Štúdio 24: Sme na prahu opätovného energetického šoku, hovorí analytik
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Ceny plynu v Európe vyskočili od začiatku konfliktu na Blízkom východe ešte výraznejšie ako ceny ropy a tento týždeň prekonali hranicu 100 eur za megawatthodinu. Ide o najvyššiu úroveň od roku 2022, teda od obdobia veľkej energetickej krízy. Čo to bude znamenať pre priemysel a ekonomiku? Hrozí nám energetický šok? Na to sa pýtal moderátor JOJ 24 Adam Zavřel analytika J&T Banky Stanislava Pánisa.
Ceny plynu v Európe výrazne rastú
Pred začiatkom konfliktu na Blízkom východe sa cena plynu v Európe pohybovala mierne nad úrovňou 30 eur za megawatthodinu. V čase rozhovoru už dosahovala približne 102 až 103 eur. Podľa Stanislava Pánisa ide o najvyššie hodnoty od decembra 2022, keď Európa čelila energetickej kríze. "To znamená, že teraz sme na prahu opätovného energetického šoku. Tie ceny plynu v Európe sú viac ako desaťnásobne vyššie ako v Spojených štátoch, takisto sú niekoľkonásobne vyššie ako v Číne,“ upozornil analytik.
Takýto cenový rozdiel podľa neho vytvára výraznú nevýhodu pre európske podniky. Vysoké energetické náklady znižujú ich konkurencieschopnosť a komplikujú obnovu priemyselnej výroby. Ako príklad uviedol nemecký chemický priemysel, ktorého produkcia sa podľa neho nachádza na približne 30-ročných minimách. Niektoré podniky preto zatvárajú svoje prevádzky a presúvajú výrobu do Spojených štátov alebo Ázie.
Drahý plyn zdražuje aj elektrinu
Vysoké ceny plynu sa premietajú aj do cien elektrickej energie. "Vysoké ceny plynu znamenajú automaticky aj vysoké ceny elektriny, pretože cena elektriny je stanovená tým posledným zapojeným zdrojom a to je štandardne plynový zdroj,“ vysvetlil.
Na začiatku roka sa ceny elektriny v Nemecku aj na Slovensku pohybovali približne na úrovni 90 eur za megawatthodinu. V čase rozhovoru sa v Nemecku dostali na 240 až 245 eur, na Slovensku podľa analytika dokonca na 260 až 270 eur. Drahšie energie môžu následne ovplyvniť aj ďalšie oblasti ekonomiky. Podniky budú čeliť vyšším výrobným nákladom, čo môže viesť k zdražovaniu tovarov a služieb.
"Drahé energie znamenajú aj vyššie inflačné tlaky a vyššie inflačné tlaky znamenajú vyššie úrokové sadzby, prísnejšiu menovú politiku a drahší kapitál. A drahší kapitál znamená menej investícií alebo väčšie náklady na investície, čo bude automaticky veľkým protivetrom ekonomického rastu,“ upozornil Pánis.
Domácnosti môžu výraznejšie zdražovanie pocítiť až neskôr
Slovenské domácnosti majú ceny plynu a energií regulované, preto sa podľa analytika aktuálny cenový vývoj nemusí okamžite prejaviť na ich účtoch. Výraznejšie zmeny však nevylučuje v nasledujúcich rokoch. "V podstate v budúcom roku sa to väčšiny slovenských domácností ešte nedotkne. Ale v podstate v roku 2028 môže prísť veľmi nepríjemný energetický šok, pokiaľ tie ceny plynu v Európe ostanú na vysokých úrovniach,“ povedal.
Zároveň upozornil, že vysoké ceny energií sa môžu postupne preniesť aj do cien bežných výrobkov a služieb. Zatiaľ podľa neho tento efekt nie je výrazný, no pri dlhodobo drahom plyne a rope sa môže prejaviť v širšej ekonomike.
Európa bude musieť hľadať ďalšie zdroje plynu
Jedným z problémov Európy je podľa Pánisa aj situácia na trhu so skvapalneným zemným plynom. Významným dodávateľom LNG bol Katar, ktorého produkcia smerovala predovšetkým do Ázie. Po obmedzení katarských dodávok musia ázijskí odberatelia hľadať alternatívne zdroje. To zvyšuje konkurenciu medzi Európou a Áziou pri nákupe amerického plynu a tlačí jeho ceny nahor.
"Tým pádom tí ázijskí zákazníci musia brať LNG plyn odinakiaľ, predovšetkým od USA, a tým pádom sa Európa aj Ázia bijú o rovnaké kubíky amerického plynu, čo tlačí tie ceny samozrejme výrazne nahor,“ vysvetlil analytik.
Ďalšou výzvou bude plánované ukončenie dovozov ruského plynu. Pánis pripomenul, že v roku 2021 prúdilo z Ruska do Európy približne 140 až 150 miliárd kubických metrov plynu. V súčasnosti je to podľa neho približne 30 až 40 miliárd kubických metrov. Európa bude musieť tieto objemy nahradiť, pričom významnú časť dodávok by mali zabezpečiť Spojené štáty. "Čiže tie exporty z USA ešte narastú, respektíve staneme sa ešte viac závislými od Spojených štátov, ako sme boli doteraz,“ upozornil.
Európsky priemysel čaká náročné obdobie
Drahé energie podľa analytika predstavujú vážny problém aj pre budúcnosť európskeho priemyslu. Spojené štáty majú vďaka lacnejšiemu plynu, elektrine a pohonným látkam výraznú nákladovú výhodu. "Bude to v podstate strašná energetická facka. Bude to predražovať náklady a bude to znižovať konkurencieschopnosť,“ upozornil Pánis.
Európske podniky tak môžu mať čoraz väčšie problémy konkurovať výrobcom na druhej strane Atlantiku. "Aj preto tá americká ekonomika rastie dvojnásobným tempom ako v Európe," dodal.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.