Rozhovory 24: Do boja proti suchu volajú prírodu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Horúčavy a sucho už nie sú len problémom horúcich letných dní. Voda z krajiny mizne rýchlejšie a keď napokon príde dážď, často ho nedokáže zadržať. Pomôcť pritom môže samotná príroda – napríklad mokrade, rašeliniská či bobry. Ako dokážu krajinu ochladiť a zadržať v nej vodu, o tom sa rozprávali moderátori Ranných novín s odborníkom na obnovu mokradí Jánom Šefferom z Inštitútu aplikovanej ekológie, ktorý sa ich obnove venuje už viac ako 30 rokov.

Teplotné hranice sa posúvajú

Dôsledkom meniacej sa klímy je podľa odborníka aj posúvanie teplotných hraníc. Podmienky, ktoré sme kedysi poznali najmä zo Stredomoria, sa postupne objavujú aj u nás. "To, čo sme zažívali len na dovolenkách niekde v Stredozemí, už začíname mať aj tu a dokonca trochu horšie, lebo sme kontinentálna krajina,“ povedal Šeffer.

Kontinentálne podnebie podľa neho spôsobuje výraznejšie teplotné extrémy ako pri mori, kde voda teploty prirodzene zmierňuje.

Problémom nie je len urbanizácia

Na vývoj krajiny má vplyv aj čoraz intenzívnejšia urbanizácia. Za posledné desaťročia pribudli mestá, cesty, budovy a spevnené plochy. Šeffer však upozorňuje, že samotná zastavanosť predstavuje len časť problému. "Napriek tomu urbanizácia, to znamená zaasfaltovanie, zabetónovanie, dajme tomu Slovenska, stále postihuje len tak 2–3 % z toho územia,“ vysvetlil.

Oveľa väčší problém podľa neho predstavujú zmeny v krajine spôsobené najmä poľnohospodárstvom. Ide napríklad o scelovanie veľkých lánov či odstraňovanie remízok a medzí. "To je oveľa väčší problém pre manažment toho, čo nám prichádza zhora, teda zrážok a následne tých tokov tej vody, ktorú v krajine máme,“ upozornil odborník.

Vodu nemáme zadržiavať, ale umožniť jej vsiaknuť

Pri riešení sucha sa často hovorí o potrebe zadržiavať vodu v krajine. Podľa Šeffera však toto pomenovanie nie je úplne presné. "Nie je to celá pravda, my ju ani nemáme šancu zadržať. To množstvo vody, ktoré nám padne za rok, prekračuje 40-násobne zádržnú kapacitu všetkých priehrad na Slovensku,“ vysvetlil.

Cieľom by preto podľa neho malo byť skôr umožniť vode, aby sa v krajine udržala prirodzeným spôsobom. "My jej chceme umožniť, aby robila svoju prácu a jej prácou je držať nás nažive, nielen nás ako ľudí, ale aj rastliny a živočíchov,“ povedal.

Pomôcť môžu mokrade aj bobry

Súčasťou prirodzenej ochrany krajiny sú podľa odborníka aj remízky, stromy, mokrade, rašeliniská či bobry. Práve mokrade sa často označujú za prirodzené špongie, ktoré zadržiavajú vodu. Šeffer však upozorňuje, že toto prirovnanie nie je úplne presné. "Často sa používa termín mokrade sú špongie, ktoré tú vodu nejakým spôsobom nasajú a potom pomaly púšťajú von. Nemám celkom rád tento prímer, lebo nie je úplne pravdivý,“ vysvetlil.

Za skutočnú "špongiu“ považuje skôr pôdu, ktorá dokáže po vyschnutí prijať veľké množstvo dažďovej vody. Význam mokradí však podľa neho nemožno podceňovať. "Jednoznačne už nielen ako ostrovy biodiverzity, dajme tomu v tej našej poľnohospodárskej krajine, ale oni fungujú aj veľmi účelovo pre človeka,“ povedal.

Mokrade podľa neho dokážu vodu čistiť a počas horúcich období pomáhajú ochladzovať krajinu prostredníctvom výparu vody.

Celý rozhovor si môžete pozrieť vo videu.