39°
Bratislava
Prečo sa desaťtisíce migrantov vydalo do Ceuty? Expertka pomenovala hlavné dôvody
Prečo sa desaťtisíce migrantov vydalo do Ceuty? Expertka pomenovala hlavné dôvody
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Migračná vlna v španielskej enkláve Ceuta opäť otvorila diskusiu o ochrane vonkajších hraníc Európskej únie aj o príčinách, ktoré vedú desaťtisíce ľudí k pokusom dostať sa do Európy. Podľa afrikanistky Lindy Piknerovej za aktuálnou situáciou nestojí jediný faktor. Významnú úlohu zohrávajú ekonomické problémy mladých ľudí, geopolitické vzťahy medzi Marokom, Španielskom a Alžírskom aj samotná migračná politika Madridu. O téme hovorila v relácii Štúdio 24 s moderátorom JOJ 24 Michalom Farkašovským.
Cesta do Európy sa rýchlo uzavrela
Podľa Piknerovej sa dalo očakávať, že migračný nápor nebude trvať dlho. Rozhodujúca bola rýchla reakcia Španielska aj Maroka. „Vo chvíli, keď bolo jasné, že cesta z Ceuty trajektom do Algecirasu nevedie a dostať sa na trajekt už nie je také jednoduché, ten nápor skrátka pominul,“ vysvetlila.
V Ceute podľa nej zostalo približne päťtisíc migrantov, ktorí naďalej komplikujú život miestnym obyvateľom. Kríza však podľa expertky rozhodne nie je uzavretou kapitolou. Pripomenula, že podobná situácia nastala už v roku 2021, keď do enklávy preniklo približne desaťtisíc ľudí. „Ja si trúfam povedať, že to určite nebolo naposledy,“ upozornila.
Nejde len o Maročanov
Podľa afrikanistky boli ekonomické dôvody hlavnou motiváciou väčšiny migrantov. Hoci je Maroko považované za jednu z ekonomicky najúspešnejších krajín severnej Afriky, nezamestnanosť mladých ľudí tam podľa nej dosahuje približne 35 až 40 percent.
Zároveň zdôraznila, že migračnú vlnu netvorili výlučne Maročania. „Sú tam ľudia z Mali, Nigeru či Mauritánie,“ uviedla s tým, že pašerácke siete privádzajú do Maroka migrantov z celej subsaharskej Afriky, ktorí sa následne pokúšajú dostať do Európy.
Dôležitú úlohu zohráva aj politika
Podľa Piknerovej však za udalosťami v Ceute nemožno hľadať iba ekonomické príčiny. Významný vplyv majú aj dlhodobé politické vzťahy medzi Marokom, Španielskom a Alžírskom.
Pripomenula, že Európska únia vyčlenila na ochranu spoločnej hranice s Marokom stovky miliónov eur, pričom väčšina financií smeruje na budovanie fyzických bariér a bezpečnostných opatrení. Situáciu podľa nej ovplyvňuje aj spor o Západnú Saharu či úzke vzťahy Španielska s Alžírskom, ktoré Maroko vníma ako svojho hlavného regionálneho rivala. „Maroko veľmi starostlivo kroky Španielska sleduje,“ skonštatovala.
Do Španielska priplávalo z Maroka tisíce migrantov
Migrácia už nie je len témou krajnej pravice
Expertka zároveň odmietla tvrdenia, že odpor voči nelegálnej migrácii je výlučne témou krajne pravicových strán. Podľa nej sa po skúsenostiach z predchádzajúcich migračných kríz zhodujú na potrebe lepšej ochrany hraníc prakticky všetky členské štáty Európskej únie.
„Nie je dobré spájať odpor proti nelegálnej migrácii automaticky s krajnou pravicou. Spoločnosť to bude len ďalej rozdeľovať a neprispeje to k hľadaniu riešení,“ povedala Piknerová. Cieľom európskych politikov by podľa nej malo byť predovšetkým zabrániť tomu, aby sa podobné situácie opakovali.
Španielsko podľa nej vyslalo dôležitý signál
Afrikanistka pripomenula, že ešte pred rozhodnutím španielskeho najvyššieho súdu o nemožnosti okamžitého vracania migrantov premiér Pedro Sánchez predstavil plán na legalizáciu pobytu časti cudzincov, ktorí už v krajine žili. Podľa nej práve tieto kroky mohli vytvoriť dojem, že Španielsko je voči nelegálnym migrantom ústretovejšie.
Zároveň upozornila, že udeľovanie pobytu či štátneho občianstva zostáva v kompetencii jednotlivých členských štátov. Európska únia by sa preto podľa nej mala viac zamerať na hľadanie rovnováhy medzi spoločnou migračnou politikou a právom jednotlivých krajín rozhodovať o týchto otázkach samostatne.
Záznam z celej relácie si môžete pozrieť vo videu.
