Štúdio 24: Ako sa vyvíjajú vzťahy Česka a Slovenska?

Socha priateľstva má pripomínať spoločnú históriu

V sídle českej vlády odhalili slovenský premiér Robert Fico a jeho český náprotivok Andrej Babiš sochu československého priateľstva. Dielo zobrazuje mapy Slovenska a Česka, ktoré spájajú podané ruky. Bývalý veľvyslanec Slovenska v Prahe Peter Weiss v relácii Štúdio 24 označil tento symbol za pozitívne gesto, ktoré môže pripomínať spoločnú minulosť aj mladším generáciám.

Výhrady má však k tomu, že sponzorom sochy je spoločnosť Penta. Podľa Weissa to môže vyvolávať otázky o prepojení významnej súkromnej spoločnosti s politickými predstaviteľmi v oboch krajinách. „To, že si Česi a Slováci podľa tej sochy podávajú ruky, to je dobrý symbol, lebo oni si ich naozaj stále podávajú Česi a Slováci,“ povedal Weiss. Zároveň upozornil, že s odstupom rokov od rozdelenia Československa sa vzájomné väzby postupne menia. Ubúda ľudí, ktorí spoločný štát zažili a vyrastali v prostredí, v ktorom boli slovenčina a čeština prirodzenou súčasťou každodenného života.

„A najmä, ubúdajú nám ľudia, ktorí si pamätajú ešte Československo, ktorí boli socializovaní v Československu a ktorí boli vychovávaní bilingválne, že počúvali správy aj v slovenčine, češtine,“ uviedol bývalý veľvyslanec. Práve preto podľa neho zostáva dôležité pripomínať spoločnú históriu oboch národov. Československo spájajú aj historické udalosti a obete, ktoré predchádzali jeho vzniku, udržaniu a obnoveniu.

​

Fico s Babišom v Prahe odhalili sochu česko-slovenského priateľstva

TASR

Vlády obnovili spoluprácu, v bezpečnostnej politike sa podľa Weissa rozchádzajú

Vzťahy medzi českou a slovenskou vládou sa podľa Weissa opätovne zlepšili, no v zahraničnej a bezpečnostnej politike naďalej pretrvávajú zásadné rozdiely. Napätie medzi oboma krajinami sa prehĺbilo po ruskej invázii na Ukrajinu, keď sa ich vlády nezhodli na hodnotení bezpečnostných rizík ani na prístupe k pomoci Kyjevu. Weiss pripomenul, že spor sa netýkal iba vzťahov medzi Prahou a Bratislavou. Rozdielne postoje Slovenska a Maďarska na jednej strane a Česka a Poľska na druhej strane podľa neho oslabili aj spoluprácu v rámci Vyšehradskej štvorky.

„Keby som to povedal jednou vetou, tak reštartovali sa vzťahy medzi vládami, ale stále nie je automatická zhoda medzi ich zahraničnými a bezpečnostnými politikami,“ zhodnotil Weiss. Po nástupe vlády Andreja Babiša sa obnovili spoločné rokovania českého a slovenského kabinetu. Bývalý veľvyslanec ich považuje za dôležitý nástroj nielen na symbolické zlepšovanie vzťahov, ale aj na riešenie konkrétnych problémov. Ako príklady uviedol spoločné využívanie zásobníka plynu v Dolných Bojanoviciach a zlepšenie spolupráce v zdravotníctve či pri záchranných službách. Napriek týmto výsledkom však podľa neho zostáva rozdiel medzi strategickým smerovaním oboch krajín výrazný.

Poukázal pritom na český postoj k Rusku. Česká vláda aj jej minister zahraničných vecí podľa Weissa jednoznačne označujú Rusko za bezpečnostnú hrozbu a spájajú možnosť návratu k normálnym vzťahom s ukončením ruskej agresie. „Návrat k normálnym vzťahom s Ruskom nie je možný, pokiaľ agresia pokračuje,“ citoval Weiss vyjadrenie českého ministra zahraničných vecí.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Babiš trochu zaspal na vavrínoch, politológ o katastrofálnom výsledku ANO

Slovenský postoj k Rusku môže oslabiť pozíciu v EÚ

Weiss kritizoval aj snahu slovenskej vlády normalizovať vzťahy s Ruskom v čase pokračujúcej vojny na Ukrajine. Podľa neho sa slovenský prístup líši od postoja viacerých európskych partnerov a môže negatívne ovplyvniť dôveryhodnosť Slovenska. Zatiaľ čo európska politika podľa bývalého veľvyslanca vychádza zo snahy vyvíjať na Moskvu tlak, aby urobila ústupky a konflikt sa skončil dohodou, slovenská vláda podľa neho zdôrazňuje potrebu dosiahnuť mier bez dostatočného zohľadnenia podmienok, za ktorých by vznikol.

Weiss upozornil aj na pokračujúcu českú muničnú iniciatívu pre Ukrajinu, ktorá je v rozpore s prístupom slovenskej vlády. Takéto rozdiely podľa neho komplikujú nielen vzájomné vzťahy, ale aj presadzovanie spoločných záujmov v Európskej únii. „Takže táto normalizácia jednoducho nie je len proti tomu, ako sa to vníma v Česku. To je vlastne proti tomu, ako sa to vníma všeobecne medzi vládnucimi stranami v EÚ, v Európskej únii,“ uviedol.

Slovensko podľa Weissa potrebuje podporu ostatných členských krajín pri vyjednávaní o európskom rozpočte, zachovaní podpory poľnohospodárstva a prístupe k eurofondom. Ak sa však jeho bezpečnostná politika bude výrazne odlišovať od politiky významných partnerov, môže sa tým oslabiť jeho vyjednávacia pozícia. Bývalý veľvyslanec upozornil, že tento problém nemusí byť na prvý pohľad viditeľný pri bežných medzivládnych rokovaniach. Rozdiely však podľa neho ukazujú aj vyjadrenia českých politikov a komentáre v českých médiách.  Vzťahy Česka a Slovenska tak podľa bývalého veľvyslanca napredujú v praktickej spolupráci, no v otázkach bezpečnosti a postoja k ruskej agresii naďalej pretrváva zásadný rozpor.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.