Štúdio 24: Čo chystá Univerzita Komenského? Rektor Števček predstavil plány na ďalšie roky
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Rektorom najväčšej slovenskej univerzity zostáva na ďalších päť rokov Marek Števček, ktorý ju vedie od roku 2019. Aké výzvy aktuálne stoja pred našou najstaršou univerzitou? A aké má rektor plány počas svojho ďalšieho mandátu? Na to sme sa opýtali priamo jeho.
Univerzita nemá pripravovať študentov iba pre potreby trhu práce
Jednou z hlavných priorít rektora je modernizácia vzdelávania. Podľa Števčeka však nejde iba o zavádzanie nových technológií, ale predovšetkým o prístup orientovaný na študenta. Univerzita chce na jednej strane rozvíjať profesijne orientované bakalárske programy, ktoré reagujú na potreby zamestnávateľov.
Zároveň však podľa rektora nesmie ustúpiť od svojho širšieho poslania. „Chceme v prvom rade vychovávať ľudí, ktorí rozmýšľajú, ktorí kriticky rozmýšľajú a ktorí sú hodnotovo ukotvení. Trh práce je dnes taký ťažko predvídateľný, že by som nerád skĺzol k tomu, aby univerzita bola len nástrojom na uspokojovanie potrieb aktuálneho priemyslu,“ uviedol Števček. Zdôraznil tiež, že napriek rastúcemu významu praktických zručností musia študenti naďalej získavať aj dostatočné odborné vedomosti.
Záverečné práce môžu nahradiť stáže
Významnou zmenou vo vysokoškolskom vzdelávaní má byť možnosť ukončiť štúdium praktickou stážou namiesto tradičnej záverečnej práce. Podľa rektora ide o krok, ktorý môže byť prínosný najmä v odboroch, kde je praktická skúsenosť mimoriadne dôležitá. Ako príklad uviedol medicínu, kde študenti už počas štúdia získavajú skúsenosti priamo v nemocniciach. „Som veľkým fanúšikom záverečných stáží. Svojim študentom som však vždy hovoril, že záverečná stáž môže byť v niečom ešte náročnejšou formou ukončenia štúdia než napísanie záverečnej práce,“ vysvetlil.
Pilotným projektom na Univerzite Komenského je Právnická fakulta. Podľa Števčeka si tam možnosť záverečnej stáže zatiaľ vybralo približne 30 až 40 študentov. Od nasledujúceho akademického roka by mala byť možnosť voľby medzi záverečnou prácou a stážou dostupná na celej univerzite.
Rektor však upozornil, že zavedenie systému prináša aj organizačné výzvy. Univerzita musí zabezpečiť spoluprácu s externými inštitúciami, odborné vedenie študentov aj pravidlá hodnotenia a obhajoby stáží. „Som veľkým nadšencom toho, aby študentky a študenti mali možnosť voľby. Nech si zvolia to, čo im najviac vyhovuje v danej situácii a pre daný študijný odbor,“ dodal.
Umelá inteligencia zásadne mení vysoké školstvo
Jednou z najväčších výziev je podľa Števčeka nástup umelej inteligencie. Jej význam prirovnal k historickým technologickým zmenám, akými boli vynález kníhtlače či vznik internetu. Univerzita už postupne zavádza nástroje umelej inteligencie do svojich procesov. Rektor zároveň upozornil, že ich rozšírenie zásadne mení aj spôsob tvorby a hodnotenia záverečných prác. „Umelá inteligencia vám dnes dokáže napísať záverečnú prácu možno v priebehu desiatok minút alebo hodín a veľmi ťažko sa odhaľuje, čo vytvorila umelá inteligencia a čo nie,“ povedal.
Univerzita preto podľa jeho slov prijala pravidlá citovania textov vytvorených umelou inteligenciou. Jej používanie však zakazovať nechce. „Využívajte umelú inteligenciu na zdroje, prehľady a ďalšie veci, ale tá práca musí byť vaša. Musíte priznať, kde ste ju použili, a musíte byť schopní odpovedať na otázky pri obhajobe,“ zdôraznil Števček. V ďalšom funkčnom období chce vytvoriť aj novú pozíciu koordinátora pre rozvoj umelej inteligencie, ktorý by zastrešoval jej využívanie na celej univerzite.
Na internáty investovali desiatky miliónov eur
Dôležitou súčasťou plánov rektora zostáva aj modernizácia študentského ubytovania. Univerzita podľa neho čelí výraznému investičnému dlhu, ktorý nedokáže odstrániť iba z vlastných zdrojov. Od roku 2019 podľa Števčeka investovala do internátov približne 30 miliónov eur, z toho takmer sedem miliónov predstavovali vlastné zdroje univerzity.
Jedným z najvýznamnejších projektov je rekonštrukcia internátu "Štúrak" v Mlynskej doline, ktorá je financovaná z plánu obnovy. Jednotlivé poschodia sa postupne sprístupňujú študentom. „Ubytovanie študentstva je sociálny benefit, ktorý poskytujeme, a do značnej miery aj našou konkurenčnou výhodou,“ uviedol rektor.
V nasledujúcich rokoch by sa chcel zamerať aj na obnovu internátu Družba, ktorý podľa neho potrebuje rozsiahlu rekonštrukciu. Univerzita plánuje pri financovaní využiť kombináciu viacerých zdrojov vrátane možností, ktoré ponúka Štátny fond rozvoja bývania. „Toto univerzita nemôže zvládnuť úplne vlastnými silami,“ zdôraznil Števček.
Modernizácia univerzity aj ekologické opatrenia
Rektor chce pokračovať aj v digitalizácii univerzitných služieb a znižovaní administratívnej záťaže. Súčasťou projektu Smart Campus má byť modernizácia webovej stránky a zlepšenie informačných systémov, s ktorými študenti pravidelne pracujú. Univerzita plánuje tiež rozvíjať ekologické opatrenia v rámci iniciatívy Green Office. Na Prírodovedeckej fakulte a čiastočne aj na Fakulte matematiky, fyziky a informatiky sa podľa Števčeka postupne realizujú vodozádržné opatrenia. Pri modernizácii historických budov však univerzita naráža na obmedzenia vyplývajúce z pamiatkovej ochrany.
Mnohé objekty sú podľa rektora v zlom technickom stave, no rozsiahle zásahy do ich podoby nie sú jednoduché. Števček na záver zdôraznil, že výsledky univerzity nie sú zásluhou jednotlivca, ale širokého tímu zamestnancov. „Ten kredit patrí obrovskému množstvu ľudí. Každému jednému človeku na univerzite by som sa chcel poďakovať a vzdať mu hold,“ uzavrel rektor.