Európa od A po Z: „Lacná ruská ropa neexistuje,“ hovorí Karvašová. Uhrík má iný názor

Kto môže za drahé palivá? Europoslanci sa nezhodli na príčinách

Jednou z hlavných tém diskusie boli vysoké ceny benzínu a nafty. Ľubica Karvašová upozornila, že cena nafty na Slovensku prekročila dve eurá za liter, a kritizovala vládu za to, že podľa nej neprijala dostatočné opatrenia na pomoc obyvateľom. Ako možné riešenia spomenula mimoriadne zdanenie rafinérie Slovnaft a palivové šeky pre zraniteľné skupiny. Karvašová zároveň pripísala časť zodpovednosti za rast cien ropy americkému prezidentovi Donaldovi Trumpovi a jeho postupu v konflikte s Iránom. Podľa nej však medzinárodná situácia nevysvetľuje všetky dôvody vysokých cien na Slovensku.

Milan Uhrík označil za príčiny energetickej krízy kombináciu európskej klimatickej politiky, vojny na Ukrajine a konfliktu v Iráne. Tvrdil, že ukrajinské útoky na ruské rafinérie obmedzili vývoz ropy a nafty, čo podľa neho prispelo k rastu cien na svetových trhoch. Za riešenie považuje obnovenie obchodných vzťahov s Ruskom a zrušenie protiruských sankcií. Podľa Uhríka Európa nemôže obmedzovať dovoz od významného dodávateľa energetických surovín a následne sa čudovať vysokým cenám. „Vy nemôžete jednoducho odrezať najväčšieho dodávateľa ropy plynu do Európy a potom kvíkať, že máme rekordne drahé ceny energií,“ vyhlásil Uhrík.

Prečítajte si tiež

Analytik o dohode Trumpa a Putina: Ceny palív sa neznížia. Jediný, kto získava, je Putin

Karvašová jeho argumentáciu odmietla. Podľa nej Slovensko už ruskú ropu odoberá, no napriek tomu čelí vysokým cenám pohonných hmôt. Spoločne s Luciou Yar zdôrazňovala, že Európa by mala diverzifikovať dodávky a znižovať závislosť od Ruska. Karvašová navrhla aj spoločné nákupy energetických surovín na úrovni Európskej únie. Podľa nej by tak členské štáty nemuseli navzájom súťažiť o dodávky a mohli by vyjednať výhodnejšie ceny.

Green Deal a emisné povolenky rozdelili europoslancov

Diskusia sa následne presunula k európskej klimatickej politike a systému emisných povoleniek ETS 2. Europoslanci z Republiky kritizovali Green Deal, ktorý podľa nich zvyšuje náklady na energie, dopravu aj ďalšie tovary. Presadzovali jeho zrušenie spolu s emisnými povolenkami a ďalšími opatreniami, ktoré považujú za nadmernú regulačnú záťaž.

Milan Mazurek argumentoval, že Európska únia postupne odkladá či zmierňuje vlastné klimatické pravidlá, pretože ich ekonomické dôsledky sú podľa neho neudržateľné. „A my, keďže nám záleží na ľuďoch na Slovensku, tak pochopiteľne, ak máme hlasovanie o tom, či sa systém ETS 2 napríklad posunie z roku 27 28, 29, podobne logicky budeme hlasovať za, pretože ten systém ETS 2 bude znamenať, že budú platiť viac za naftu, viac za vykurovanie,“ uviedol Mazurek.

Lucia Yar upozornila, že poslanci Republiky síce podporili odklad systému ETS 2, zároveň však hlasovali aj za ďalšie opatrenia, ktorými sa zachovávajú ciele európskej klimatickej politiky a záväzky vyplývajúce z Parížskej klimatickej dohody. „Vy ste taký istý ako Fico doma. Akože divadielka, hovoríme, že nie. Prídite sem, zase zahlasujte,“ reagovala Yar.

Karvašová obhajovala systém emisných povoleniek ako jeden z nástrojov na obmedzovanie emisií a boj proti klimatickým zmenám. Poukázala na dôsledky horúčav a sucha, ktoré podľa nej zasahujú aj Slovensko. Odmietla tiež tvrdenie, že európske klimatické opatrenia nemajú význam, pretože znečistenie ovplyvňuje celú planétu.

Mazurek naopak tvrdil, že európska politika znižovania emisií poškodzuje konkurencieschopnosť kontinentu, zatiaľ čo veľké ekonomiky mimo Európy podľa neho pokračujú v raste bez porovnateľných obmedzení. Ako alternatívu presadzoval znižovanie daní, obmedzenie byrokracie a energetickú neutralitu, pri ktorej by sa štáty mohli rozhodovať podľa ekonomickej výhodnosti jednotlivých zdrojov.

