Štúdio 24: Rusko chce meniť bezpečnosť Európy. Vokálek upozorňuje na riziká
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Európu bude na najbližších rokovaniach o Ukrajine zastupovať skupina E5 a Brusel. Dohodli sa na tom prezidenti a predsedovia vlád členských krajín únie. Tento výsledok prichádza po zložitých rokovaniach vo vnútri únie, kedy dlho nebolo jasné, kto si uplatní "právo" sedieť za Európu pri rokovacom stole. Je to dobré riešenie? A nájde sa aj ten, kto si hlas Európy aktívne vypočuje? Aj na tieto otázky sme sa opýtali výkonného riaditeľa Inštitútu pre európsku politiku EUROPEUM Martina Vokálka.
Vokálek v relácii Rozhovory 24 hodnotil úlohu Európy pri mierových rokovaniach o Ukrajine. Kritizoval prístup Donalda Trumpa k Rusku a varoval pred zmenami bezpečnostného usporiadania, ktoré by mohli ohroziť Slovensko.
To najdôležitejšie z článku:
- Európa musí byť súčasťou mierových rokovaní. Rozhoduje sa aj o jej budúcej bezpečnosti.
- Skupina E5 má zastupovať významné európske mocnosti. Vokálek upozorňuje na chýbajúce pobaltské a severské krajiny.
- Trump podľa Vokálka príliš ustupuje Rusku. Jeho prístup označil za nevyvážený.
- Ruské požiadavky predstavujú riziko pre Slovensko. Expert varuje pred oslabením bezpečnostných záruk NATO.
- Mierová dohoda musí byť prijateľná pre Ukrajinu. Vokálek odmieta vynútené územné ústupky.
Skupina E5 má zastupovať európske záujmy
Nemecko, Francúzsko, Taliansko, Veľká Británia a Poľsko tvoria skupinu E5, ktorá združuje päť významných európskych členov Severoatlantickej aliancie. Jej úlohou je okrem spolupráce v oblasti obrany aj koordinácia postojov k bezpečnosti Európy a vojne na Ukrajine. Vokálek v relácii vysvetlil, že táto skupina môže zohrávať dôležitú úlohu pri presadzovaní európskych záujmov.
Zároveň však upozornil, že pri rokovacom stole by mali byť zastúpené aj európske inštitúcie. Podľa jeho slov má významnú úlohu predseda Európskej rady António Costa, ktorý by mal reprezentovať spoločný postoj členských štátov Európskej únie. Pred jednotlivými rokovaniami by sa podľa Vokálka mali európski predstavitelia koordinovať tak, aby vystupovali jednotne. „Sú to veľké ekonomiky. Sú to štáty s vysokými výdavkami na obranu. Sú to štáty, ktorým skutočne záleží na tom, aby bola bezpečnostná architektúra v Európe pevná,“ uviedol Vokálek.
Zároveň však poukázal na nedostatočné zastúpenie krajín, ktoré bezprostredne susedia s Ruskom alebo sú najviac vystavené jeho bezpečnostným hrozbám. Spomenul najmä pobaltské a severské štáty vrátane Fínska. Tie podľa neho budú musieť dôverovať tomu, že skupina E5 a predstavitelia Európskej únie budú pri rokovaniach dôsledne presadzovať aj ich bezpečnostné záujmy.
Európa sa sporila o zastúpenie, nie o spoločný cieľ
Diskusie o tom, kto má Európu zastupovať, podľa Vokálka odhalili rozdielne predstavy jednotlivých členských štátov. Časť európskych predstaviteľov podporovala predsedu Európskej rady Antónia Costu, zatiaľ čo Francúzsko a Nemecko presadzovali výraznejšiu účasť svojich lídrov. Ďalšia skupina podporovala šéfku európskej diplomacie Kaju Kallasovú. Vokálek však zdôraznil, že spory sa týkali predovšetkým personálneho zastúpenia a samotného formátu rokovaní. „Nezhody boli v tom, kto bude Európu zastupovať, ale nie v tom, čo Európa chce,“ vysvetlil.
Podľa neho existuje medzi európskymi partnermi zhoda v tom, že Ukrajina sa nesmie pod tlakom vzdať ruskej agresii a že Európa musí zachovať svoje bezpečnostné usporiadanie. Za dôležité považuje aj to, aby európske štáty pri rokovaniach nevystupovali izolovane, ale dokázali presadzovať spoločný postoj. Vokálek pripustil, že Kaja Kallasová nemusí získať miesto pri rokovacom stole. Jedným z dôvodov môže byť podľa jeho hodnotenia aj jej výrazne kritický postoj voči Rusku a nedostatočná zhoda na jej nominácii.
Trump podľa experta príliš ustupuje
Putinovi Významná časť rozhovoru sa venovala politike amerického prezidenta Donalda Trumpa a jeho prístupu k rokovaniam o ukončení vojny na Ukrajine. Vokálek označil súčasnú situáciu za neobvyklú, keďže Spojené štáty sa podľa neho snažia vystupovať ako neutrálny sprostredkovateľ medzi Ukrajinou a Ruskom. Problém však vidí v Trumpovej snahe dosiahnuť ukončenie konfliktu za každú cenu. „Donald Trump chce konflikt ukončiť za každú cenu a trochu sa snaží vychádzať Rusku v ústrety,“ uviedol.
Podľa Vokálka pritom existuje zásadný rozdiel medzi postavením Ukrajiny a Ruska. Ukrajina sa bráni vojenskej agresii, zatiaľ čo Rusko je štátom, ktorý vojnu rozpútal. Expert preto považuje za nesprávne, ak Spojené štáty pristupujú k obom stranám spôsobom, ktorý podľa neho vytvára tlak predovšetkým na Ukrajinu.
