Štúdio 24: Každý autista je veľmi iný a špecifický, pripomína matka autistu Hanuláková

​Dôležité je všímať si aj iné signály než reč

Hanuláková priznala, že spätne vidí prvé náznaky už v synovom ranom detstve. "No my s touto diagnózou žijeme už 10 rokov a naozaj musím povedať, že keď sa na to tak pozerám retrospektívne, mala som to už vidieť oveľa skôr,“ povedala.

Výraznejšie rozdiely si začala všímať približne v dvoch a pol rokoch, keď bol syn v jasliach. Začal napríklad opakovať anglické číslovky a venoval sa najmä opakujúcim sa činnostiam. Ostatné deti si podľa nej príliš nevšímal. 

Prečítajte si tiež

Autizmus na Slovensku: Apríl – mesiac povedomia

​Podľa Hanulákovej sa výraznejšie rozdiely často začínajú ukazovať približne medzi druhým a tretím rokom života. Nejde pritom iba o to, či dieťa rozpráva alebo nerozpráva. Dôležitá môže byť aj jeho snaha komunikovať, zdieľať zážitky s rodičmi či reagovať na svoje meno. "Tam je vlastne absencia záujmu o to, byť s vami, zdieľať s vami nejaké veci,“ vysvetlila.

Ako ďalšie možné prejavy spomenula nereagovanie na meno, neukazovanie prstom či repetitívne činnosti. U detí sa môže prejavovať aj zvýšená citlivosť na svetlo, hluk alebo dotyk. Hanuláková si spomína aj na situácie, keď jej syn reagoval plačom na podnety, ktorým v tom čase nerozumela. 

Každý človek s autizmom je iný

Hanuláková zdôraznila, že autizmus nie je jednotná diagnóza s rovnakými prejavmi u každého človeka. Spektrum zahŕňa ľudí s veľmi odlišnými potrebami a schopnosťami. "To nie je ako keď má niekto diabetes, tak ho má a s tými všetkými špecifikami, tu naozaj každý autista je veľmi iný a veľmi špecifický,“ povedala.

Prečítajte si tiež

Modrá hliadka pripravila v Bratislave program pri Dni povedomia o autizme

​Diagnostika pritom podľa nej nie je iba záležitosťou detstva. Svojich followerov pozná aj medzi dospelými ľuďmi, ktorí sa nechali diagnostikovať až v neskoršom veku. Pre niektorých môže byť výsledkom aj úľava a lepšie pochopenie vlastného správania. "Veľmi mnoho ľudí sa ozýva a hovoria, že áno, aj vďaka podcastu, aj vďaka teraz diagnostikám aj pre dospelých sa tí ľudia proste diagnostikujú a je to pre mnohých aj úľava, že vedia, že nie sú divní, len proste majú toto špecifikum,“ dodala.

Pri podozrení má byť prvým kontaktom pediater

Rodičom, ktorí si na svojom dieťati všimnú odlišnosti, odporúča obrátiť sa najskôr na pediatra. Ten môže podľa nej v rámci preventívnych prehliadok pomocou dotazníkov zachytiť možné riziká. "V prvom rade by určite mali tento stav komunikovať so svojím pediatrom,“ odporučila.

Následne môžu rodičia využiť aj centrá včasnej intervencie, ktoré im podľa Hanulákovej dokážu pomôcť zorientovať sa v ďalšom postupe a nasmerovať ich na vhodné diagnostické pracovisko. Včasná pomoc je podľa nej dôležitá najmä preto, aby dieťa dostalo cielenú podporu už v ranom veku. Zároveň upozornila, že na Slovensku sa na diagnostiku čaká dlho a vyšetrenia predstavujú pre mnohé rodiny aj finančnú záťaž.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.