Pôdny biológ o extrémnom suchu na Slovensku: Vody je rovnako, ale odparuje sa

Nielen Slovensko, ale celá Európa trpí nedostatkom vody. Je to niečo, na čo si už budeme musieť zvyknúť?

Myslím si, že áno. Dá sa povedať, že sa mení celé nastavenie behu počasia v letných mesiacoch. To znamená, že extrémne zrážky verzus extrémne suchá budú oveľa častejšie. Trúfol by som si povedať, že by sme si na to mali zvykať ako na niečo, čomu sa hovorí nový normál. To, čo je dnes abnormálne, sa vlastne stáva novou normalitou a bude sa to veľmi pravdepodobne stávať aj v nadchádzajúcich rokoch.

Prečítajte si tiež

Analýzy 24: Téma sucha nesmie byť témou len vtedy, keď je tu sucho, zdôraznila Holéciová

My ale môžeme tento nový normál oddialiť nejakými opatreniami, napríklad lepším zadržiavaním vody. Čo by sme mali robiť?

Celkové objemy vody, ktorá naprší na našom území, sa podľa štatistík v priebehu rokov príliš nemenia. Začiatok tohto roka bol ale slabší. Nevieme ale povedať, či sa do konca roka ten úhrn zrážok nedorovná. Rozdiel je ale v tom, ako sú zrážky distribuované. Máme vyššie teploty a pri vyšších teplotách nielenže teplo, ale atmosféra pojme väčšie množstvo vodnej pary. To znamená, že tá voda sa viac odparuje a viacej zostáva v ovzduší a nevracia sa naspäť v podobe zrážok. A to je niečo, na čo sa treba adaptovať. Kľúčové je, aby sa voda nestrácala práve vtedy, keď spadne. To znamená, aby neodtiekla príliš rýchlo. Druhá vec je, aby sa zadržal čo najväčší objem vody v pôde, ktorá ju v kvapalnej forme, teda vo forme, ktorú rastliny potrebujú pre svoj život. Musí sa zabrániť tomu, aby zostala nie vypálená do ovzdušia, ale v tom pôvodnom prostredí a v tých miestach, kde sa voda zadržiava.

Čiže vody je v podstate stále rovnako, akurát sa odparí preč.

V zásade je to tak. Je všeobecne známa vec, že v minulých desaťročiach, kedy tie zrážkové úhrny síce boli rovnaké, ale množstvo vody, ktoré zostávalo v krajine, bolo oveľa väčšie a bolo tu veľa zamokrených oblastí, tak sa naopak vyskúšali, aby sa mohlo pestovať obilie a ďalšie plodiny. Tá snaha bola odviesť tú vodu čím najskôr z krajiny preč, aby nebola zamokrená a aby sa tam dalo hospodáriť. A teraz sa nám to vracia v tom, že aj keď sa zmenil beh počasia, aj keď sú tie zrážky inak rozložené, aj keď vody je málo, tak ale tie odvodňovacie sústavy stále v tej pôde sú. A keď aj do takejto pôdy trochu zaprší, tak potrubia, ktoré tam stále sú, tú vodu odvedú. 

Prečítajte si tiež

Farmárov trápi sucho. Takáč predstavil osem opatrení, podľa PS len „naťahuje ruky k EÚ“

Ako by sme mohli v súčasnej dobe každý z nás alebo jednotlivci prispieť k ochrane zásob vody?

Musí sa zmeniť prístup k hospodáreniu v krajine. Je rozdiel, o akej vode sa bavíme. Teraz hovorím predovšetkým o vode pre ekosystémy. To znamená, či už je to poľnohospodárstvo, lesníctvo alebo nejaká príroda, ktorú chceme mať v dobrom stave, musíme sa naučiť vrátiť pôde jej schopnosť vodu zadržiavať. Ona ju v posledných desaťročiach výrazným spôsobom stráca a je to dané práve tým, ako hospodárime. Keď si predstavíme pôdu s dobrou štruktúrou, tak tá funguje ako špongia. Má veľa drobných priestorov, veľa povrchov. Keď tá voda natečie, tak veľké množstvo vody pojme a dokáže zadržať v tej špongii. Intenzívne poľnohospodárske hospodárenie, to znamená umelé hnojivá, hlboké orby, veľmi časté spracovávanie pôdy, v podstate vylúčenie alebo veľký pokles organického hnojenia, to všetko má za následok rozbitie tej pôvodnej štruktúry. Akoby sa tie priestory, kde by sa tá voda mohla zadržať v pôde, stratili. Takže my musíme začať všade, či na vlastnej záhradke, alebo na tom poli, myslieť na to, aby sme pôde vrátili čo najlepšiu štruktúru, aby mohla tú vodu zadržiavať. A to je v podstate jediné, čo sa dá robiť, lebo bez tých zrážok, ktoré sú ovplyvnené klimatickou zmenou, príliš veľa zmeniť nedokážeme. Môžeme niečo robiť s klimatickou zmenou, môžeme sa snažiť znižovať emisie a tak ďalej. Ale tie efekty sú dlhodobé. Vlastne sa len snažíme zabrániť tomu, aby to bolo ešte horšie. Ale na to, čo už máme, sa musíme nejakým spôsobom adaptovať.

