5°
Bratislava
Štúdio 24: Otázku mieru na Ukrajine nie je možné vyriešiť bez Európy, hovorí politológ
Štúdio 24: Otázku mieru na Ukrajine nie je možné vyriešiť bez Európy, hovorí politológ
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Rokovania medzi Ruskom, Ukrajinou a Spojenými štátmi v Abú Zabí o ukončení vojny na Ukrajine sú podľa šéfa americkej diplomacie Marca Rubia veľmi produktívne. Chce, aby sa nakoniec rozšírili aj o Európu. Je takýto cieľ reálny? Aj o tom sa rozprával moderátor JOJ 24 Michal Farkašovský s dekanom Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislavom Kováčikom.
Vojna na Ukrajine
Produktívne rokovania neznamenajú dohodu
Americká strana hodnotí mierové rozhovory v Abú Zabí pozitívne. Podľa dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela Branislava Kováčika však treba takéto diplomatické vyjadrenia vnímať opatrne. "Slovíčko produktívne v takej diplomatickej hantírke vlastne znamená taký najnižší stupeň pozitívneho hodnotenia rokovaní. To znamená, hovorí o tom, že nedošli sme ešte k žiadnemu záveru, ale minimálne stojíme pri stole a rokujeme,“ vysvetlil.
Za pozitívne považuje najmä obnovenie priamych rozhovorov medzi ruskou a ukrajinskou stranou za účasti Spojených štátov. Zároveň predpokladá, že rokovania sa môžu zatiaľ sústrediť predovšetkým na technické a humanitárne otázky vrátane výmeny zajatcov. Pripomenul tiež, že skutočné dohody sa spravidla rodia za zatvorenými dverami, keďže jednotlivé strany navonok presadzujú svoje maximálne požiadavky.
Kováčik upozornil aj na to, že pozitívne hodnotenie rokovaní môže byť dôležité pre americkú administratívu z vnútropolitického hľadiska po neúspešných voľbách do Kongresu. "Americká administratíva potrebuje aj pozitívnu správu, to znamená, bude tieto rokovania interpretovať ako produktívne a v istom slova zmysle aj pozitívne, pokiaľ budú viesť k nejakým technickým riešeniam,“ priblížil politológ.
Rusko podľa politológa nechce Európu pri rokovacom stole
Jednou z hlavných otázok je možné rozšírenie rokovaní o európskych predstaviteľov. Spojené štáty takýto zámer naznačili. Kováčik sa domnieva, že zapojenie európskych krajín do priamych rozhovorov zatiaľ nie je realistické. "Ruská federácia sa celkom zjavne snaží Európu udržať trošku mimo. Čím menší počet zúčastnených, tým je pre Ruskú federáciu šanca vyššia, že nebudú jej pozície alebo jej požiadavky blokované,“ uviedol.
Európu však podľa politológa nebude možné z mierového procesu vynechať natrvalo. Práve európske štáty totiž budú zohrávať významnú úlohu pri vytváraní bezpečnostných záruk po skončení vojny. "Na druhej strane však nie je možné túto otázku vyriešiť bez Európy, ktorá bude absolútne kľúčová pri zabezpečení, dá sa povedať, bezpečnostnej architektúry po skončení tohto konfliktu,“ zdôraznil.
Dôležitým faktorom budú podľa neho aj finančné náklady na obnovu Ukrajiny, pri ktorých očakáva zásadnú účasť európskych krajín. "Samozrejme, Európa bude niesť hlavnú zodpovednosť, ako aj náklady, ktoré budú súvisieť s obnovou Ukrajiny,“ doplnil. Kováčik zároveň poukázal na problém, ktorý oslabuje európsku pozíciu. Európske štáty sa podľa neho zatiaľ nedokázali dohodnúť na tom, kto by ich pri rokovaniach zastupoval.
Mohol by Európu zastupovať Maroš Šefčovič?
V súvislosti s možnou európskou účasťou na rokovaniach sa objavilo aj meno slovenského eurokomisára Maroša Šefčoviča, ktorého navrhol premiér Robert Fico. Kováčik ocenil jeho diplomatické skúsenosti. Pripomenul, že Šefčovič zastupoval záujmy Európskej únie pri významných rokovaniach so Spojenými štátmi aj Čínou. "Maroš Šefčovič je podľa môjho názoru skvelý vyjednávač, avšak v tejto chvíli budú rozhodovať aj trochu iné okolnosti ako jeho vlastné individuálne schopnosti,“ povedal.
Podľa politológa môže byť dôležité aj to, akú funkciu by mal európsky vyjednávač zastávať. Pri priamom zastúpení Európy na takýchto rokovaniach by sa očakával predstaviteľ na vyššej politickej úrovni, napríklad člen Európskej rady. Otázna je tiež politická podpora prípadnej nominácie. Kováčik upozornil, že postoj slovenského premiéra k ďalšej finančnej pomoci Ukrajine môže ovplyvniť, ako budú ostatné európske štáty návrh vnímať. "Ja si viem predstaviť, že minimálne z politických dôvodov bude táto nominácia napriek objektívnym prednostiam Maroša Šefčoviča blokovaná zo strany niektorých iných európskych štátov,“ vysvetlil.
Európa sa bude musieť dohodnúť na spoločnom zastúpení
Medzi ďalšími možnými zástupcami Európy sa spomínajú napríklad talianska premiérka Giorgia Meloniová, fínsky prezident Alexander Stubb, nórsky premiér či český prezident Petr Pavel. Kováčik sa domnieva, že dosiahnuť zhodu na jednom mene bude mimoriadne náročné. "Asi zhoda na jednom mene bude veľmi ťažká. To znamená, asi sa bude uprednostňovať užší tím osôb, ktoré by mohli zastupovať Európsku úniu v týchto rokovaniach,“ vysvetlil.
Pri jednotlivých kandidátoch vidí rôzne výhody aj prekážky. Giorgia Meloniová má podľa neho výhodu v priamych kontaktoch na amerického prezidenta Donalda Trumpa. Pri českom prezidentovi Petrovi Pavlovi zase predpokladá výrazný odpor Moskvy, ktorá ho môže vnímať predovšetkým ako bývalého generála NATO.
Za vážnych kandidátov osobne považuje fínskeho prezidenta Alexandra Stubba a nórskeho premiéra. Pri nórskom predstaviteľovi však upozornil na osobitnú situáciu, keďže Nórsko nie je členom Európskej únie. "Paradoxné pri tom nórskom premiérovi by to bola situácia, kedy v podstate Nórsko nie je členskou krajinou EÚ a jeho predstaviteľ by mal zastupovať záujmy Európskej únie na týchto rokovaniach,“ poznamenal.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
Súvisiace články
Najčítanejšie
Odporúčame