Vokálek upozornil, že ruské požiadavky sú v mnohých prípadoch v priamom rozpore s bezpečnostnými záujmami Slovenska, Česka a ďalších európskych krajín. „Donald Trump je nevyspytateľný a nemôžeme mu stopercentne veriť,“ skonštatoval. Zároveň však pripomenul, že Spojené štáty zostávajú kľúčovým partnerom Európy bez ohľadu na to, kto práve zastáva funkciu amerického prezidenta.
Návrat NATO pred rok 1997 by ohrozil aj Slovensko
Vokálek sa osobitne venoval ruským predstavám o zmene bezpečnostnej architektúry Európy. Podľa jeho slov Moskva dlhodobo presadzuje požiadavky, ktoré by viedli k obmedzeniu pôsobenia Severoatlantickej aliancie v strednej a východnej Európe. Pripomenul najmä ruskú požiadavku na návrat vojenského usporiadania NATO do stavu pred rokom 1997.
Upozornil, že takýto scenár by znamenal zásadné oslabenie bezpečnostného postavenia Slovenska a Česka. „Pre nás by takáto bezpečnostná architektúra bola absolútne nezmyselná a mohla by mať pre naše bezpečnostné záujmy takmer fatálne následky,“ varoval. Slovensko aj Česko vstúpili do NATO až po roku 1997. Vokálek preto zdôraznil, že Európa nesmie pripustiť také bezpečnostné usporiadanie, ktoré by spochybňovalo ochranu jej členských štátov.
Podľa neho by sa krajiny strednej Európy mohli dostať do zraniteľnej pozície, v ktorej by čelili výrazne väčšiemu tlaku Ruska. Za neprijateľné označil aj to, aby Moskva rozhodovala o tom, ktoré štáty môžu byť členmi NATO. „Rusko si nemôže dovoliť zaberať územia iných štátov silou. Rusko si nemôže diktovať podmienky, kto bude alebo nebude v Severoatlantickej aliancii,“ zdôraznil.
Európa má podľa Vokálka stále nástroje na vyvíjanie tlaku
Napriek zložitej diplomatickej situácii Vokálek odmietol predstavu, že Európa nemá dostatočné možnosti ovplyvňovať vývoj rokovaní. Za dôležité nástroje označil ekonomické sankcie proti Rusku, zmrazené ruské aktíva nachádzajúce sa na európskom území a spoluprácu s ďalšími medzinárodnými partnermi. Spomenul napríklad Kanadu či Austráliu.
Európske krajiny by podľa neho mali pokračovať aj v koordinácii so Spojenými štátmi, hoci Trumpove postoje považuje za nepredvídateľné. Vokálek zdôraznil, že Európa musí pri rokovaniach jasne stanoviť hranice, za ktoré nie je ochotná ustúpiť. Týka sa to najmä územnej celistvosti Ukrajiny, bezpečnostných záruk pre európske krajiny a zachovania nezávislosti rozhodovania o členstve v NATO.
„Putin má z Trumpa dobrý deň,“ tvrdí Vokálek
Na otázku, ako ruský prezident Vladimir Putin vníma Trumpovu vyjednávaciu stratégiu, Vokálek odpovedal mimoriadne kriticky. „Rusko a hlavne prezident Putin majú z Donalda Trumpa dobrý deň,“ vyhlásil. Podľa neho Trump nedostatočne využíva možnosti, ktorými by Spojené štáty mohli vyvíjať tlak na Moskvu. Americký prezident sa podľa Vokálka snaží dosiahnuť rýchlu mierovú dohodu, pričom ruské vedenie jeho prístup využíva vo svoj prospech.
Pripomenul tiež Trumpov predchádzajúci sľub, že vojnu na Ukrajine dokáže ukončiť do 24 hodín od nástupu do funkcie. Vokálek upozornil, že tento záväzok sa nenaplnil a vojna pokračuje. Za jeden z dôvodov považuje aj nastavenie ruskej ekonomiky, ktorá je podľa neho výrazne orientovaná na vojenskú výrobu. Rusko preto podľa jeho hodnotenia nemá dostatočnú motiváciu pristúpiť na podmienky, ktoré by viedli k spravodlivému a trvalému mieru.
Napäté vzťahy Trumpa a Zelenského
Vokálek sa vyjadril aj k vzťahu amerického prezidenta Donalda Trumpa a ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského. Pripustil, že ich osobné vzťahy nie sú ideálne, čo sa prejavilo aj počas ich predchádzajúcich stretnutí. Zároveň však upozornil, že napriek vzájomnému napätiu dokážu obaja prezidenti pokračovať v komunikácii. Trumpa označil za politika, ktorého postoje sa môžu veľmi rýchlo meniť. Zelenskyj podľa neho naopak dôsledne presadzuje záujmy Ukrajiny a odmieta predstavu, že by mala krajina pod tlakom odovzdať časť svojho územia Rusku.
Vokálek túto situáciu prirovnal k hypotetickému scenáru, v ktorom by niekto požadoval od Slovenska odstúpenie niekoľkých krajov cudzej mocnosti. Podľa neho by takáto požiadavka bola pre slovenskú verejnosť rovnako neprijateľná. „Predpokladám, že keby niekto prišiel za Slovákmi s tým, že chce dať tri alebo štyri slovenské kraje Rusku alebo komukoľvek inému, Slovákom by sa to vôbec nepáčilo,“ povedal.
Možnosť dosiahnutia dohody však úplne nevylúčil. Zdôraznil, že jej predpokladom musí byť súhlas Ukrajiny a ukončenie ruskej agresie. Podľa Vokálka Moskva pri rokovaniach opakovane požaduje ústupky od ostatných strán, sama však neprejavuje porovnateľnú ochotu ustupovať.