Jadrová energia aj ruský plyn. Spor o energetickú nezávislosť

Europoslanci sa nezhodli ani na tom, ako by mala Európa zabezpečiť dostatok cenovo dostupnej energie. Uhrík zdôraznil potrebu rozvoja jadrovej energetiky a podporil možnosť financovať výstavbu jadrových elektrární z európskych zdrojov. Zároveň kritizoval obmedzenia dovozu ruských energetických surovín.

Prečítajte si tiež

Ruský plyn späť do Nemecka? AfD pripravuje rokovania s blízkym poradcom Putina

​Podľa neho by Slovensko malo mať možnosť nakupovať ropu a plyn od ktoréhokoľvek dodávateľa, ak je to ekonomicky výhodné. Sankcie podľa neho bránia voľnému obchodovaniu a zvyšujú náklady podnikov aj domácností.

Karvašová súhlasila s tým, že jadrová energia má mať významné miesto v európskom energetickom mixe. Uviedla však, že podporu financovania jadrových projektov nemožno zamieňať s požiadavkou na obnovenie závislosti od Ruska. Za dôležité označila rozvoj vlastných energetických zdrojov, investície do sietí a diverzifikáciu dodávok.

Upozornila tiež na možnosť nahradiť ruský plyn dodávkami z iných krajín. Podľa nej má Slovensko prepojenia s Poľskom, Rakúskom, Maďarskom aj Ukrajinou, ktoré umožňujú dovážať plyn z rôznych smerov. Karvašová zároveň zdôraznila, že európsky priemysel musí investovať do nových technológií, aby dokázal konkurovať Spojeným štátom a Číne. Ako príklad spomenula plánovanú zmenu výroby ocele na elektrické pece v podniku Nippon Steel na východnom Slovensku.

Kto stojí za dronovými útokmi? Rozdielne pohľady na bezpečnosť Európy

Ďalšou témou boli pribúdajúce dronové útoky a bezpečnostné incidenty v Európe. Milan Uhrík varoval pred predčasným pripisovaním zodpovednosti Rusku, pokiaľ podľa neho nie sú k dispozícii jednoznačné dôkazy.

Prečítajte si tiež

CIA varuje Európu: Rusko chystá dronové útoky na Španielsko, Francúzsko a Taliansko

„Ja som za to, aby naše bezpečnostné zložky, slovenské bezpečnostné zložky, aby bez ohľadu na nejakého pôvodcu nekompromisne vyšetrili všetky bezpečnostné incidenty,“ povedal Uhrík.

Zároveň spochybnil dôveryhodnosť niektorých západných spravodajských služieb a upozornil na prípady z minulosti, keď sa podľa neho ich tvrdenia ukázali ako nesprávne. Lucia Yar oponovala, že väčšina krajín Európskej únie vníma ruské aktivity ako súčasť hybridnej vojny proti Európe. Podľa nej sa bezpečnostné incidenty netýkajú iba jednej krajiny a vyžadujú spoločnú reakciu členských štátov. „Základná dôvera medzi spojencami jednoducho musí existovať,“ zdôraznila Yar.

Karvašová upozornila aj na význam spolupráce západných spravodajských služieb pri ochrane obyvateľov Slovenska. Pripomenula informácie o pripravovanom podpaľačskom útoku na výrobu dronov v Prešove, pri ktorom podľa nej mohli byť ohrozené ľudské životy.

Milan Mazurek v diskusii tvrdil, že hybridnú vojnu vedú obe strany konfliktu. Zároveň obvinil ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského, že podľa neho bráni mierovým rokovaniam. Karvašová jeho tvrdenia odmietla a zdôraznila, že Rusko v poslednom období zintenzívnilo útoky na Ukrajinu aj na európske ciele.

Budúcnosť vzťahov s Veľkou Britániou

V závere relácie sa europoslanci venovali aj budúcim vzťahom Európskej únie s Veľkou Britániou. Milan Mazurek podporil rozvoj obchodnej a hospodárskej spolupráce s Londýnom, Spojenými štátmi aj Ruskom. Podľa neho by Európa nemala zbytočne obmedzovať obchodné vzťahy s partnermi, od ktorých môže získavať energetické suroviny a ďalšie tovary za výhodných podmienok. „Potrebujeme spolupracovať aj s Veľkou Britániou aj s USA, aj s Ruskom, aj s každým,“ uviedol Mazurek.

Lucia Yar a Ľubica Karvašová takisto podporili spoluprácu s Britániou, pričom zdôraznili jej význam pre obchod a obranu. Karvašová však kritizovala politické prúdy, ktoré podľa nej presadzujú izoláciu a oslabovanie európskej spolupráce. Uhrík deklaroval podporu konštruktívnym vzťahom s Londýnom, zároveň však odmietol, aby Európska únia bezvýhradne nasledovala britskú zahraničnú politiku.

Diskusia sa dotkla aj dôsledkov brexitu. Karvašová upozornila, že britský odchod z Únie podľa nej ukázal riziká politických sľubov o jednoduchšom a úspešnejšom fungovaní mimo európskeho spoločenstva.

Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.