kybernetickom priestore, tak tá situácia mierne začína eskalovať,“ povedal.

Prečítajte si tiež

Televízie naprieč Európou dostali bombové vyhrážky. „Hodiny tikajú,“ odkázal anonym

​Ako významný príklad spomenul útok na poľskú energetickú infraštruktúru z decembra 2025. "V decembri 2025 bol veľký útok na poľské elektrárne, kedy štátom sponzorovaná skupina sa snažila odstaviť elektrickú sieť niekoľko tisícok obyvateľov. Našťastie, vtedy sa im to úplne nepodarilo,“ uviedol. Takýto prípad považuje za významný moment, pretože išlo o pokus o deštruktívny útok na infraštruktúru členského štátu NATO.

Dokáže Európa odolať rozsiahlemu útoku?

V rozhovore sa otvorila aj otázka pripravenosti európskych krajín na prípadný rozsiahly kybernetický útok, ktorý by mohol súčasne zasiahnuť viacero strategických systémov. Štepanovič pripomenul, že Európska únia prijala smernicu NIS2, ktorej cieľom je posilniť kybernetickú bezpečnosť inštitúcií a organizácií. "EÚ napríklad nedávno prišla s reguláciou NIS2, ktorá sa snaží zvyšovať kybernetickú bezpečnosť nielen jednotlivých krajín Európskej únie, ale aj jednotlivých inštitúcií a menších organizácií,“ priblížil.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Počet incidentov stúpa, upozorňuje expert Valach na rastúce kybernetické hrozby

​Zavádzanie spoločných bezpečnostných štandardov by podľa neho malo zvýšiť schopnosť organizácií odolávať útokom a reagovať na ne. Zároveň však priznal, že skutočná odolnosť európskej infraštruktúry voči rozsiahlemu koordinovanému útoku zatiaľ neprešla takouto skúškou. "Našťastie ešte sme nemuseli testovať, či sme dostatočne odolní voči tomu, aby k tomuto došlo. Ale pevne verím, že v prípade, že by k tomu došlo, budeme schopní reagovať a budeme schopní sa brániť. A tie siete a systémy nepadnú,“ dodal analytik.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.