Štúdio 24: Prečo Irán útočí na obchody v EÚ?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Z nedávnych kybernetických útokov na chladiace zariadenia v európskych supermarketoch Francúzsko obvinilo iránske Revolučné gardy. Irán obvinenia odmieta. Paríž však proti Teheránu avizuje zavedenie sankcií na európskej úrovni. Americký prezident Donald Trump zase vyhlásil, že vojna s Iránom je z vojenského hľadiska fakticky ukončená. Je vojna naozaj na konci? A prečo by iránski hekeri útočili na európske obchody? Aj na tieto otázky odpovedal v relácii Štúdio 24 riaditeľ Centra bezpečnostných štúdií na CEVRO Univerzite v Prahe, doktor Zdeněk Rod.
Irán môže podľa experta testovať odolnosť Európy
Podľa bezpečnostného analytika Zdeňka Roda môže byť jedným z dôvodov kybernetických útokov snaha Iránu preveriť reakcie európskych krajín. Teherán totiž podľa neho vníma Európu ako spojenca Spojených štátov a Izraela, hoci sa európske štáty priamo nezapojili do americko-izraelskej vojenskej operácie proti Iránu. „Irán sa domnieva, že Európa nedostatočne ostentatívne a asertívne vystúpila proti tejto vojenskej akcii,“ vysvetlil Rod. Podľa jeho slov tak môže prostredníctvom kybernetických útokov a ďalších hybridných operácií skúšať odolnosť európskych krajín a sledovať, ako na podobné incidenty zareagujú.
Jedným z možných cieľov by mohlo byť aj zastrašovanie európskych spojencov Washingtonu. Irán by sa tým podľa analytika mohol snažiť vyvolať tlak na Spojené štáty, aby konflikt ukončili. Rod však upozornil, že skutočné motívy Teheránu zostávajú nejasné. Pripomenul tiež, že Irán sa už v minulosti zapájal do hybridných operácií, neraz aj v spolupráci s Ruskom.
Kto stojí za útokmi? Otázkou zostáva aj možná úloha Ruska
Irán obvinenia z útokov na európske supermarkety odmieta. Podľa Roda však popieranie účasti na podobných operáciách nie je ničím nezvyčajným. Kľúčové je preto preukázanie toho, kto za útokmi skutočne stojí. Analytik poukázal na informácie francúzskych spravodajských služieb, ktoré podľa neho považujú dôkazy o iránskom pôvode útokov za dostatočne dôveryhodné. Otvorenou otázkou však zostáva, či išlo o samostatnú operáciu Iránu, alebo mohla byť koordinovaná aj s Ruskom.
„Skôr je otázka, do akej miery táto akcia bola koordinovaná s Ruskom,“ uviedol Rod. Pripomenul pritom, že Moskva podľa neho v minulosti využívala Irán pri svojich operáciách na Blízkom východe aj v Európe. Či existovala spolupráca aj v tomto prípade, zatiaľ nie je jasné. Podľa experta sa to môže ukázať až časom, ak sa vôbec podarí získať dostatok informácií.
Presúva sa konflikt z Blízkeho východu do Európy?
Rod nevylučuje, že kybernetické útoky môžu predstavovať ďalší spôsob, akým sa konflikt na Blízkom východe dotýka európskych krajín. Zdôrazňuje však, že takýto záver by bolo možné jednoznačnejšie vysloviť až po definitívnom potvrdení iránskej zodpovednosti. Podľa analytika môže Teherán podobnými operáciami sledovať viacero cieľov. Okrem snahy prinútiť európske štáty vyvíjať väčší tlak na Washington môže ísť aj o pokus odradiť ich od priameho zapojenia do vojenského konfliktu.
Spojené štáty totiž podľa Roda vyzývali európskych partnerov, aby podporili operácie v oblasti Hormuzského prielivu, napríklad vyslaním námorných síl. Európske krajiny sa však do americko-izraelskej operácie priamo nezapojili. Analytik zároveň upozornil, že súčasné iránske vedenie považuje za radikálnejšie a výraznejšie protizápadne orientované než predchádzajúce. Aj preto podľa neho nemožno vylúčiť ďalšie pokusy o zastrašovanie európskych krajín. Pripomenul, že iránske aktivity na európskom území nie sú novým javom. V minulosti podľa neho Teherán podporoval šiitské extrémistické skupiny v Nemecku či bunky Hizballáhu vo Francúzsku. Za odlišný prvok súčasnej situácie však označil rozsah a koordináciu kybernetického útoku, z ktorého Francúzsko obviňuje Irán.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.