Štúdio 24: Nemecko hrozí blokovaním rozpočtu EÚ. Odborník varuje pred dôsledkami pre Slovensko

Nemecko chce prinútiť ostatné krajiny k dohode

Podľa Kovandu sa Berlín snaží dosiahnuť, aby sa členské štáty zjednotili v otázke ďalšej finančnej pomoci Ukrajine. Hrozbu zablokovania európskeho rozpočtu preto vníma predovšetkým ako nástroj politického vyjednávania. „Ide zrejme o vyjednávaciu taktiku. Snahou je prinútiť krajiny, ako sú Česko alebo Slovensko, aby postupovali v súlade s väčšinou štátov Európskej únie,“ uviedol hlavný ekonóm Trinity Bank Lukáš Kovanda.

Nemecko podľa neho presadzuje také riešenie, ktoré by Ukrajine zabezpečilo stabilnejšiu a predvídateľnejšiu finančnú podporu. Zároveň chce obmedziť opakované rokovania o výnimkách pre jednotlivé členské krajiny.

Kovanda však nepredpokladá, že by cieľom Berlína bolo vyvolanie rozsiahlej rozpočtovej krízy. „Nemecko zrejme nemá záujem vyvolať hlbokú rozpočtovú krízu. Chce jednoducho prinútiť ostatné štáty Európskej únie k väčšej finančnej spoluúčasti,“ vysvetlil.

Prečítajte si tiež

Inštitúcie EÚ sa dohodli na rozpočte na rok 2027. Počítajú aj s úverom 650 miliónov eur pre Ukrajinu

Slovensko má právo veta, Nemecko silnejší vplyv

Pri schvaľovaní dlhodobého finančného rámca EÚ je potrebná jednomyseľná dohoda členských štátov a súhlas Európskeho parlamentu. Slovensko tak môže rozpočet zablokovať rovnako ako Nemecko.

Kovanda však upozornil na rozdiel medzi formálnymi právomocami a skutočným vplyvom jednotlivých krajín pri rokovaniach. „Z právneho hľadiska sú si krajiny Európskej únie rovné, ale ekonomicky má Nemecko silnejšie postavenie. Z tohto pohľadu má teda v rukách silnejšie karty,“ povedal.

Nemecko je najväčším čistým prispievateľom do spoločného európskeho rozpočtu. Pri vyjednávaniach preto môže argumentovať tým, že nechce niesť čoraz väčšiu časť finančného zaťaženia bez primeranej solidarity ostatných krajín.

Prečítajte si tiež

Belgický premiér podal demisiu pre nezhody o rozpočte. Kráľ sa rozhoduje, či ju prijme

Ohrozené by mohli byť železnice, energetika aj samosprávy

Prípadná neschopnosť členských štátov dohodnúť sa na novom rozpočte by podľa Kovandu nemusela okamžite znamenať zastavenie všetkých európskych platieb.

Európska únia má mechanizmy, ktoré umožňujú pokračovať vo financovaní aj v prípade, že nový dlhodobý rámec nie je včas schválený. Problémom by však bola neistota a obmedzenia pri spúšťaní nových programov. „Tá neistota a obmedzujúce podmienky by sa týkali napríklad infraštruktúrnych projektov, výstavby železníc, energetiky či regionálnych fondov,“ upozornil Kovanda.

Komplikácie by podľa neho mohli pocítiť aj univerzity a samosprávy, ktoré pri svojich investíciách počítajú s európskymi zdrojmi. Zvlášť citlivá by takáto situácia bola práve pre Slovensko a Česko, kde európske financie zohrávajú významnú úlohu pri realizácii verejných projektov.

Rozpočtový spor môže zdražiť požičiavanie peňazí

Kovanda upozornil aj na možné dôsledky pre finančné trhy. Ak by sa zvýšila neistota okolo dostupnosti európskych prostriedkov, investori by mohli požadovať vyššie výnosy zo štátnych dlhopisov. Pre jednotlivé krajiny by to znamenalo drahšie financovanie štátneho dlhu.

Ako príklad uviedol Maďarsko, kde podľa jeho slov obmedzenie prístupu k európskym financiám v minulosti prispelo k rastu dlhopisových výnosov a tlaku na forint. „Môže to mať negatívny dosah na dlhopisové výnosy a skutočne predražiť požičiavanie peňazí jednotlivým krajinám,“ vysvetlil.

V prípade Slovenska a Česka by sa tak prípadný spor o európsky rozpočet nemusel prejaviť iba oneskorením investičných projektov, ale aj zhoršením podmienok financovania verejných výdavkov.