Prečítajte si tiež

Horúčavy, sucho aj požiare. Únia miest vyzýva štát na riešenie klimatickej krízy

Čiže my to vlastne odďaľujeme a zmierňujeme. Akú rolu zohrávajú vodné nádrže, ktorých účelom je zadržiavať vodu? Vodné nádrže proti suchu? Alebo je riešenie niekde inde?

No, to je taká prirodzená reakcia ľudí, že keď máme málo vody, odteká nám rýchlo, tak postavíme, postavíme hrádze, urobíme nádrže a každý uvidí, že máme tu vodu. A práve preto aj politici veľmi často reagujú, že tak dobre, tak poďme stavať viacej priehrad a bude voda. Ale za prvé, nepostavíte priehradu zo dňa na deň, to trvá. Stojí to veľa peňazí. Tá priehrada sa musí niečím naplniť. To znamená, pokiaľ nie je dosť vody v riekach, tak aj keď vytvoríte zásobný objem, tak to napĺňanie trvá dlho. A veľmi dôležité je uvedomiť si to, čo som hovoril na začiatku, že každá nádrž, čím je väčšia, tým má väčšiu plochu hladiny, a čím je väčšia hladina, tým je väčší výpar. Takže vlastne my vytvárame akési zásoby, ktoré ale pomáhajú tomu, aby voda strácala veľmi rýchlo výparom do ovzdušia. Takže nehovorím, že priehrady nemôžu byť v niektorých prípadoch riešením, pretože pokiaľ sa budeme baviť o pitnej vode a nie sú iné zdroje, napríklad podzemná voda, alebo sa budeme baviť o priemyselnej vode alebo chladení pre nukleárne reaktory, tak tam je treba vytvoriť zásobu vody a v podstate tá cesta nejakej nádrže je pravdepodobne najlepšie, čo máme k dispozícii, ale z hľadiska fungovania krajiny, z hľadiska pôdohospodárstva, poľnohospodárstva, lesníctva, nádrže v podstate nevyriešia nič.

Prečítajte si tiež

Zápasíme so silným suchom. Hydrológ narovinu o tom, s čím musia Slováci prestať

Keď už spomínate poľnohospodárstvo, pôdohospodárstvo, tak vlastne farmári by sa mali pripraviť do budúcna, že by bolo potrebné pestovať iné plodiny, lebo naozaj tie výnosy sú čím ďalej, tým menšie.

No, tu sa práve dostávame k tomu. Dnes už sú známe postupy tzv. regeneratívneho poľnohospodárstva, ktoré sa práve snažia dominantne sústrediť na kvalitu a štruktúru pôdy a, okrem iného, to obsahuje prvky, ktoré sú kontroverzné, ktoré pre mnohých poľnohospodárov sa veľmi ťažko prijímajú, pretože ale je to jednoznačne preukázané už 60 až 70 rokov skúseností v Spojených štátoch, a to sú takzvané bezchorobné technológie, kedy sa neorie, keď sa nechá pôda proste fungovať ako taká, ale nahradí sa vlastne tá práca tým, že sa podporuje pôdny život. Môžeme povedať dážďovky, ale spústa ďalších organizmov, mikroorganizmov, organickou hmotou a povedzme aj výsadbou medziplodín. Takže tá pôda nezostáva ani časť roka odkrytá a zase sa znižuje ten odpad. To je veľmi dôležité. A za takýchto podmienok sa ona vracia k tej svojej lepšej schopnosti tú vodu prijímať a udržať. Takže to je jedna cesta a druhá cesta sú aj tie plodiny, ako ste sa pýtali. Pretože pokiaľ sa robia rozumné osevné postupy a nie je to len kukurica, kukurica, repka, repka, kukurica, kukurica, ktoré vlastne najviac spôsobujú, že sa môže odparovať voda, a hlavne teda tie kukuričné polia. Ale pokiaľ sa striedajú v osevných postupoch tak, ako sa majú, tak sa zlepšuje tá situácia a udrží sa viacej vody. A ešte je dôležité dodať, to znovu opakujem, že keď zoberieme úrodu, skúsme si predstaviť, že tie plodiny vo veľkej väčšine sa vlastne nejakým spôsobom zasejú na jeseň alebo veľmi často až na jar a do žatvy tam niečo rastie. Na tom poli tieni, nestráca sa voda, ale potom sa zoberie úroda a poorie. A keď sa nechá tá pôda holá, tak vlastne všetky tie dodatočné sily môžu pôsobiť a to odparovanie a strata štruktúry je veľká, takže nenechať holú pôdu ani na jeseň, ani v zime čo najdlhšie. Ideálne vysadiť nejaké medziplodiny a nechať ich tam až do ďalšej jari, než sa bude pôda pripravovať pre ďalšiu plodinu.

