Štúdio 24: Ak má premiér dôkazy, nech ich predloží, Figeľ kritizuje spochybňovanie referenda o EÚ
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Premiér Robert Fico spochybnil výsledky referenda, v ktorom Slováci v roku 2003 rozhodli o vstupe do Európskej únie. Tvrdí, že keby nebolo sfalšované, nebolo by úspešné. Ide pritom o jediné platné referendum v histórii Slovenska. Sú dôvody na jeho spochybňovanie? O tom sme diskutovali s hlavným vyjednávačom Slovenska pre vstupné rokovania do Únie a neskôr prvým slovenským eurokomisárom Jánom Figeľom a politickým marketérom Karolom Wolfom.
Figeľ: Ak premiér spochybňuje referendum, mal by predložiť dôkazy
Bývalý hlavný vyjednávač vstupu Slovenska do Európskej únie Ján Figeľ nevidí dôvod na to, aby sa po viac ako 22 rokoch otvárali pochybnosti o výsledkoch referenda, v ktorom občania rozhodli o európskom smerovaní krajiny. „Už naozaj je zvláštne, že premiér vyťahuje teraz takúto pochybnosť. Veď ak má dôkazy, mal by ich aj úradne predložiť, lebo tu ide o vážnu vec. Ak ich nemá, tak hrá nejaké divadlo,“ uviedol Figeľ. Podľa neho je spochybňovanie historického rozhodnutia problematické najmä v čase, keď Slovensko čelí viacerým ekonomickým a spoločenským výzvam.
Pripomenul, že návrat do demokratickej Európy patril medzi hlavné očakávania verejnosti po novembri 1989. Figeľ zároveň poukázal na vyjadrenia predstaviteľov Štatistického úradu SR, ktorí podľa neho potvrdili, že nie je dôvod spochybňovať priebeh ani výsledky referenda. „Prečo spochybňovať? A keď spochybňovať, dajte dôkazy,“ zdôraznil.
Wolf: Môže ísť o predzvesť predvolebnej kampane
Komentátor Wolf sa domnieva, že premiérove vyjadrenia môžu súvisieť s politickou situáciou a prípravou na ďalšie parlamentné voľby. „Ja sa obávam, že toto je nejaká predzvesť toho, ako bude vyzerať budúcoročná predvolebná kampaň, že tam budeme vidieť všelijaké piruety, a nielen zo strany premiéra, ale aj zo strany ostatných účastníkov politického súboja,“ povedal Wolf.
Pripomenul, že už v čase konania referenda panovali obavy, či sa podarí dosiahnuť potrebnú účasť. Za podporu vstupu do Európskej únie sa preto postavili aj dovtedajší politickí súperi. Podľa Wolfa však tieto okolnosti nijako nespochybňujú platnosť výsledku. „To neznamená, že to referendum s účasťou 52 percent a 94-percentnou podporou pre vstup do EÚ nebolo právoplatné. Na tom sa už jednoducho nič nezmení,“ skonštatoval.
Politický súboj o voličov skeptických voči Únii
Ján Figeľ v diskusii naznačil, že spochybňovanie referenda môže súvisieť aj so snahou Smeru-SD osloviť voličov, ktorí sú kritickí voči Európskej únii. Poukázal pritom na politickú konkurenciu medzi Smerom-SD a Republikou. Podľa jeho názoru sa obe strany usilujú získať podobnú časť voličov, čo môže ovplyvňovať aj spôsob ich politickej komunikácie. Podobný pohľad predstavil Wolf. Podľa neho môže premiér svojimi vyjadreniami cieliť na ľudí, ktorí majú voči európskym inštitúciám pochybnosti.
Komentátor zároveň reagoval na slová ministra obrany Roberta Kaliňáka, ktorý kritizoval médiá za to, že sa premiérovými vyjadreniami zaoberajú. „Robert Fico nie je obyčajný občan. Je to premiér vlády a keď vysloví takúto myšlienku, je úplne normálne, že sa tomu médiá venujú,“ uviedol Wolf. Podľa neho nejde o otázku, ktorá by mohla zmeniť výsledok dávno uskutočneného referenda, no z politického a komunikačného hľadiska ide o významné vyjadrenie.
Referendum spojilo aj politických súperov
Hostia sa vrátili aj k samotnému referendu z mája 2003, na ktorom sa podľa údajov uvedených v diskusii zúčastnilo 52,15 percenta oprávnených voličov. Za vstup do Európskej únie hlasovala výrazná väčšina zúčastnených. Figeľ pripomenul, že podporu vstupu vtedy verejne vyjadril aj bývalý premiér Vladimír Mečiar. Zdôraznil, že v rozhodujúcich historických chvíľach bolo dôležité prekonať politické rozdiely a podporiť spoločný cieľ.
Kriticky sa však vyjadril k vtedajšiemu postoju Roberta Fica a Smeru. Pripomenul predreferendovú kampaň strany, ktorá upozorňovala na možné ekonomické dôsledky vstupu do Únie. „V historicky zlomových chvíľach sa žiada konkrétny, korektný, potrebný, správny a zodpovedný postoj,“ povedal Figeľ pri hodnotení podpory, ktorú referendu poskytli viacerí politickí predstavitelia.
Čo prinieslo Slovensku členstvo v Európskej únii?
Figeľ zdôraznil, že význam členstva nemožno hodnotiť iba podľa objemu získaných európskych financií. Za dôležité považuje najmä rovnocenné postavenie Slovenska medzi ostatnými členskými štátmi a možnosti, ktoré sa otvorili jeho občanom. Spomenul slobodu cestovania, štúdia, práce a podnikania, ale aj investície do infraštruktúry a modernizácie krajiny.
Pripomenul tiež ekonomický vývoj po vstupe do Únie. Podľa údajov, ktoré prezentoval, dosahovalo Slovensko pri vstupe približne 59 percent priemeru HDP Európskej únie na obyvateľa. Približne po desiatich rokoch sa tento podiel zvýšil na 79 percent, neskôr však podľa neho klesol na 73 percent. Práve tento vývoj považuje za dôvod, prečo by sa politická diskusia mala sústrediť skôr na zlepšovanie ekonomickej výkonnosti Slovenska než na spochybňovanie jeho európskej orientácie. „Toto je Európska únia, aj keď má veľa problémov a mohol by som kriticky hovoriť o dnešnom stave a vývoji. Ale je to tá liga, do ktorej sme chceli vstúpiť,“ vysvetlil Figeľ. Podľa neho je dôležité, aby si Slovensko uvedomovalo, že je súčasťou rozhodovania o budúcnosti Únie a nesnažilo sa stavať do pozície krajiny, o ktorej rozhodujú výlučne iní.
Vstup do EÚ a NATO označili za historické míľniky
Na záver diskusie sa obaja hostia zhodli, že vstup do európskych a euroatlantických štruktúr zásadne ovplyvnil moderné dejiny Slovenska. Figeľ vyzdvihol najmä slobodu a príležitosti, ktoré členstvo prinieslo jednotlivcom aj celej spoločnosti. Podľa neho je teraz na Slovensku, aby tieto možnosti dokázalo naplno využívať.
Wolf považuje členstvo v Európskej únii a NATO za dva z najvýznamnejších historických míľnikov Slovenska po páde komunistického režimu. „Aj vstup do Európskej únie, aj vstup do NATO boli z historického hľadiska po páde komunizmu dve najdôležitejšie udalosti, ktoré Slovensko prežilo. A na tom sa nič nezmení,“ uzavrel Wolf.