32°
Bratislava
Rokovanie o Ceute: EÚ podporila Španielsko. Schengen podľa analytičky ohrozený nebol
Rokovanie o Ceute: EÚ podporila Španielsko. Schengen podľa analytičky ohrozený nebol
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Mimoriadne rokovanie ministrov vnútra členských štátov Európskej únie po migračnej vlne v španielskej enkláve Ceuta prinieslo jasný odkaz. Európska únia sa postavila za Španielsko, ocenila jeho reakciu na krízu a odmietla tvrdenia, že udalosti ohrozili fungovanie schengenského priestoru. Podľa analytičky Inštitútu pre európsku politiku Europeum Zuzany Stuchlíkovej bola Ceuta síce skúškou pripravenosti Únie, no zároveň ukázala, že členské štáty dokázali postupovať koordinovane. O problematike hovorila v relácii Štúdio 24.
Schengen podľa analytičky ohrozený nebol
Európsky komisár pre vnútorné záležitosti Magnus Brunner po rokovaní ministrov vyhlásil, že kríza v Ceute nenarušila celistvosť schengenského priestoru. Stuchlíková s týmto hodnotením súhlasí. Upozornila, že Ceuta aj Melilla majú v rámci Európskej únie špecifické postavenie. Migranti, ktorí sa dostanú do týchto španielskych enkláv v severnej Afrike, podľa nej automaticky nezískavajú voľný prístup do schengenského priestoru.
„Pokiaľ niekto príde do jednej z týchto enkláv a chce pokračovať do pevninskej Európy, musí aj tak prejsť pasovou kontrolou a splniť pravidlá vstupu do Európskej únie,“ vysvetlila analytička. Dodala, že tvrdenia o ohrození Schengenu preto „nezodpovedajú úplne realite“.
Ministri sa za Španielsko postavili
Podľa Stuchlíkovej bolo hlavným cieľom mimoriadneho rokovania zhodnotiť priebeh krízy a vyslať spoločný politický signál. Pripomenula, že ešte počas víkendu sa medzi členskými štátmi objavili rozdielne názory a viaceré krajiny kritizovali postup Madridu. Po rokovaní však Únia vystúpila jednotne.
„Ostatné európske štáty sa za Španielsko postavili a naopak ho ešte pochválili za rýchle zvládnutie tej krízy,“ uviedla.
Podľa analytičky bolo dôležité nielen uzavrieť hodnotenie celej situácie, ale aj pripraviť odporúčania, ktoré budú ministri a európski lídri riešiť na jesenných rokovaniach.
Príčiny krízy vidí skôr v dezinformáciách
Diskusia sa dotkla aj otázky, či za migračnou vlnou stáli napäté vzťahy medzi Španielskom a Marokom. Stuchlíková pripustila, že geopolitika zohráva svoju úlohu, no podľa nej nebola hlavnou príčinou aktuálnej situácie.
„V tejto chvíli išlo skôr o otázku šírenia dezinformácií a práce pašeráckych sietí. To bolo tým hlavným spúšťačom,“ skonštatovala. Zároveň pripomenula, že spolupráca Madridu a Rabatu v oblasti migrácie zostáva podľa španielskej vlády veľmi dobrá a patrí medzi kľúčové nástroje zvládania migračných tokov.
Ceuta bola podľa analytičky skôr jednorazovou krízou
Hoci analytička označila udalosti v Ceute za výnimočné, upozornila, že odkryli viaceré dlhodobé slabiny európskej migračnej politiky. Podľa nej zostáva výzvou ochrana rozsiahlych vonkajších hraníc Únie, návratová politika aj implementácia nového migračného a azylového paktu, ktorý začal platiť od júna.
„V otázke Ceuty ide o jednorazovú krízu, avšak ukazuje na niektoré dlhodobé problémy Európy,“ povedala. Spomenula aj takzvané „pull faktory“, teda okolnosti, ktoré môžu motivovať migrantov vydať sa do Európy a ktoré podľa nej často využívajú pašerácke siete.
Do Španielska priplávalo z Maroka tisíce migrantov
Viac príslušníkov Frontexu áno, zázraky však neočakáva
Jedným z návrhov, o ktorých ministri hovorili, je ďalšie posilnenie agentúry Frontex. Stuchlíková to považuje za správny krok, zároveň však upozorňuje, že samotné posilnenie agentúry problém nevyrieši. „Každé posilnenie personálnych a iných kapacít Frontexu sa určite prejaví. Na druhú stranu asi nemôžeme čakať zázraky,“ uviedla.
Zdôraznila, že vzhľadom na dĺžku a členitosť vonkajších hraníc Európskej únie nie je možné úplne zabrániť pokusom o nelegálny vstup. Rozhodujúce preto bude aj to, ako budú štáty postupovať voči migrantom po ich príchode na územie Únie.
Návrh na azylové centrá mimo EÚ spochybňuje
Analytička sa vyjadrila aj k talianskemu návrhu vytvárať azylové a návratové centrá mimo územia Európskej únie. Za príklad označila skúsenosť Spojeného kráľovstva, ktorá podľa nej ukázala právne aj praktické problémy podobného riešenia.
„Je potrebné sa dohodnúť so štátom, ktorý by ľudí prijímal, zabezpečiť logistiku návratov a zároveň to dnes nie je súčasťou európskeho právneho rámca,“ vysvetlila. Domnieva sa preto, že ide skôr o politický návrh než o riešenie, ktoré by malo šancu na rýchlu realizáciu.
Výzvy na vylúčenie Španielska zo Schengenu odmieta
Po udalostiach v Ceute zazneli aj výzvy niektorých politikov krajnej pravice na vylúčenie Španielska zo schengenského priestoru. Stuchlíková ich označila za politické výroky bez opory v realite.
„Schengen ako taký nebol touto krízou nijako ohrozený,“ zopakovala s tým, že migranti prichádzajúci do Ceuty automaticky nezískavajú právo voľného pohybu po pevninskej Európe.
Na záver zdôraznila, že Európska únia po mimoriadnom rokovaní vystúpila jednotne. „Pochválila Španielsko za rýchle zvládnutie situácie a do budúcna sa zameria viac na posilnenie vonkajšej hranice. Nedá sa však čakať, že by táto epizóda zásadne narušila fungovanie Schengenu alebo spoločnej migračnej a azylovej politiky,“ uzavrela analytička.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.
