Štúdio 24: Fico chce vrátiť poverenie na vedenie envirorezortu. Ústava mu to neumožňuje, tvrdí Bujňák
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Premiér Robert Fico nechce mať nič so sporom, o to, kto má byť ministrom životného prostredia. Prezidentovi Petrovi Pellegrinimu preto vracia poverenie na riadenie rezortu. Aké možnosti riešenia tejto situácie ponúka ústava? Na to sme sa opýtali experta na ústavne právo z Univerzity Komenského v Bratislave Vincenta Bujňáka.
Premiér nemôže jednostranne vrátiť poverenie
Spor o obsadenie postu ministra životného prostredia pokračuje. Premiér Robert Fico sa chce zbaviť zodpovednosti za dočasné vedenie rezortu, ktorý zostáva bez riadne vymenovaného ministra. Podľa ústavného právnika Vincenta Bujňáka však samotné oznámenie o vrátení poverenia nemá právne účinky. „Povedané v stručnosti, ústava na takýto úkon predsedu vlády neoprávňuje,“ uviedol Bujňák.
Vysvetlil, že ak prezident odvolá člena vlády, podľa ústavy zároveň určí, ktorý z ostatných členov kabinetu bude dočasne spravovať jeho agendu. Ide pritom o rozhodnutie hlavy štátu, na ktoré sa nevyžaduje súhlas povereného ministra. „Ústava žiadneho člena vlády neoprávňuje, aby dočasné spravovanie vecí odmietol. Pre určenie sa teda nevyžaduje súhlas člena vlády,“ zdôraznil odborník.
Z toho podľa neho vyplýva, že premiér nemôže jednostranne ukončiť svoje poverenie. Ak by ho aj formálne vrátil, z ústavnoprávneho hľadiska by sa jeho postavenie nezmenilo. „Pokiaľ by sa tak stalo, tak z vrátenia poverenia nevznikajú žiadne ústavnoprávne následky,“ dodal Bujňák.
Opačný výklad by podľa neho mohol viesť k situácii, keď by poverenie odmietali aj ďalší členovia vlády a za vedenie konkrétneho ministerstva by napokon nikto neniesol politickú zodpovednosť.
Prezident môže rozhodnúť inak, ale nemusí
Hlava štátu má podľa ústavného právnika možnosť určiť na dočasné vedenie ministerstva iného člena vlády. Takéto rozhodnutie však závisí od vlastného uváženia prezidenta, nie od požiadavky premiéra. „Ústavne prípustné by bolo také rozhodnutie prezidenta, ktorým by na základe svojej vlastnej úvahy zmenil člena vlády zodpovedného za dočasné spravovanie rezortu životného prostredia, pokiaľ by sa tým zabezpečil riadny chod ústavných orgánov,“ vysvetlil Bujňák.
Zároveň upozornil, že predseda vlády nemá ústavný nárok na to, aby prezident poverenie preniesol na niekoho iného. „Kým prezident neurčí inak, tak veci toho odvolaného člena vlády naďalej spravuje predseda vlády,“ konštatoval. Prezident by preto podľa odborníka mohol rozhodnúť aj tak, že za fungovanie envirorezortu bude naďalej zodpovedať Robert Fico.
Bujňák pripomenul, že ústava prezidentovi ukladá povinnosť zabezpečovať svojím rozhodovaním riadny chod ústavných orgánov. Práve tento princíp môže hlava štátu zohľadniť pri rozhodovaní o ďalšom vedení ministerstva.
Fico navrhuje ministerku kultúry. Prezident nie je návrhom viazaný
Premiér navrhuje, aby dočasné vedenie envirorezortu prevzala ministerka kultúry, ktorá je nominantkou koaličnej SNS. Ani v tomto prípade však podľa Bujňáka prezident nemusí premiérovi vyhovieť. Ústavný právnik upozornil na rozdiel medzi návrhom na vymenovanie nového ministra a požiadavkou, aby už existujúci člen vlády dočasne prevzal ďalší rezort. „Určite prezident nie je viazaný takýmto návrhom predsedu vlády,“ povedal Bujňák.
V prípade dočasného poverenia totiž ústava nepriznáva premiérovi právomoc záväzne navrhnúť konkrétneho člena kabinetu. Rozhodnutie zostáva na prezidentovi. Iná situácia by nastala, keby predseda vlády predložil návrh na vymenovanie nového ministra životného prostredia. Takýmto návrhom by sa podľa judikatúry Ústavného súdu musela hlava štátu zaoberať.
Ako sa môže premiér zbaviť vedenia envirorezortu?
Podľa Bujňáka existujú z pohľadu predsedu vlády dve možnosti, ako ukončiť dočasné spravovanie ministerstva. Prvou je predloženie nového kandidáta na ministra životného prostredia. Ak by ho prezident vymenoval, rezort by získal riadneho šéfa a premiér by už za jeho dočasné vedenie nezodpovedal.
Druhou možnosťou je demisia predsedu vlády. Tú však Bujňák označil skôr za teoretické riešenie, pretože by mala dôsledky pre celý kabinet. „Každý člen vlády vrátane predsedu vlády je oprávnený podať demisiu. Ale to v tejto situácii je skôr teoretická možnosť a nie realistická, lebo ak by demisiu podal predseda vlády, tak potom podľa ústavy podá demisiu celá vláda,“ vysvetlil.
Na rozhodnutie Ústavného súdu čakať nemusia
Situáciu komplikuje aj spor medzi prezidentom a premiérom o vymenovanie nového ministra životného prostredia. Robert Fico na návrh SNS nominoval štátneho tajomníka Filipa Kuffu, prezident Peter Pellegrini ho však odmietol vymenovať. Vec sa dostala na Ústavný súd SR. Podľa Bujňáka však prebiehajúce konanie nebráni tomu, aby premiér navrhol iného kandidáta. „Určite možno vymenovať aj riadneho ministra, lebo predseda vlády je naďalej oprávnený navrhnúť iného kandidáta,“ uviedol.
Otázkou by následne bolo, či by pokračovalo aj konanie pred Ústavným súdom. Ústava totiž pri konaní o výklade ústavy predpokladá existenciu sporu medzi ústavnými orgánmi. Bujňák však pripomenul historický prípad z roku 1993, keď sa vtedajší prezident Michal Kováč obrátil na Ústavný súd v súvislosti s návrhom premiéra na odvolanie ministra zahraničných vecí. Hoci prezident neskôr návrhu vyhovel, Ústavný súd sa vecou napriek tomu zaoberal a poskytol výklad ústavy.
Podobný postup by podľa odborníka mohol prichádzať do úvahy aj v súčasnom spore. „Keď by sme sa mali odraziť od toho prístupu Ústavného súdu z minulosti, tak potom by to malo byť tak, že aj keby bol teraz podaný návrh na iného kandidáta za ministra životného prostredia, tak naďalej by ten spor mal trvať,“ vysvetlil.
Ministerstvo životného prostredia by tak podľa Bujňáka mohlo mať riadne vymenovaného ministra ešte pred rozhodnutím Ústavného súdu. Ten by následne mohol pokračovať v posudzovaní ústavných právomocí prezidenta pri vymenúvaní členov vlády.