Prečítajte si tiež

Poľnohospodárov čakajú náročné dni. Žatva nebude rekordná a sucho nekončí

V súčasnom období sa naozaj hovorí, že už niekedy nevieme ani rozoznať, kedy sa končí a začína nové ročné obdobie. Tie rozdiely naozaj medzi jarou a letom, leto, jeseň, sú zo dňa na deň. Zrazu príde strašná zima alebo extrémne oteplenie. S tým súvisí aj to sucho. Toto je tá nová doba, na ktorú sa máme pripraviť, alebo sa to ešte dá nejakým spôsobom zvrátiť?

Toto je v úvodzovkách nový normál. V zásade áno. Všetko ukazuje na to, že s klimatickou zmenou nielenže máme extrémne rekordné teploty, že dosahujeme štyridsiatky a podobne, ale aj to, že vlastne extrémy akéhokoľvek druhu, to znamená aj mimoriadne zrážky sústredené do veľmi krátkeho času a tak ďalej, budú prichádzať s väčšou frekvenciou. Oni boli vždy. Ten argument ľudí, ktorí s tým nesúhlasia, však bol, že boli sucho a boli vysoké teploty. Boli horúčavy aj pred 100 rokmi. Problém nie je v tom, že neboli, ale boli to ojedinelé eventy, ktoré sa stali raz za čas. Bolo to vo všetkých kronikách. Lenže to, čo sa deje teraz, je, že to prichádza oveľa častejšie a v oveľa kratších intervaloch medzi sebou. V tom je klimatická zmena nebezpečná a v tom súčte to znamená, že tá krajina už nedokáže tie extrémy prežiť a proste obnoviť sa po nich. A príde ďalší a ďalší extrém. Takže je to naozaj niečo, čo by som nazval tým novým normálom a potrebou pripraviť sa na to. Jednak v tých adaptačných opatreniach a, samozrejme, vedľa toho, že všetky tie opatrenia proti ďalšiemu zhoršovaniu klimatickej zmeny, a to z toho dôvodu, aby to nebolo horšie. Mnoho ľudí si myslí, že keď zachytávame CO₂ a chceme dekan monitorovať a tak ďalej, že akože keď to spravíme, tak sa to všetko vráti naspäť. Tak by som veľmi rád povedal, že nie je to tak. Je to tak, že len zastavíme to zhoršovanie, to znamená, lebo ten CO₂ v ovzduší vytrvá niekoľko desaťročí. Takže keby sme teraz prestali, tak stále ešte všetky tieto dopady tu budeme mať. Musíme sa s nimi naučiť žiť a až za niekoľko desaťročí postupne by sa možno mohli trošku vrátiť tie koncentrácie na nižšie hodnoty. Čiže ten nový normál nie je niečo, čo sa dá odstrániť. Musíme si naňho zvyknúť.

Prečítajte si tiež

Voda už neprúdi ako kedysi. Dunajské luhy sa menia pod vplyvom sucha

Keď hovoríme o pôvode, čo hrozí pôde, ktorá dlhodobo trpí suchom? Príde o nejaké svoje vlastnosti, nebude sa dať vedieť pestovať?

Samozrejme, môže sa stať, že bude úplne neúrodnou, ale asi to najhoršie. A vlastne to je presne to, prečo začali už dávno americkí farmári s tými systémami. Pretože už v päťdesiatych a šesťdesiatych rokoch minulého storočia, keď oni prešli do vysokej intenzity hospodárenia, to, čo robíme my dnes, tak sa tam začali odohrávať veci, ktorým oni hovorili ten Dust Bowl. To znamená proste obrovské prachové búrky, veterná erózia a úrodná pôda. Tým, že prestane držať v štruktúre, tak veľmi ľahko ju môže odnášať jednak voda, keď sú veľké prívalové zrážky. Všetci poznáme, že natečie bahno do pivníc a do ulíc z polí, aj keď tam nie je takmer žiadny svah, lebo tá štruktúra tú pôdu neudrží. A to isté sa môže diať aj pri veterných búrkach. To znamená, že tá pôda, tá najcennejšia úrodná pôda na povrchu, tým, že nie je držaná v tej štruktúre, tak ju vlastne stratíme eróziou.