Štúdio 24: O chvíľu sa k slovenskému mäsu vôbec nemusíme dostať, varuje chovateľ ošípaných

Sucho zdraží krmivo aj chov ošípaných

Ministerstvo pôdohospodárstva pri predstavovaní opatrení na pomoc farmárom zasiahnutým suchom hovorilo predovšetkým o chovateľoch hovädzieho dobytka, oviec a kôz. Chovatelia ošípaných však upozorňujú, že dôsledky sucha pociťujú takisto. Podľa Valašku bude problémom najmä nedostatok kukurice, ktorá patrí medzi základné zložky kŕmnych dávok pre ošípané.

Nahrádzať ju bude podľa očakávaní potrebné pšenicou, ktorej je už teraz nedostatok. "Kukurica, ktorá je jednou zo základných zložiek kŕmnych dávok, bude podľa očakávaní nedostatkovým artiklom. V kŕmnych zmesiach ju bude nutné nahrádzať pšenicou, ktorá už dnes je nedostatkovým tovarom," uviedol Valaška. Situáciu podľa neho komplikuje aj vývoz kvalitnej slovenskej pšenice do zahraničia na technické účely.

Výsledkom môže byť ďalší rast nákladov na kŕmenie, čo ešte viac prehĺbi ekonomické problémy chovateľov. "Pri pomoci slovenským chovateľom by sme nemali zabudnúť ani na tento sektor, čiže sektor ošípaných," zdôraznil.

Prečítajte si tiež

Africký mor ošípaných sa šíri: ŠVPS potvrdila ďalšie ohniská a rozširuje infikovanú zónu

Chovatelia vítajú zelenú naftu, čakajú však na podmienky

Jedným z opatrení, ktorými chce štát pomôcť poľnohospodárom, je takzvaná zelená nafta. Tá sa podľa Valašku týka aj chovateľov ošípaných. Nejde pritom o úplne nové opatrenie.

Zelená nafta je podľa jeho slov štátnou pomocou, ktorá sa poľnohospodárom vypláca už niekoľko rokov. "Túto formu podpory preto veľmi vítame, avšak v tejto chvíli stále nemáme informáciu, v akej celkovej výške bude zelená nafta v tomto roku pre chovateľov ošípaných vyplatená a či náhodou nedôjde k jej zastropovaniu alebo kráteniu pre sektor ošípaných," povedal.

Pre chovateľov je podľa neho výška podpory mimoriadne dôležitá vzhľadom na rastúce náklady a ceny kŕmneho obilia.

Prečítajte si tiež

Počasie trápi farmárov: Dažde brzdia kombajny a obilie stráca kvalitu

Z miliónov ošípaných zostali státisíce

K 30. aprílu tohto roka bolo na Slovensku približne 476-tisíc ošípaných. Ešte pred 35 rokmi sa pritom v krajine chovali milióny kusov. Za výrazným poklesom stavov je podľa Valašku viacero faktorov. Chovateľom pribudli prísnejšie environmentálne, veterinárne aj welfare požiadavky.

Zároveň musia investovať značné prostriedky do biologickej bezpečnosti. "Je mimoriadne náročné dnes v dnešnej situácii vychovať v rámci biologickej bezpečnosti kvalitné ošípané," uviedol.

Významným problémom zostáva aj africký mor ošípaných. Chovatelia podľa Valašku každoročne vynakladajú na ochranu svojich fariem pred zavlečením nákazy približne jeden až dva milióny eur.

Slovenských chovateľov tlačí lacné mäso zo zahraničia

Sektor zároveň dlhodobo čelí konkurencii zo zahraničia. Valaška upozorňuje najmä na situáciu v Španielsku, ktoré podľa neho prišlo o časť svojich východných exportných trhov.

"Momentálne Španieli, ktorí väčšinu svojej produkcie, až 70 percent, vyvážali na východné trhy smerom do Ázie a Číny, majú zavreté tieto trhy a toto svoje prebytkové bravčové mäso sa, bohužiaľ, snažia umiestniť na východoeurópske trhy, čiže aj na Slovensko," tvrdí Valaška. Pre slovenských producentov je takýto tlak podľa neho mimoriadne náročný, keďže pôsobia na malom a otvorenom trhu.

Prečítajte si tiež

Drahšie mäso, pečivo aj zelenina? Svet čelí novému riziku

Chovatelia predávajú pod nákladmi

Ekonomickú situáciu sektora navyše zhoršili udalosti spojené so slintačkou a krívačkou. Hoci chovatelia ošípaných nemuseli svoje stáda priamo likvidovať, obmedzenia a zákazy presunov zvierat ich zasiahli nepriamo.

Ošípané podľa Valašku zostávali na farmách dlhšie, prerastali optimálnu hmotnosť a chovy sa dostávali do problémov s kapacitou maštalí. "Chovatelia čelia prakticky súčasne všetkým krízovým faktorom," povedal.

Straty boli podľa jeho slov v niektorých obdobiach výrazné. Na jednej ošípanej podľa neho chovatelia prerábali viac ako 30 eur, v určitom období to bolo dokonca približne 50 eur. Celkové straty spojené s dôsledkami slintačky a krívačky podľa Valašku presiahli šesť miliónov eur. Situáciu následne skomplikovali aj problémy v Španielsku a pokračujúce riziko afrického moru ošípaných.

Extrémne horúčavy zasiahli aj zvieratá

K už existujúcim problémom sa tento rok pridalo sucho a vysoké teploty. Tie podľa Valašku priamo ovplyvnili aj podmienky v chovoch. "Na väčšine našich maštalí sa zvýšili úhyny ošípaných o dve, tri až päť percent. Tak ako my ľudia sme ťažko znášali to teplo, o to horšie ho znášali aj zvieratá v našich maštaliach," uviedol.

Chovatelia tak čelia súbehu viacerých faktorov – vysokým nákladom na krmivo, nízkym výkupným cenám, zahraničnej konkurencii, nákladom na biologickú bezpečnosť aj klimatickým výkyvom.

Prečítajte si tiež

Vedci odhalili skryté riziko horúčav pre starších ľudí

Bez pomoci môže sebestačnosť klesnúť ešte nižšie

Finančné rezervy chovateľov sa podľa Valašku postupne vyčerpávajú. Obáva sa preto ďalšieho poklesu domácej produkcie bravčového mäsa. Slovensko je podľa jeho slov v súčasnosti sebestačné približne na 30 percent.

"Len každý tretí rezeň, ktorý zjete, je slovenský a môže sa o chvíľu stať, že, bohužiaľ, sa k slovenským rezňom vôbec slovenský chovateľ nedostane. Nedostane sa k slovenským klobásam ani k slovenskej slanine," upozornil. Ak štát podľa neho neprijme opatrenia na podporu sektora, podiel slovenského mäsa na trhu môže ďalej klesať.

Valaška zároveň upozorňuje na paradox, ktorý môže vzniknúť pri rastúcej závislosti od dovozu. Slovenskí spotrebitelia by podľa neho mohli konzumovať mäso zo zahraničia, pričom zahraniční producenti môžu pri jeho výrobe využívať lacnejšie dovážané krmivo.