Štúdio 24: „Ani jedna strana nie je bez viny,“ hovorí historik Marušiak o kríze v Poľsku

Spor o ústavný súd sa začal pred viac ako desiatimi rokmi

Konflikt medzi poľským prezidentom Karolom Nawrockým a premiérom Donaldom Tuskom nie je iba sporom dvoch najvyšších predstaviteľov krajiny. Podľa politológa a historika Juraja Marušiaka ide o dlhodobý zápas dvoch politických koncepcií Poľska, ktorý sa týka aj fungovania právneho štátu a nezávislosti súdnictva. Korene súčasnej krízy siahajú až do roku 2015. V závere funkčného obdobia vlády Občianskej platformy parlament zvolil piatich ústavných sudcov, pričom pri dvoch nomináciách podľa vtedajšieho rozhodnutia ústavného súdu nepostupoval v súlade s ústavou. Nová vláda vedená stranou Právo a spravodlivosť následne anulovala voľbu ako celok a odmietala zverejňovať rozhodnutia ústavného súdu.

Spory o obsadzovanie súdnych inštitúcií a ich nezávislosť tak pokračovali aj počas ďalších rokov. Po parlamentných voľbách v roku 2023 sa situáciu pokúsila zmeniť nová vládna väčšina vedená Donaldom Tuskom, ktorá presadzovala voľbu nových ústavných sudcov. „Je pravda, že tu ide o ovládanie ústavného súdu. Je pravdou, že ani jedna strana v tomto nie je úplne bez viny. Druhá vec je, že tu nejde o spor, ktorý sa začal včera, alebo ktorý sa začal cez víkend. Tento spor sa začal pred viac než desiatimi rokmi,“ vysvetlil Marušiak.

Poľská ústava dáva parlamentu právomoc voliť ústavných sudcov. Prezident Karol Nawrocki však odmietol prijať prísahu od všetkých novozvolených kandidátov. Z ôsmich sudcov umožnil nastúpiť do funkcie iba piatim. Podľa Marušiaka pritom ústava prezidentovi nedáva právomoc posudzovať parlamentné nominácie a vetovať ich podľa vlastného uváženia. Tento výklad podporila aj Benátska komisia a následne Európska komisia. Problémom však zostáva aj spôsob, akým sa vládna väčšina pokúsila presadiť zmeny vo vedení súdu.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Ide v Poľsku „iba“ o ústavný súd? V pozadí je hlbší politický spor

Tusk aj Nawrocki podľa odborníka postupujú na hranici legality

Hoci súčasná poľská vláda deklaruje snahu obnoviť právny štát a nezávislosť súdnictva, spôsob presadzovania zmien vyvoláva otázky aj medzi právnikmi. Kritika sa týka najmä postupu pri odvolaní dovtedajšieho predsedu ústavného súdu. Minister spravodlivosti sa pritom opieral o pravidlá určené pre všeobecné súdy, ktoré majú odlišné postavenie než ústavný súd. Práve tento postup vyvolal nesúhlas aj medzi právnymi expertmi, ktorí v minulosti kritizovali zásahy predchádzajúcej vlády PiS do justície.

Marušiak upozornil, že súčasná vláda sa síce snaží napraviť predchádzajúce zásahy, no vytvára pritom precedensy, ktoré by mohli v budúcnosti využiť aj ďalšie politické garnitúry. Podobné pochybnosti sa podľa neho týkajú aj prezidenta Nawrockého, ktorý odmieta rešpektovať parlamentné nominácie. „Chcem zdôrazniť, že rovnako ako Donald Tusk, aj prezident Karol Nawrocki postupujú minimálne na hrane legality, ak nie až za ňou,“ povedal politológ.

Situácia sa vyostrila aj priamo v budove ústavného súdu. Dovtedajšie vedenie odmietlo rozhodnutie väčšiny sudcov o pozastavení svojich kompetencií. Do konfliktu sa tak zapojili nielen politické strany, ale aj samotní členovia súdu. Podľa Marušiaka sa navyše okolo ústavného súdu začala formovať aj širšia opozičná spolupráca. Na spoločných aktivitách sa stretli predstavitelia viacerých pravicových a konzervatívnych strán vrátane Konfederácie poľskej koruny, ktorú považujú za krajne pravicové zoskupenie. Táto spolupráca môže byť podľa odborníka základom budúcej opozičnej koalície pred parlamentnými voľbami v roku 2027. Súčasná vládna koalícia zatiaľ drží pokope a jej pád sa podľa Marušiaka bezprostredne neočakáva. Opozícia však využíva konflikt na mobilizáciu svojich podporovateľov a vyzýva aj na hlasovanie o dôvere vláde.

Prečítajte si tiež

Napätie v Poľsku rastie. Tusk kritizoval prezidenta za incident na Ústavnom súde

Kríza môže pokračovať až do parlamentných volieb

Súčasný stav poľského ústavného súdu je podľa Marušiaka mimoriadne komplikovaný. Inštitúcia už má problém prijímať rozhodnutia, keďže viacerým sudcom sa skončilo funkčné obdobie a spory o nových členov bránia jej riadnemu fungovaniu. Jedným z možných riešení by bol úplný ústavný reštart, teda zmena pravidiel výberu a obsadzovania sudcov tak, aby boli menej závislé od aktuálnej parlamentnej väčšiny a straníckeho súperenia. Na takýto krok by však bola potrebná ústavná väčšina, ktorou nedisponuje ani vládna koalícia, ani opozícia.

„V súčasnosti skôr vidíme nejaké zháňanie politických bodov, a to predovšetkým na strane opozície, ako hľadanie nejakého konsenzuálneho riešenia,“ zhodnotil Marušiak. Za komplikáciu považuje aj skutočnosť, že prezident a premiér nie sú ochotní ustúpiť zo svojich pozícií. Tusk presadzuje názor, že parlamentné nominácie sú legitímne a prezident ich má potvrdiť. Nawrocki naopak na svojom postupe trvá. Politológ preto nevylučuje, že súčasný patový stav pretrvá až do riadnych parlamentných volieb v roku 2027. Práve ich výsledok môže rozhodnúť o tom, ktorý politický tábor získa dostatočnú silu na presadenie svojho riešenia.

„Mne sa zdá, že táto konfrontácia alebo aj vlastne taká nejaká slepá ulička môže pokračovať až do budúcoročných parlamentných volieb,“ predpokladá. Predčasné voľby síce podľa neho nemožno úplne vylúčiť, zatiaľ však neexistujú náznaky, že by sa v parlamente vytvorila dostatočná väčšina na ich vyvolanie alebo na rozpad súčasnej vládnej koalície. Niektorí jej partneri by navyše mohli v prípade predčasných volieb prísť o parlamentné zastúpenie. Marušiak zároveň upozornil, že politická konfrontácia sa prenáša aj do ďalších oblastí fungovania štátu. Pripomenul napríklad spory o menovanie veľvyslancov, keď prezident odmietal potvrdiť diplomatov navrhnutých vládou. Podobné konflikty podľa neho ukazujú, ako hlboko sa politické rozdelenie Poľska premieta do fungovania jeho inštitúcií. Riešenie by podľa odborníka malo vychádzať predovšetkým z právnych pravidiel a kompromisu medzi politickými tábormi. Bez dohody však môže Poľsko čeliť ďalšiemu oslabovaniu dôvery v súdne inštitúcie aj v samotný právny štát.

Celý rozhovor s politológom a historikom Jurajom Marušiakom si môžete pozrieť v priloženom videu.