28°
Bratislava
Štúdio 24: Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. Na sucho sa musíme pripraviť, varuje odborník
Štúdio 24: Európa sa otepľuje dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta. Na sucho sa musíme pripraviť, varuje odborník
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Extrémne horúčavy a sucho už nie sú len varovaním vedcov, ale realitou, na ktorú si musíme zvykať. Kľúčovou témou sa tak stáva schopnosť prispôsobiť sa a pripraviť naše mestá aj krajinu na novú klímu. Ako sa pripraviť na budúcnosť? O tom sa rozprával moderátor JOJ 24 Adam Zavřel s Dušanom Chrenekom, hlavným poradcom na Generálnom riaditeľstve pre klimatické opatrenia Európskej komisie.
Horúčavy v Európe
Slovensko podľa EK patrí medzi najviac zasiahnuté krajiny
"Sucho je tento rok najpálčivejšie a zažíva to takmer celá Európa, ale hlavne západná a stredná Európa a práve Slovensko podľa hodnotenia Európskej komisie patrí medzi krajiny, ktoré sú najviac zasiahnuté,“ uviedol Chrenek.
Farmári prichádzajú o úrodu, rastú im náklady a problémy majú aj so zabezpečením krmív. Odborník však zdôrazňuje, že sucho nemožno riešiť jedným veľkým projektom. "Potrebujeme suchá riešiť dlhodobo, nielen reagovať na krízy, na katastrofické situácie, to musíme, ale hlavne potrebujeme dlhodobú stratégiu,“ povedal.
Potrebné sú tisícky riešení
Jednou z dôležitých oblastí je podľa Chreneka zadržiavanie vody v krajine a starostlivosť o pôdu. Pomôcť môže aj zavlažovanie, no musí byť efektívne a využívať vodu čo najúspornejšie. Slovensko by sa zároveň malo podľa odborníka zamerať na odolnejšie plodiny a diverzifikáciu poľnohospodárskej produkcie.
Dôležitú úlohu môže zohrávať aj poistenie. Proti suchu je totiž podľa Chreneka poistená iba malá časť slovenských farmárov. "Na Slovensku je minimálny počet farmárov poistených voči suchu, takže to je dôležitá časť,“ upozornil.
Pomôcť môžu aj moderné technológie a lepšie informácie. Európa má k dispozícii napríklad systém Copernicus na pozorovanie Zeme. Dáta z neho je však podľa odborníka potrebné dostať priamo k farmárom, aby mohli včas reagovať na očakávané klimatické podmienky. "Potrebujeme tie dáta dostať k farmárom, poskytnúť im rýchle a včasné informácie, aby vedeli reagovať na to, čo príde,“ vysvetlil.
Leto 2026 môže byť obrazom budúcnosti
Horúčavy, sucho, požiare a problémy s dostupnosťou vody, ktoré prinieslo leto 2026, podľa Chreneka nie sú iba jednorazovou epizódou. V budúcnosti sa s podobnými extrémami môžeme stretávať častejšie. "Globálne otepľovanie stále pokračuje a aj keď budeme znižovať emisie, musíme počítať s tým, že teploty u nás budú vyššie,“ uviedol.
Neznamená to podľa neho, že každý nasledujúci rok bude automaticky teplejší. Mení sa však celkový klimatický trend a extrémne prejavy počasia môžu byť čoraz častejšie. "Ten stav, ktorý je teraz v Európe, bude čoraz častejšie a tých extrémnych prejavov počasia bude čoraz viacej,“ upozornil Chrenek.
Európa pritom čelí otepľovaniu rýchlejšie než priemerný globálny trend. "Európa sa otepľuje v posledných desaťročiach dvakrát rýchlejšie ako zvyšok sveta, takže budeme to cítiť a musíme sa na to pripraviť,“ povedal.
Znižovanie emisií je základ
Podľa Chreneka je naďalej nevyhnutné znižovať emisie a pokračovať v dekarbonizácii. "Prvá taká obranná línia je znižovať emisie. Bez znižovania emisií nezastavíme globálne otepľovanie,“ zdôraznil.
Zároveň však treba podľa neho počítať s tým, že klimatické podmienky budú o desať, dvadsať či štyridsať rokov iné než dnes. Pri plánovaní novej infraštruktúry preto nestačí vychádzať iba z historických údajov. "My nemôžeme pripravovať opatrenia na základe údajov z minulosti, stavu z minulosti. Musíme pozerať dopredu a pripraviť sa na tieto rizikové situácie,“ vysvetlil.
Výsledky adaptačných opatrení podľa Chreneka nemusia byť na prvý pohľad viditeľné. Ich význam sa ukáže najmä vtedy, keď pomôžu predísť veľkým škodám. "Taká najlepšia adaptácia je katastrofa, ktorá sa nestane,“ povedal Chrenek.
Ako príklad uviedol protipovodňový systém v Bratislave. Ten vznikol po ničivých povodniach v roku 2002 a pomohol ochrániť historické centrum mesta pri neskorších povodniach. Podobne treba podľa neho pristupovať aj k suchu. "Nestačí jedno riešenie, nestačí sústrediť sa len na jednu oblasť, ale potrebujeme tisícky dobrých riešení,“ dodal Chrenek.
Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.
