Štúdio 24: Nespokojnosť amerických voličov je extrémna, Ondrášik hodnotí Trumpovu porážku
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Rokovania amerických predstaviteľov s ruským prezidentom Vladimirom Putinom priniesli súhlas Moskvy s účasťou európskych zástupcov na ďalších rozhovoroch o Ukrajine. Odborník na americkú politiku Branislav Ondrášik však zostáva skeptický voči možnosti zásadného diplomatického prelomu. V Štúdiu 24 komentoval aj výsledky volieb do amerického Kongresu, v ktorých republikáni utrpeli výrazné straty. Osobitnú pozornosť venoval Mississippi, kde si voliči zvolili prvého afroamerického senátora v histórii štátu.
Európa musí byť súčasťou rokovaní o svojej bezpečnosti
Americkí vyjednávači Steve Witkoff a Jared Kushner rokovali v Moskve s Vladimirom Putinom. Jedným z výsledkov bolo, že Rusko súhlasilo s účasťou európskych predstaviteľov na ďalších rokovaniach o Ukrajine. Podľa Branislava Ondrášika ide o dôležitý, hoci pomerne obmedzený diplomatický posun. Európa by podľa neho mala byť pri rokovaniach, najmä ak sa bude diskutovať o budúcom bezpečnostnom usporiadaní kontinentu. „Je nevyhnutné, aby európski predstavitelia a Európa boli zastúpení na týchto rokovaniach, obzvlášť ak sa má hovoriť o niečom takom významnom, ako je budúca bezpečnostná architektúra Európy,“ uviedol Ondrášik.
Zároveň upozornil, že samotná téma novej bezpečnostnej architektúry je pre Rusko dôležitá už od obdobia pred inváziou na Ukrajinu. Moskva podľa neho presadzuje požiadavky, ktoré by mohli ohroziť aj bezpečnosť krajín na východnom krídle NATO vrátane Slovenska. „Úspech je iba to, že sa bude rokovať s Európou. Tak máme latku nastavenú naozaj veľmi nízko,“ zhodnotil výsledok stretnutia.
Trumpovo ďalšie stretnutie s Putinom nemusí priniesť prelom
Pozornosť sa teraz sústreďuje aj na možné ďalšie stretnutie Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom na okraj summitu Ázijsko-tichomorského hospodárskeho spoločenstva v Číne. Ondrášik očakáva, že americký prezident sa bude snažiť dosiahnuť diplomatický úspech. Po neúspechu republikánov v kongresových voľbách totiž podľa neho zostáva zahraničná politika jednou z oblastí, v ktorej má Trump stále pomerne veľké právomoci. „Očakávam, že sa bude v tejto oblasti oveľa viac angažovať. Vo svojom ponímaní je najväčším a najlepším mierotvorcom v histórii sveta, ktorý ešte stále nedostal Nobelovu cenu za mier,“ poznamenal analytik.
Možnosť trojstranného stretnutia za účasti čínskeho prezidenta považuje za menej pravdepodobnú. Čína má podľa neho s Trumpom vlastné témy, najmä obchodnú vojnu, clá a umelú inteligenciu. Samotné rokovania s Putinom preto nepovažuje za záruku zásadného posunu. „Neočakávam osobne, že toto stretnutie bude nejakým spôsobom prelomové. Vieme, ako dopadlo stretnutie pred rokom na Aljaške, a keď vidíme, že rokovania sa hýbu extrémne pomaly, bol by som skôr skeptický,“ povedal Ondrášik.
Trumpova kritika NATO hrá Putinovi do karát
Jednou z ďalších tém rozhovoru bola budúcnosť Severoatlantickej aliancie. Rusko na rokovaniach s americkými predstaviteľmi opätovne vyjadrilo nesúhlas s ďalším rozširovaním NATO. Ondrášik upozornil, že transatlantické spojenectvo sa počas Trumpovho pôsobenia otriasa v základoch. Ruský prezident podľa neho využíva príležitosti na oslabovanie vzťahov medzi Spojenými štátmi a európskymi spojencami.
Moskva podľa analytika nechce riešiť iba budúce členstvo Ukrajiny v Aliancii, ale aj prítomnosť amerických vojsk a jadrových zbraní v Európe. „Donald Trump a Severoatlantická aliancia, to je veľmi problematický vzťah. Nie je to dobrá správa pre NATO,“ upozornil Ondrášik. Za dôležité preto považuje, aby Európa premýšľala aj o vlastných obranných kapacitách a nespoliehala sa výlučne na Spojené štáty.
Republikáni stratili aj Mississippi. Do Senátu mieri prvý Afroameričan
Diskusia sa následne presunula k výsledkom amerických kongresových volieb. Ondrášik ich označil za výrazný neúspech Donalda Trumpa a republikánov. Mimoriadne významný je podľa neho výsledok v Mississippi, ktoré patrí medzi tradične republikánske štáty. Demokratom sa tam podarilo získať senátorské kreslo a štát bude mať prvého Afroameričana, ktorého si voliči priamo zvolili do Senátu USA. „Keď Trumpistický štát, akým bolo Mississippi, dokáže zvoliť demokrata a navyše afroamerického demokrata, ukazuje to, že nespokojnosť amerických voličov je extrémna,“ uviedol Ondrášik.
Výsledok podľa neho súvisí aj s neúspešnou kandidatúrou republikánskej senátorky, ktorá sa výrazne spoliehala na podporu Trumpa. Ten ju pred voľbami osobne prišiel podporiť. Analytik zároveň pripomenul historické súvislosti Mississippi, ktoré je dlhodobo spájané s rasovou segregáciou a násilím voči afroamerickému obyvateľstvu.