Štúdio 24: Inžinierov potrebujeme, inak budeme mať problém, varuje analytik Čas

Záujem o technické odbory je stabilný, absolventov je však málo

Slovensko patrí medzi najpriemyselnejšie krajiny Európskej únie, no dlhodobo zápasí s nedostatkom technicky vzdelaných pracovníkov. Podľa Mileny Rehákovej pritom záujem o technické vysoké školy výrazne neklesá. Ich študenti tvoria približne 27 až 28 percent všetkých vysokoškolákov a tento podiel sa už desať rokov zásadne nemení. Problémom je však ich nedostatočný počet.

Slovensko podľa Rehákovej každoročne vyprodukuje približne deväťtisíc absolventov technických odborov, zatiaľ čo potreby pracovného trhu sú vyššie. „Záujem o štúdium na technických školách je stabilný. Problémom je, že je to málo študentov v absolútnych číslach,“ vysvetlila Reháková.

Analytik STU Marcel Čas predstavil výsledky analýzy, ktorá skúmala predpokladaný vývoj v rokoch 2025 až 2035. Podľa jej záverov bude slovenský pracovný trh potrebovať v priemere približne 16 800 absolventov technických a prírodovedných odborov ročne. Vysoké školy ich však podľa odhadov dokážu pripraviť len približne 9 700. Ročný rozdiel tak predstavuje približne sedemtisíc odborníkov.

Do roku 2035 môže chýbať 71-tisíc odborníkov

Podľa Časa nie je hlavným dôvodom rastúceho dopytu iba vznik nových pracovných miest. Významnú úlohu zohráva aj starnutie populácie a odchod skúsených zamestnancov do dôchodku. „Ak by sme dnes nič neurobili, tak vzhľadom na trendy dopytu a ponuky a demografického vývoja nám bude do roku 2035 chýbať zhruba 71,1-tisíc absolventov STEM,“ upozornil analytik. Skratka STEM označuje odbory z oblasti prírodných vied, technológií, inžinierstva a matematiky.

Nedostatok kvalifikovaných pracovníkov by podľa Časa mohol mať dôsledky nielen pre samotné podniky, ale aj pre celú ekonomiku. Ak priemysel nebude mať dostatok odborníkov, môže to ovplyvniť jeho produkciu, vývoj hrubého domáceho produktu aj daňové príjmy štátu. Reháková spomenula najmä priemyselnú výrobu, energetiku, vodné hospodárstvo, elektrotechniku či chemické inžinierstvo. Chýbať podľa nej budú strojní inžinieri, mechatronici aj odborníci na kybernetickú bezpečnosť.

Odchod študentov do zahraničia nie je hlavnou príčinou

Hoci sa v súvislosti s nedostatkom odborníkov často hovorí o odchode mladých Slovákov do zahraničia, analýza STU ukázala, že tento faktor nie je rozhodujúci. Podľa Časa by úplné zastavenie odchodu študentov technických a prírodovedných odborov do zahraničia, respektíve ich návrat na slovenský pracovný trh, pokrylo iba približne 16 percent predpokladaného nedostatku. Návrat všetkých odborníkov, ktorí vyštudovali a pracujú v zahraničí, by vyriešil ďalších 36 percent.

Oveľa väčší problém analytik vidí v tom, že technické a prírodovedné odbory si vyberá príliš málo mladých ľudí. „Keď sa pozrieme na to, koľko študentov si na Slovensku vyberie štúdium STEM, sme predposlední v krajinách OECD,“ uviedol Čas. Slovensko má podľa údajov prezentovaných analytikom približne 600 absolventov STEM na 100-tisíc obyvateľov, zatiaľ čo priemer OECD dosahuje približne 1 200.

Ak by sa Slovensko dokázalo dostať na tento priemer, podľa analýzy by to stačilo na pokrytie predpokladaného nedostatku technických odborníkov. Čas zároveň zdôraznil, že odchod mladých ľudí do zahraničia zostáva problémom, najmä pre slovenskú vedu a inovačný potenciál ekonomiky. Pri zabezpečení dostatočného počtu odborníkov pre priemysel je však podľa neho dôležitejšie zvýšiť záujem o tieto odbory.

Dokáže nedostatok odborníkov vyriešiť umelá inteligencia?

Diskusia sa dotkla aj otázky, či by nedostatok technicky vzdelaných pracovníkov mohla v budúcnosti zmierniť umelá inteligencia. Marcel Čas upozornil, že predstava úplného nahradenia ľudskej práce umelou inteligenciou je podľa neho mylná. Poukázal na energetickú náročnosť technológií, ich obmedzenia aj potrebu ľudského úsudku a kontroly. „Nedá sa povedať, že umelá inteligencia vie všetko nahradiť. Ona vie, v niečom je výborná, ale v niečom inom nie je dobrá a vždy zostane ešte priestor na ľudský úsudok,“ vysvetlil.

Milena Reháková priblížila, že technické univerzity na rozvoj umelej inteligencie reagujú aj úpravami vzdelávania. STU spolu s Technickou univerzitou v Košiciach pripravuje odborníkov prostredníctvom spoločného inžinierskeho študijného programu. Dôležité je podľa nej aj vzdelávanie učiteľov a študentov ostatných odborov, aby dokázali nástroje umelej inteligencie zmysluplne používať a kriticky hodnotiť ich výsledky.

Riešením môže byť väčší záujem mladých o technické štúdium

Podľa Marcela Časa je prvým krokom uvedomenie si rozsahu problému. Pripomenul, že Slovensko už v minulosti dokázalo zvýšiť záujem o štúdium v oblastiach, v ktorých chýbali pracovníci. Ako príklad uviedol zdravotnícke a opatrovateľské odbory. Kým v roku 2009 si ich podľa neho vyberalo približne osem percent študentov, v roku 2024 tento podiel dosiahol približne 16 percent.

Podobné zvýšenie záujmu by podľa analytika pomohlo aj technickým a prírodovedným odborom. „Ešte si podľa mňa spoločnosť dostatočne neuvedomila, že sme priemyselná spoločnosť. Tých inžinierov potrebujeme a keď ich nebudeme mať, budeme mať problém z hľadiska slovenského hospodárstva,“ zdôraznil Čas. Za dôležité preto považuje, aby si štát aj spoločnosť uvedomili rozsah nedostatku odborníkov a začali hľadať opatrenia, ktoré by mladých ľudí motivovali k štúdiu technických a prírodovedných odborov.